Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snová Lady - 10. kapitola

14.09.2010 (16:15) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2571×

Venované: eMuske, EdBeJi, Blackstar, Ronnie, Viktorii, Scherry, Dorianne, DAalice, Hellokity, Ariane, TayLoORiSsOoCuTeE, Cornelii, Nessie, Jenn, Mime19974, ClaudiiRosalie, Smili, Izzie22, Lumo12, Nikki, Lettynke, Raily 96 a Eternity.

Sen, sen, sen,

ale ja viem,

že je to len sen,

že už nebdiem.

10. kapitola

Toni Braxton ft Sean Paul - Lookin at me

Ani som sa nečudoval, keď som zahliadol Sie, ako sa na všetky strany usmieva a ide vziať dole obed Benovi. Na seba absolútne nepomyslela a bál som sa, že vôbec nevníma nás, ostatných. Bola úplne mimo, ale nesmierne šťastná. Ich dojímavá scéna ma naozaj napĺňala šťastím. Vedel som, že obaja si to zaslúžia.

No najviac ma prekvapila vec, na ktorú myslel ešte pred tým Ben. Asi si myslel, že ho môžem počuť, len keď som s ním v izbe, ale aj tak som počul jeho myseľ, ktorá rozmýšľala nad nejakým Timmym, meniacim sa na vlka, ktorý mu povedal o nás, studených. Nečudoval som sa, že nám to nepovedal, ako sám premietal v mysli, bál sa o neho. Bál sa, žeby sme mu chceli ublížiť. Ale skôr som to videl tak, že ten chlapec by sa mal presťahovať do Forks a my by sme ho zoznámili s Quilletskou smečkou. Tak by to bolo najlepšie, pretože Timmy vyzeral ako vlk samotár a to je veľmi nebezpečné.

Určite to navrhnem Benovi, ale nechám, aby sa toto všetko aspoň trochu utriaslo. So smečkou z La push sme boli celkom  za dobre. Kedysi sme mali zákaz chodiť na ich územie, ale od vtedy, čo Carlisle zachránil Samovu družku Emily, pred upírmi, je nám zaviazaný a dovolil nám kedykoľvek návštevy na ich území. Ja som tam ešte nebol. Bol tam len Emmett a Carlisle. Emm sa chcel zoznamovať a Carlisle sa išiel pozrieť na Emily, či je v poriadku. Nevedel som si ich predstaviť, ale vedel som, že teraz sa naozaj chcem ísť na nich pozrieť, ako vyzerajú. Tie ich premeny, boli neskutočné.

„Edward?“ spytovala sa ma Bella a jemne mi zatriasla rameno, až vtedy som sa konečne zobudil.

„Áno?“

„Čo je to so Siennou?“ Jej otázka bola milá. Totižto ju dávno nevidela takú rozjarenú a to mala poranenú ruku.

„Povedzme, že tak isto šťastný je aj Ben, majú medzi sebou niečo viac, ako je len priateľstvo.“ Jemne som sa pousmial a pozrel sa na Bellu. Tíško sa zasmiala.

„To som rada,“ hovorila pravdivo a potom sa jemne začervenala. Teraz by som jej práve chcel vedieť čítať myšlienky. Prečo sa začervenala?

„Nepôjdeme sa prejsť? Nie som ešte hladná.“ Nemo som prikývol, pomohol Belle postaviť sa a išli sme von. Radšej som ostával blízko domu. Bál som sa, aby tí vlci znovu nezaútočili.

„Edward... Keď si bol človekom, mal si dievča, teda ženu?“ spýtala sa a ihneď sa začervenala a ruku si dala na ústa.

„T – teda, prepáč, to mi vyletelo...“

„To je v poriadku,“ okamžite som ju zastavil, nechcel som, aby si myslela, že sa ma nemôže spýtať na hocičo, „ja ti na to odpoviem, nevadí mi to.“

Bella sa mierne usmiala  a vyčkávala moju odpoveď.

