Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snová Lady - 2. kapitola

Snová Lady - 2. kapitolaTak, ďalšia kapitola. Tento raz vám trochu viac prezradím o Belle a celkovom probléme. Ja len dúfam, že vás touto kapitolou nejako nesklamem. Ďakujem za tie úžasne krásne komentáre, mám naozaj veľkú radosť, že sa poviedka ľúbi. Takže, príjemné čítanie a ničím nerušené čítanie, vám praje Rosie. :) Ďakujem:)

Veľké poďakovanie a venovanie patrí: EdBeJa, Paike, Poppy, eMuska, Janna, Scherry, Natalia, Ada1987, Cullen Lily, BlackStar, Izzie22, HelloKitty, KiQaCullen, AliceCullenHale2, Dandee, RossieC, Mima19974, TayLoORISsOoCuTeE, Zuzka7, Rw, Zuzanielka, Jenn a Lucinka. Ďakujem, veľmi, veľmi si vážim vašich komentárov:)

 


 

Možno že to bol len sen zlý,

ty nestaneš sa ním,

keď o tebe sním,

keď s tebou spím.


2. kapitola

Lifehouse - Spin

Keď som prišiel so Sie domov, všetci si všimli môjho zarazeného pohľadu a tak sa pravdaže začali pýtať. Vysvetlil som im, aká situácia sa odohrala v kníhkupectve a pravdaže sa to neobišlo bez jediného Emmovho komentáru, že sa našla na svete jediná ženská, ktorá odo mňa utiekla.

Vošiel som do svojej izby a pozeral sa na tú knihu. Sen v sne... Čo je na tom zlé? Nechápal som, prečo utiekla. Možno to bolo kvôli mne... Možno mala až príliš silný pud sebazáchovy a tak ju jednoducho moja prítomnosť znervózňovala. Alebo, možno si práve vtedy na niečo spomenula... Nechápal som, absolútne, ale bol som rozhodnutý, že zajtra v škole prídem na to, čo asi skrýva...

Nakoniec som ostal pri čítaní tej knihy od Poeho a keď som ju zavrel, naozaj som si neuvedomil, čo by malo byť na tej knihe zlé. Na dverách som započul tiché zaklopanie a následne sa mi ukázala usmievavá hlava Sie.

„Smiem?“ spytovala sa tíško a ja som len pokýval hlavou. Pravdaže, Sienna musí vždy nejako extra vojsť, takže zabuchla za sebou dvere, rozbehla sa a dopadla priamo pri mne, až matrac na mojej strane nadskočil.

„Sie, ja ešte novú posteľ nepotrebujem,“ káral som ju a šibalsky sa popri tom usmieval.

„Teraz zaplatíš za to, že si ublížila mojej milovanej posteli!“ vykríkol som bojovne a rýchlo po nej hodil vankúš. Pravdaže to nečakala a tak jej presne pristál na tvári.

„Hej!“ vypískla rozhorčene a aj ona po mne hodila vankúš. Nakoniec sa celá moja izba naplnila bielym perím a ja som už kľačal na zemi a brutálne šteklil Sie.

„Ježiši prestaň! Prestaň!“ prosíkala a ja som sa musel zasmiať.

„Ježiš nie som, takže máš smolu!“

„Prosím, ó Edward najvyšší, najkrajší, najlepší! Máš rád svoju sestričku, nie? Tak ju už nemuč, prosím!“ vypískla na jeden dych a ja som zastavil.

„Tak takéto jednanie sa mi ľúbi!“

„Nezvykaj si, chlapče!“ tá potvorka na mňa vyplazila jazyk a rýchlo ušla z dosahu mojich “vražedných“ rúk, takže som už len započul smiech, dole v obývačke.

Nakoniec som zapol noťas a čítal si na onlinekách. Okolo dvanástej prišla tá dotieravá jašterička a pýtala sa, či zase môže zdielať so mnou posteľ, najprv som zo srandy povedal že nie a ona nahodila tie srandovné psie oči, takže som nakoniec povolil a ona mi zase skoro rozsypala posteľ svojím náhlim skokom na ňu. Nikdy nebudem ľutovať, že sme dovolili, aby vznikla, aby existovala a že nám ju Sarah nechala, bolo to asi to najlepšie, čo urobila za celý svoj život.

Ráno som znovu musel budiť Sie, mal som pocit, že už budem musieť prejsť k mokrému plánu, ale keď som jej to zašeptal pri uchu, okamžite bola na nohách a s vrčaním sa bránila mojej osobe. Ona ma vážne vždy tak pobaví. Našťastie sme dnes všetko stíhali. Sieine raňajky, úpravy a taktiež presný príchod do školy. Išiel som ju odprevadiť a potom sám odišiel do svojej triedy.

Myslel som si, že možno už ten ošiaľ nie len po mojej osobe, ale aj po mojej rodine, trochu otupel, ale vôbec sa tak nestalo, skôr to bolo ešte horšie, takže keď sme šli na obed, od svojej rodiny som sa odtrhol so slovami, že potrebujem na chvíľu na vzduch. Vyšiel som von, pred školu a sadol si na lavičku, na druhej strane, kde nebolo na budove ani veľa okien, takže som nemal také početné obecenstvo.

