Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snová Lady - 3. kapitola

Snová Lady - 3. kapitolaTakže, tretia kapitola, je tak trochu divná... Teda, mne sa zdá byť taká... divná:D Ale koniec sa mi celkom ľúbil, budete mať prekvapenie:) A bude mnoho, mnoho kvetov a Edward Cullen nie je taký dokonalý, ako sa zdá, možno tak dokonalo - nedokonalý. :) Takže, príjemné a ničím nerušené čítanie, praje vaša Rose:)

Ľudia, dojímate ma, ste naozaj skvelí, ďakujem za vaše krásne komentáre a pravdaže vám všetkým znovu venujem túto kapitolu. Menovite: EdBeJa, Paike, Eternity, Poppy, eMuska, Dark Passion, Dorianna, Jaana, Scherry, Natalia, Ada1987, Cullen Lily, BlackStar, Izzie22, HelloKitty, KiQaCullen, AliceCullenHale2, Dandee, RossieC, RenQaCullen, Mima19974, EvilAngel, TayLoORISsOoCuTeE, Zuzka7, Rw, Zuzanielka, Jenn a Lucinka


Sen za snom,

deň za dňom,

snívam o tom,

byť len s tebou.

 

3. kapitola

Kings of Leon - Cold Desert

Celú cestu autom, som zarazene sedel a skoro vôbec nevnímal to, že práve veziem mňa a Sie domov. Sienna sa aj najprv snažila, nejako mi zlepšiť náladu, alebo sa aspoň dozvedieť, čo sa stalo, ale jej pokusy som vôbec nevnímal. Najhoršie bolo, že deň potom sa Bella ani neukázala v škole a Benjamin ma vraždil pohľadom. Bol som úplne na dne.

Až v týchto chvíľach som si uvedomoval, ako veľmi som jej ublížil. Ako som ju mohol obviniť z niečoho takého? Možno ku tomu dopomohol jej zjav. Bola tak veľmi bledá  a taktiež mala kruhy pod očami a potom tá jej krv a injekcie... Bol to hrozný, nenapraviteľný omyl. Bol som z toho priam zúfalý a ešte na tom pridalo, keď ani vo štvrtok neprišla do školy.

Bál som sa, že možno je nejako vážne chorá a táto vec, čo sa stala, vôbec neurobila dobre jej organizmus a možno sa tá choroba ešte zhoršila. Možno teraz leží doma vo veľkých bolestiach a ja jej nemôžem povedať ani to hlúpe Prepáč. Sie bola zo mňa pomerne zúfalá a tak nejako podobne vyzerala aj celá moja rodina a tak som sa vo štvrtok rozhodol, že zájdem do mesta.

Najprv som si bol vybrať istú čiastku peňazí. Vyhliadol som si prvé kvetinárstvo, ktoré vyzeralo aspoň trochu lepšie a hlavne s väčším výberom.

„Dobrý deň,“ pozdravil som milo pani, ktorá stála za pultom, bola tak trochu podobná Belle. Už jej mám plnú hlavu.

„Dobrý,“ najprv jemne zakoktala, ale potom sa vystrela, nasadila profesionálnu masku s milým úsmevom a pokračovala.

„Prajete si?“

„Vo vyberaní kvetov, nie som žiadny odborník, ale potreboval by som nejaké milé kvety, ktoré by ste chceli od niekoho dostať ako ospravedlnenie.“

Pani sa jemne zasmiala.

„Presne viem, čo by som ja chcela,“ prehovorila ešte stále s miernym úsmevom a prešla do druhej časti robustného kvetinárstva, kde sa vynímalo množstvo Margarét (Kopretín). Boli si veľmi podobné, ale na bielostných lístkoch sa občas striedali farby fialovej, jemne ružovej, žltej alebo oranžovej. Ako som sa tak na tie všetky kvety díval, naozaj boli krásne.

„Dnes nám ich priviezli, preto je ich také množstvo.“

„Chcem ich všetky,“ prehovoril som rozhodne a pozrel sa na pani.

„A – ako prosím?“ spýtala sa udivene.

„Poprosím všetky, ak by to bolo možné a 13násť váz, ktoré by sa ku nim hodili.“

Pani nečujne prikývla a prešla znovu za pult. Vzala do ruky telefón a volala nejakému mužovi, aby prišiel s veľkou dodávkou, na tom som sa musel zasmiať. A potom sa len začal maratón robenia kytíc a zväzovania a následného dávania do váz. Počas nakladania, som poprosil pani o nejaký krajší lístok, na ktorý som napísal jediné slová, ktoré ma v tej chvíli napadli.

Viem, že preto, čo som povedal, neexistuje ospravedlnenie...

prepáč...

Najhlúpejší hlupák, Edward Cullen.

Bolo to úplne neoriginálne, ale od srdca. Nakoniec to všetko, aj s najväčšou kyticou a aj najpestrejšou, na ktorej bol upevnený lístok, Bob, ako som sa dozvedel, dal do auta. Bobovi som povedal jej meno, len sa mierne uškrnul a povedal mi, že vie, kde býva. Zaplatil som pani aj navyše, za prácu a za to, že jej myšlienky ma nevyzliekali a pobral sa späť domov. Nebolo mi o nič lepšie, ale dúfal som, že jej aspoň trochu urobím radosť.

Keď som prišiel domov, Sie sa znovu na mňa povesila a ja som sa hral na osobného nosiča. Bola neúprosná a hrozná, takže som nedokázal byť v tej mojej mrzutosti dlhšie, ako do večera, kedy Sie jedla koláče, posypané cukrom a keď vydýchla, tak sa všetok  prášok z cukru poprilepoval na jej pokožku. Vtedy vypŕskla smiechom celá rodina a aj sama Sie. A tak, ma znovu celý večer obskakovala, smiala sa a pripomínala mi jej stretnutie s cukrom.

Večer som ešte Sie čítal Draculu. Chcela zaspať, ale viac sa nasmiala, takže som neskôr potichu pustil Debussyho, ona sa pohodlne usalašila na mojej hrudi a v sekunde kľudne zaspala.

Ráno sa Sienne znovu nechcelo vstávať, tak som pískol na Emma, ktorý v sekunde stál, aj so svojou dcérou v náruči a chystal sa na drastický útok studenej vody. Nakoniec to dopadlo tak, že som musel sám zasahovať, aby Sie nenachladla. Sie sme v tej chvíli skazili ráno a potom sa už s nami ani nechcela baviť a bola priam nalepená na Alice. Proste neuveriteľne bláznivá...

Bella znovu v škole chýbala, myslel som si, že možno tie kvety... Ale asi som naivný, alebo, vlastne ona by bola naivná, keby sa len tak, kvôli kvetinám prestane hnevať. Za posledné tri dni som mal chuť poprosiť Emma, aby ma zmlátil na nepoznanie, lenže, som “len“ upír.

Škola skončila a ja som sa rozhodol, že za Bellou pôjdem sám. Aspoň, ak mi chce vynadať, alebo zbiť, môže to urobiť. Z mysle Boba, včerajšieho rozvozcu kvetov, som sa dozvedel, kde asi Bella býva. Neblúdil som dlho, pomýlil som sa len o jednu ulicu vyššie. Pred domom ešte nestála Benova motorka, iba tá Bellina, takže som usúdil, že ešte na šťastie nie je doma. Zastavil som tesne pred bránou. Mali naozaj krásny dom. Zvonku pôsobil, ako drevený, ale z dreva naozaj nebol.

 

Collective Soul - All that i know

Otvoril som si bránku a pomalým krokom prešiel až ku dverám. Jemne som zaklopal na dvere. Po chvíli sa v nich objavila tvár muža v stredných vekoch s čiernymi fúzikmi. Bellin otec, blyslo mi hlavou.

„Ehm, dobrý deň, volám sa Edward Cullen a prišiel som za Bellou... Ak je teda doma.“

Muž len prikývol a zavolal na Bellu.

„Pozvi ho dnu a povedz mu, že o chvíľu som dole.“

Pán len prikývol a priateľsky mi podal ruku.

„Ja som Charlie, Charlie Swan, Bellin skvelý otec!“ vychvaľoval sa a s úsmevom ma pozýval dnu. Sadol som si na pohovku a pán Swan ma ihneď začal ponúkať, pravdaže som s úsmevom odmietal. Celý dom bol preplnený zápachom nejakej látky. Obyčajný človek by ho skoro ani necítil, ale ja nie som človek. Občas som ohrnul nosom a snažil sa nedýchať, lebo to naozaj hnusne štípalo. Pán Swan ma nechal v obývačke so slovami, že mu volali z práce a musí odísť a tak som tam ostal sám čakať na Bellu.

Mali krásnu obývačku, Esme by sa ich vkus naozaj ľúbil. Mali tam aj pár fotiek, rodina spolu, Ben s otcom, Bella s mamkou, Ben s Bellou. Asi 5 minút na to, ako Charlie odišiel, som započul, ako Bella opatrne schádzala zo schodov. Pozrel som sa jej smerom. Na sebe mala dlhý župan, bola poblednutá a pod očami mala ešte väčšie kruhy, ako keď som ju videl v škole. Bolo to zvláštne, ale na tvári mala mierny úsmev. Pomaly podišla ku mne a ticho ma pozdravila.

„Ahoj hlupák Edward,“ pousmiala sa a ja som skoro prestal dýchať. Po prvé, to oslovenie a s akým humorom to brala a po druhé, úsmev krajší ako u Sienni, tá by ma vraždila, keby teraz počuje moje myšlienky.

„A – ahoj,“ vykoktal som prekvapene. V tom vzala moju ruku do svojej a jemne mi niečo do nej položila.

„Ďakujem za kvety, boli naozaj krásne, ale toľko peňazí na mňa nemôžeš míňať. Tú kyticu, si nechávam ako ospravedlnenie, ale ostatok peňazí, ti dávam.“

Myslel som, že onemiem úžasom. Ona je... neskutočná?

„Ale - ?“

„Ale ako som vedela, koľko stáli?“ usmiala sa, keď mi skočila do reči a pokračovala.

„Tá pani za pultom, je moja mamka. Celkom sa zabávala, keď zistila, že vlastné kvety putujú ku nám domov.“ Čarokrásne sa znovu usmiala.

„Nie, nie... to som nemyslel. Ale ja proste na tom trvám, že peniaze nechcem, pre mňa sú nepotrebné,“ povedal som rozhodne a peniaze, ktoré mi vložila do ruky, položil na stôl.

„Tak dobre,“ vzdychla si a potom sa znovu pousmiala. V škole takáto nie je, skoro vôbec sa neusmieva.

„Máš teraz niečo na pláne?“ spytovala sa a ja som záporne zavrtel hlavou, bol som ako vymenený, nikdy som nemal problém komunikovať, ale keď som nemohol odtrhnúť myseľ od jej krásneho úsmevu, bolo to ťažké.

„A mohol by si ma niekam odviesť, nechcem, aby tu tie peniaze ostali.“

„Teraz ťa nechápem, ale odveziem ťa,“ pokúsil som sa úsmev, lebo som už vážne musel vyzerať ako pako.

„Počkáš chvíľu prosím, nepôjdem takto, bolo by to asi trochu... divné,“ zasmiala sa. Ten zvuk si asi navždy zapamätám, bolo to vážne niečo, Alice Rose aj Sie by iste závideli. Bella vybehla hore a ja som si zatiaľ prezeral fotky z blízka. Asi po desiatich minútach zišla dole. Na sebe mala dlhé rifle a hnedý svetrík, ktorý jej siahal na stehná. V tvári už nebola taká bledá a aj tie kruhy, akoby pomaly mizli. A zase ten dych vyrážajúci úsmev, ešte šťastie, že som v podstate mŕtvy.

„Môžeme ísť?“ spýtal som sa potichu a Bell prikývla. Pomohol som Bell do auta, sám sa posadil za volant a naštartoval.

„Bell... ja by som sa ti chcel ešte raz ospravedlniť za to, čo som povedal. Bola to hlúposť, nechápem, ako ma to mohlo napadnúť,“ nabral som odvahu a všetko zo seba na jeden dych vyklopil.

„Už sa neospravedlňuj, nemohol si vedieť, že to nie sú drogy.“

„A čo to je?“ spytoval som sa a nebral do úvahy jej súkromie.

„Teda prepáč... to som asi - “

„To je v poriadku. Prepáč, ale poviem ti len to, že mám problémy so spánkom,“ prehovorila po tichu a vzdychla si.

„Ako, myslíš so –“

„Ak myslíš nočné mory, tak nie,“ skočila mi rozrušene do reči. Edward, už čuš, všetko kazíš!

„Prepáč, už som ticho, nemal som sa pýtať, si v poriadku, je ti fajn? Nemám zastaviť?“ spytoval som sa, keďže jej srdce bilo až príliš silno a rýchlo. Po chvíli sa upokojilo. Stočila na mňa svoj zrak a jemne zavrtela hlavou.

„Je mi fajn,“ usmiala sa a cesta ubiehala ďalej podľa Belliných inštrukcií. Po asi 20tich minútach sme sa dostali na koniec mesta, kde sa vynímal veľký názov Psí útulok. Prekvapene som sa pozrel na Bell a ona na mňa len mrkla. Znovu som jej pomohol z auta a keďže sa jej jemne zamotala hlava, pomohol som jej prejsť pár krokov. Potom sa ma už pustila a šli sme vedľa seba do veľkého komplexu. Vo vnútri bol dlhý pult o ktorý sa opieral nejaký muž, hneď ako sme vošli  a on sa na nás pozrel, hlavou mu blyslo jediné.

Bella

„Ahoj Greg!“ zvolala Bell a jemne sa nahla cez pult, aby ho objala.

„Čau Bell, ako sa máš?“ spytoval sa a v mysli spomínal na každú jej návštevu.

„ Fajn Greg, prepáč, ale ponáhľam sa späť domov, odišla som bez ohlásenia a tak ti len prinášam niečo na zlepšenie podmienok,“ usmiala sa a vložila tomu Gregovi do rúk peniaze, ktoré chcela dať mne.

„Bell, tie zvieratá, keby vedia, čo pre ne robíš, tak by ťa priam uctievali, ďakujem, aj za ne,“ úprimne sa usmial a naozaj aj v myšlienkach, nemal s tými peniazmi iné plány, ako za ne zaplatiť jedlo a lepšie bývanie pre tých chlpatých miláčikov.

„Beriete aj kreditky?“ ozval som sa z ničoho nič a obaja sa na mňa prekvapivo pozreli. O pár minút som už ťukal kód a Greg sa ma pýtal, akú sumu. Len som sa pozrel na Bellu, ktorá sa na mňa krásne usmiala.

„Všetko,“ odpovedal som a od Belli ani neodtrhol zrak. Greg sa zakuckal a v myšlienkach rozmýšľal nad tým, či nie som pod vplyvom nejakej látky. Pozrel som sa na neho a mierne pousmial.

A tak Greg naťukal takú istú sumu, aká bola na konte a moju prázdnu kreditku mi nadšene podával.

„Ja Bell, si myslím, že by si mu mohla venovať za to aspoň pusu, nebola to vôbec mala čiastka,“ povedal Greg a v tej chvíli som sa ja zakuckal.

„Myslíš, že si ju zaslúži?“ spytovala sa šibalsky Bell a pozrela sa s úsmevom na mňa. Byť človek, som červený až na zadku.

„Myslím, že áno,“ povedal Greg a ešte viac sa usmial. Bella sa jemne vyhupla na špičky a svoje krásne pery na okamih obtrela o moje líce. Svet sa zatočil. A si znovu v prčiciach Edward, ale tento raz, je to až príliš krásne...

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Snová Lady - 3. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!