„Keď som bol ešte človekom, mal som predurčenú svadbu. Volala sa Tessa. Mali sme asi 5 rokov, keď sa na tom rodičia dohodli, na našej spoločnej svadbe. S Tessou sme sa mali prvý raz vidieť po vojne a krátko na to sa aj vziať. Lenže ja som dostal španielsku chrípku a stal som sa tým, čo som. Tessu som od mojich piatich rokov nevidel. A počas môjho života, odkedy som upírom, sa nenašla žiadna žena, ktorá by mi vedela pomotať myseľ aj srdce. Väčšine, ktorým sa páčim sú len namyslené krásavice, ktoré na mne vidia len krásu a ja o také slečny nestojím.“ Bella sa na mňa ohromene pozrela a potom sklopila hlavu.

„Som celkom rada, že si upírom,“ šepla a hlavu nechávala sklopenú, ale ja som na jej perách videl malý úsmev.

„Ja som tomu, v tejto chvíli veľmi rád, nikdy by som ťa nemohol spoznať,“ priznal som sa a dúfal, že takýmito rečami Bellu neodradím. Ale jej malý úsmev sa ešte väčšmi rozšíril. Nadýchol som sa.

„A, ako si na tom ty? Mala si niekoho? Máš niekoho?“ spytoval som sa a dúfal, že nemá, pretože inak to moje dvorenie by bolo naozaj hrôza. Bella sa len jemne zasmiala, ale bol to skôr trpký smiech.

„Nie, nemala a ani nemám,“ priznala a bolo na nej vidieť, že o tomto sa vážne nechce baviť. Vlastne, bolo málo tém, na ktoré sme sa mohli baviť a mňa to mrzelo.

„Bell, si pre mňa záhadou,“ začal som úzkostlivo a pozrel sa na ňu. Jej dlane som chytil do rúk a prinútil ju, aby mala so mnou aspoň nejaký kontakt.

Lauren Ewans - Dream Awake

„Ty vieš o mne skoro všetko. Tie najväčšia tajomstvá, celú moju minulosť. Všetko. Mám ťa rád, veľmi rád a dôverujem ti, inak by som ti to všetko nepovedal. Ale prečo ty nemôžeš mne povedať svoje tajomstvá, tajomstvo? Prečo sa predo mnou uzamykáš, schovávaš. Nepustíš ma do svojho sveta, hoci ja by som ti chcel byť oporou. A aj keby si bola mäsový vrah, ja by som to nejako pochopil, lebo viem, že by si mala na to vysvetlenie. Najprv som si myslel, že si len sen, že som si ťa vymyslel, ale ty si skutočná a...“ nemohol som pokračovať, pretože sa mi Bella vytrhla z náruče, chytila sa za hrudník. Očami zdesene blúdila po lese, ako keby som tam ani nebol a celé telo sa jej začalo triasť. Srdce išlo ako o závod. Má záchvat. Blyslo mi hlavou.

Rýchlo som ju vzal do náruče a rozbehol sa do domu. Položil som ju na posteľ do izby, kde mala všetky veci a začal sa prehrabovať v jej kufroch, našťastie som v treťom vrecku na kufri našiel injekcie. Jednu som rýchlo otvoril a vpichol jej ju do boku. Jemne zastonala, ale skôr ako keby úľavou a tíško to všetko rozdychávala. Vzal som si ju do náruče a jemne ju húpal v náruči. Som somár, hlupák sprostý. Kvôli vlastnej hlúposti som skoro o ňu prišiel.

Bell jemne zastonala a pozrela sa na mňa, oči zaliate slzami.

„Ja ti to chcem povedať, chcem, ale to nejde!“ skríkla naliehavo a naplno sa rozplakala. Ako som to mohol urobiť... Ako som mohol. Pevne som si ju vzal do náruče a skoro plakal s ňou.

„Belli, prepáč, ja som hlupák, nemal som na teba tlačiť, už to nikdy neurobím, nikdy!“ sľuboval som jej plačlivým hlasom. Nemal som to urobiť, nemal. Ona nesmie trpieť.

Pevne ma objala a ešte chvíľu rozdýchavala ten náhly plač.