Hlavu som sklonil nad kolená a pokúšal sa myslieť na niečo úplne iné. A zrazu, sa to všetko vyplo, bolo ticho a ja som tomu nechápal, absolútne nechápal. Tvár mi neprirodzene rýchlo vystrelila hore a ja som sa začal obzerať okolo seba, čo sa stalo. Bola tam ona, bolo to ňou! So sklopenou hlavou prechádzala pár metrov odo mňa, hádam si ma ani nevšimla. Ale ja som si všimol, že na druhej strane ku nej pomerne rýchlejšie prebiehal chalan, vlastne už skoro muž, bol mi pomerne povedomí.

The temper trap - Soldier on


Rýchlo ku nej dobehol a poriadne ju objal, až tak, že sa jej špičky na nohách ocitli mierne nad zemou. Bol to naozaj krásny okamih a nemusel som byť ani Jazz, aby som chápal, že majú medzi sebou magickú silu lásky, ktorá ich musí neustále spojovať. A potom sa jej zrazu spýtal, že ako sa má, ale pomenoval ju sestrou. Musel som sa usmiať. Pripadali mi, ako ja so Sie, teda až na to, že ona nebola taký blázonko ako moja Sie. Nemo som na nich hľadel a ani som si neuvedomil, že o pár minút som už mal mať ďalšiu hodinu.

Rýchlo som vystrelil z lavičky, až si ma všimla Bella. Zvláštne ztuhla a nemo sa dívala na mňa. Otočila sa na svojho brata a mierne po mne pokukovala, asi očakávala, kedy odídem a tak som sa dal do kroku. Bohužiaľ som už bol pomerne ďaleko, takže som započul len niečo ako.

„To bol on...“

Len som potriasol hlavou a pokračoval vo svojej ceste. Práve som mal telocvik a mali sme ho aj s vedľajšou triedou, čo znamenalo, že to bude moja prvá hodina s Bellou. Mal som taký divný pocit. Čo ak je to mnou? Čo ak ona vie, kto som, kto sme? Možno má na nás nejaký radar, alebo je sama nejaký miešanec, upíra... Možno je iná, nejaká úplne iná bytosť. Možno má nejakú moc, alebo je len jednoducho na našu prítomnosť alergická, ale ani sama nevie, kto vlastne sme, len pri nás nedokáže vydržať.

Rýchla lopta bola len na pár centimetrov od mojej tváre a našťastie som sa dostatočne rýchlo spamätal, aby som ju hodil tak, že ju chudák Erik nestačil chytiť, takže naše družstvo vyhrávalo o ďalší bod. Moja tvár sa zamerala na Bellu. Práve robili kliky a ich tréner nad nimi škaredo gestikuloval, asi nebol z ich kondičkou spokojný. Belle to náhodou šlo, ale zrazu jej tempo zamrzlo a ona rýchlo vystrela ruku. Tréner Kestner len kývol a ona rýchlo bežala smerom von z telocvične.

Chcel som ísť za ňou, ale náš tréner práve na mňa zavolal, aby som išiel rozohrávať, takže som sa musel vrátiť na svoje miesto. Po asi 15nástich minútach prišla Bella späť a ja som zacítil krv a nejaký zápach, ten zápach jej krvi. Ako som sa tak na ňu zameral, všimol som si, že si drží znovu ruku, v záhybe. To teda nie! Bol som si skoro 100 percentne istý, o čo sa jedná, ako to môže robiť. A vtedy som sa rozhodol, že jej to nedovolím, nemôže to ďalej robiť, tak si ničiť život!

Nastala prestávka a ja som rýchlo Bellu dohonil, vzal za ruku a odtiahol bez slov a bez jej dovolenia stranou, do slepej chodby.

„Ako to môžeš robiť?!“ zasyčal som na ňu zlostne a ona sa mierne prikrčila, ale ja som nemienil prestať.

„Vieš ako ti to ubližuje! Myslíš si, že keď si to vždy pichneš, tak sa všetko obráti na dobré?!“

„Ty to nechápeš!“ vykríkla mi do tváre a začala sťažka dýchať.

„Bell!“ ozval sa krik z druhej strany a v tom do mňa niečo narazilo, skoro som sa ani nezapotácal. Jej brat sa na mňa ohromne pozrel, ale potom zase svoj tvár stiahol do zlovestnej masky.

„Okamžite ju pusti!“ prikazoval mi a pokúšal sa moju ruku dať z jej dole.

„Ty ju v tom ešte podporuješ? Alebo, on o tom nevie?!“ otočil som sa spýtavo na Bellinu tvár. Jej oči sa pomaly, ale iste zalievali slzami, to som nechcel, ale ak to pomôže.

„O čom by som mal vedieť?“ vyštekol rozhorčene. Rýchlo som vyhrnul Belle rukáv a poukazoval na ranku od ihly.

„Tvoja sestra berie drogy a ty si si nikdy toho nevšimol?“

Bella sa v tej chvíli zosunula na zem, ale ja som ju ešte stihol zachytiť, rýchlo mi ju z rúk vytrhol Benjamin.

„Moja sestra nikdy nedrogovala, to sú jej lieky!“ vmietol mi do tváre a ja som nemo ostal stáť, zatiaľ čo sa Bella tisla do jeho náruče.

„Ja – ja...“ Nedokázal som zo seba vykoktať žiadne normálne vysvetlenie. Benjamin vzhliadol od svojej sestry.

„Ešte raz sa jej hocijako pripletieš do života, tak si ťa podám.“

Ramenom tvrdo vrazil do môjho, hoci to viac určite bolelo jeho, ako mňa a svoju sestru pomaly, skoro ťahal, von na parkovisko. Tak... Edward Cullen, toto si posral, ako ešte nikdy...

3. kapitola

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Snová Lady - 2. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!