„Edward, si to najlepšie, čo ma za posledných pár rokov stretlo, mám ťa veľmi rada. Prosím, nenúť ma, ja... možno ti to raz poviem, ale teraz to ešte nejde... ešte nie,“ priznala mi trpko a zapozerala sa mi do očí. Nemo som prikývol, pretože ma hypnotizovali jej uplakané oči. Moju tvár zvierala vo svojich dlaniach. Nežne ju hladila, čelá opreté o seba. Bol som len kúsok od nej, od jej krásnych pier, od tých smutných očí, od tváre ženy, ktorú milujem.

Svojimi teplými dlaňami maznala celú moju tvár, prechádzala po zákutiach očí a pier. Bol som vo svojom osobnom nebi, pre mňa existovala len ona, len moja Bella. Poriadne som jej obmotal ruky okolo pásu a čo najviac na seba pritisol. Sadla si obkročmo na moje stehná a ja som jej tvár zložil na hruď a ďalej si ju tisol na seba. Počul som jej srdce, ktoré bilo mierne rýchlejšie, akoby malo, ale aj tak to bolo niečo krásne. Prudko narážalo o steny tela, tej krásnej, krehkej bytosti.

Bell sa mi jemne preberala vo vlasoch a popri tom aj občas hladila po ušiach. Cítil som jej dych, ktorý sa v mojom náruči upokojoval. Bolo tak krásne cítiť jej srdce biť. Jemne som jej nosom občas prechádzal po dekolte a vychutnával si tú chvíľu s ňou. Bola a bude pre mňa všetko, navždy.

Bohužiaľ sme už v nedeľu poobede odchádzali domov, takže naša chvíľa netrvala tak dlho, ako by som si prial. S Benom to bolo o niečo ťažšie, ale keď prišli domov, tak ich rodičia boli práve na návšteve. Dohodli sme sa, že ešte v nedeľu večer zohráme s Carlisleom divadlo, pri ktorom akože bude Ben chorý a Carlisle ho nechá celý týždeň doma. Tá rana nebola veľmi hlboká, ale taktiež nebolo dobré, zahrávať sa so šťastím.

Keď sme už stáli pred ich domom, Sie sa nevedela odtrhnúť od Bena a ani sám Ben ju nechcel pustiť, takže nakoniec ostala u Swanových a spoločne s Benom zahrali divadielko. Večer som ku Swanovým išiel s Carlisleom, chcel som ešte vidieť Bellu. Pán a pani Swanoví neboli nadšení z toho, že je ich syn chorý, ale nakoniec sa všetko ukľudnilo a v neskorých hodinách sme všetci odchádzali domov. Pravdaže, ja som sa ešte v noci bol pozrieť za Bellou, ako sa jej spí, ale boli tri hodiny nad ránom a ona sedela na stoličke a niečo si čítala.

Tomuto som nechápal, asi nikdy nepochopím Belle Swanovej, jej zmýšľaniu a jej konaniu. Tá žena bude pre mňa vždy záhadou a vždy jediná. Asi po pol hodine s tichým povzdychom zaklapla knihu, zhasla a ľahla si do postele. Nakoniec spala asi len 2, 3 hodiny, ale keď sa zobudila, vyzerala sviežo. Len som nad tým pokrútil hlavou. Ráno ma vyprosila Sie, aby sme išli ku ním o niečo skôr, aby mohla ísť pozrieť a pozdraviť Bena. Ani som sa jej nemusel dívať do mysle, aby som vedel, aký pozdrav má na mysli.

Ben vyzeral už o niečo lepšie a Sie spokojne vítal. Boli spolu krásni a ja im to naozaj prial. Bella prišla za mnou, krátko ma objala a potom sme už len spoločne vyhadzovali Siennu od Bena. Boli ako magnety, nie a nie ich rozpojiť. Keď sme zastali pred školou, Alice sa rozbehla za Sie a ihneď sa začali o niečom živo baviť. A Bella? Bella sa na mňa bezstarostne usmievala. Až v týchto chvíľach som si uvedomoval, že za tými úsmevmi, za tou bezstarostnou maskou sa schováva tajomstvo, ktoré je pre mňa neodhalené a možno nikdy nebude odhalené...

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snová Lady - 10. kapitola: