Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snová Lady - 1. kapitola

05.07.2010 (18:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3400×

Nechcem, aby si bola väzňom slov,

ja pôjdem tam za tebou,

do najškaredších snov,

pôjdem za tebou...

1. kapitola

The Fray - Look after you

Ráno to u nás vyzeralo ako po výbuchu. Chcel som len vykročiť na chodbu, ale to sa popri mne prehnal víchor a potom znovu a zas a zas. Vďaka pár myšlienkam, ktoré kričali „Ešte tričko!“, som spoznal, že to bude najskôr Alice. Chvíľu som počkal a keď som videl, že cesta je voľná, tak som rýchlo zbehol dole za Emmom. Sienna ešte spokojne spala v mojej posteli, takže sme sa boli dohodnúť, ako bude ten dnešný deň prebiehať. Každý mal niečo na starosti.

Ja a Emm sme boli našťastie len šoféri, Alice módna návrhárka, Rose sa mala postarať o to, aby jej dcéra vyzerala skvelo a Jasper mal ovládať Alicine správanie, aby to nepreháňala a ak je to u upíra možné, nedostala infarkt. Vošiel som do mojej izby, pokľakol pri posteli a začal Sie jemne prechádzať prstom po tvári. Pár krát som jej zatlačil na špičke nosu a až vtedy roztvorila tie dve, hlboké modré studne, ktoré sa usmiali spoločne s jej perami.

„Dobré ráno spachtoš, tešíš sa do školy?“ spytoval som sa nadšene a Sie sa rozosmiala.

„Ani nevieš ako! Konečne nebudem musieť ostať doma sama. Je to skvelý pocit!“ smiala sa a rýchlo vstávala z postele a potom ušla do svojej izby. Ja som si dal rýchlu sprchu, obliekol sa do oblečenia od Alice a potom už len chvíľu meditoval, pretože som vedel, že myšlienky nových spolužiakov ma asi zabijú. Posledný krát som sa pozrel ešte na slečnu záhadnú, ktorú možno dnes uvidím. Bol som nesmierne zvedavý, kto má pravdu a ja to budem vedieť, keďže som obdarovaný istou schopnosťou.

Započul som nedočkavé myšlienky Alice, takže som si rýchlo prehodil tašku cez plece a vyšiel z izby. Po chodbe sa hnala Sienna a skoro ma nabrala, keď sa rútila mojim smerom. Zachytil som ju tesne predo mnou. Len sa zachichotala, vyskočila mi na chrbát a prísne zavelila.

„Vpred kapitán! Čaká nás ešte dlhá cesta!“ Tak toto má určite po Jasperovi.

Spoločne sme sa zachichotali a ja som rýchlo prebehol schody, chodbu, až von a postavil ju pred mojim autom. Jemne som sa uklonil a otvoril jej dvere spolujazdca.

„Nech sa ľúbi madam,“ zaceril som sa a ona ako správna dáma vošla do auta. Emm bral pre tento krát Alice Jazza a Rose, takže v aute som bol len ja so Siennou. Pravdaže si nahlas pustila rádio a začala spievať pieseň od Lady Gaga – Poker Face. Asi po dvoch minútach som to už nevydržal a začal si pospevovať aj ja s ňou, takže, keď sa skončil náš výstup, zmohol nás nekontrolovateľný záchvat smiechu.

Pred školou sme stáli behom pár minút. Nestihol som Sienne ani otvoriť a ona znovu bola na mne zavesená jak nejaká opička a mala znovu Jasperovskú náladu.

„Ok, teraz mám Chémiu, takže hijó Falco!“ rukou vo vzduchu zasalutovala a znovu sme spustili salvu smiechu, tento raz aj od našej rodiny.

„Zlatko, ukľudni sa trochu,“ poprosila ju Rose a ona ihneď zliezla z môjho chrbta a postavila sa pri mňa, pri čom sa šibalsky usmiala.

„Hneď je to lepšie,“ vzdychla si spokojne Rose a my sme sa so Siennou znovu zachichotali, s ňou som bol pravý puberťák. Sie som nakoniec vyložil pred jej triedou a ja sám som mal na konci tej chodby vlastnú triedu. Sie išla do prvého ročníku a ja do druhého spolu s Alice. Ostatní už boli veľkí tretiaci.

Dúfať, že možno myšlienky spolužiačok sa budú týkať niekoho, alebo niečoho úplne iného ako som ja, bolo priam nemožné. Len čo som vstúpil dnu, pár z nich zavzdychalo a dokonca sa jedna začala dusiť. Mal som chuť buchnúť sa po čele a odísť. Nakoniec som si povzdychol a šiel si sadnúť úplne dozadu s nemou prosbou, aby tie ženské prestali kričať moje meno vo svojej mysli.

Našťastie prišla profesorka a rýchlo ma predstavila. Hodinu som prežil, ale veľa mi k prasknutiu hlavy nechýbalo. A preto som sa ďalšiu hodinu sústredil skôr na myšlienky mojej rodiny a Sienny, tá ma celú dobu rozosmievala. Prišlo mi, ako keby vážne bola dcéra Emma a Rose, nadpozemsky krásna, bláznivo veselá, naša Sie.

Nakoniec sme tento deň všetci prežili, no, ako tak. Jediný, kto tu bol ešte ako tak živý bola len Sie. V škole som vôbec nezahliadol tú Bellu. Sienna mi hovorila, že ju asi videla na dámskych, ale že hneď ako vošla dnu, Bella odišla. Takže nemala ani možnosť sa s ňou zoznámiť. Po škole šli všetci, okrem mňa a Sie domov. My dvaja sme šli do nášho raja a to jest kníhkupectvo vo Forks. Čas, kým som prečítal jednu knihu, bol veľmi krátky a Sie, hoci čítala pomalšie, ale aj tak už chcela novú zásobu kníh.

Na to, aké je Forks malé, malo celkom dosť veľké kníhkupectvo. Možno by sa tu aj niekto dokázal stratiť. So Sie sme sa rozdelili, ja som šiel skôr do oddelenia psychologických románov a drám a Sie šla ku dobrodružným románom. Zahol som za roh a skoro som neuveril. V škole ju nestretnem, ale práve tu áno. Skoro okamžite som sústredene privrel oči a chcel sa sústrediť na jej myšlienky, ale tak silný šok som neočakával. Nič som nepočul... Nič, ani zmienku, len jej pravidelný dych a srdce... A taktiež krv, ktorá ma ale vôbec nelákala, nespievala mi, skôr kričala a donútila ma dokonca mierne nakrčiť nos.

Collective Soul

Nebolo možné, že by na nič nemyslela. Mohlo sa stať, že moja schopnosť nebola až taká dokonalá, alebo je tá chyba v nej. Možno jej vlny neplávajú tými istými trasami, ako u ostatných ľudí. Všimol som si, ako sa naťahuje na špičkách, aby si vzala nejakú knihu. Tak, ideme pomôcť, Alice bude nadšená. Pomyslel som si a rozhodne vykročil vpred. Zaregistrovala ma, až keď som bol tesne pri nej, skoro sa ani na mňa nepozrela, len poodstúpila.

„Ktorú knihu chceš?“ spytoval som sa a hľadel na Poeho a bratov Hicksov.

„Pros a dostaneš! Alebo Sen v sne?“ spytoval som sa ďalej, pretože mlčala. Mierne som pootočil tvár, aby som sa na ňu pozrel. Zorničky sa jej zúžili strachom, srdce jej sťažka a rýchlo tepalo a ona strnulo stála a dívala sa na knihu Sen v sne. Načiahol som sa po ňu a chcel jej ju podať, ale ona sa rýchlo zvrtla a rozutekala sa uličkou preč.

„Hej! Počkaj!“ vykríkol som za ňou a tiež sa rozbehol, ale keď som ju už skoro dobehol, zapadla na dámskych toaletách. Len tak, tak som zabrzdil pred dverami toaliet, až sa pár ľudí na mňa zarazene pozrelo. Radšej som teda odcupital za Sie, ktorá si to spokojne so šiestimi knihami v ruke kráčala ku mne.

„Ty si si ešte nič nevybral?!“ karhala ma pohľadom aj tónom hlasu.

„Ehm, vybral, počkaj,“ zaklamal som a rýchlo zabehol do regálu pre Sen v sne od Edgara Allana Poe. Keď som prišiel ku Sie, len spýtavo na mňa hľadela, potom si povzdychla, pokrútila hlavou a ja som si od nej prevzal knihy, ktoré si vybrala. Všetko som zaplatila a následne naskladal do auta. Spoločne sme sa posadili a ja som si za sklom všimol tvár Belli. Následne som si aj všimol, ako si sťahovala jeden rukáv na jej svetri.

Sedel som zarazene v aute a díval sa, ako do kníhkupectva vkročil chalan, mohol mať tak asi ako Bella, možno starší. Hneď ako tam vošiel, pozrel sa na Bellu a na jej ruku, ktorou si zvierala rukáv, ktorý si práve stiahla dole. Rýchlo ku nej podišiel, pozrel sa jej do tváre a následne ju pevne objal. Bolo to tak... nezvyčajné? V tejto dobe málo krát vidím takéto dôkazy lásky. Konečne som sa prebral z tej mojej mini kómy, usmial sa na Sie, ktorá na mňa nechápavo hľadela, naštartoval auto a rozišli sme sa domov.

V tej chvíli v obchode:

„Bolo to znovu?“ zašeptal mi skôr do vlasov, ale aj tak som ho zreteľne počula.

„Áno, kniha od Poeho,“ prehovorila som priškrtne a hoci nechcene, som sa od neho odtiahla.

„Nemohli by sme ísť domov... Ehm, dívajú sa tu všetci na nás,“ zašeptala som a rukáv na ľavej ruke si ešte viac stiahla. Ben ticho prikývol, vzal ma za ruku a vonku sme spoločne nastúpili na Benovu BMW K 1200. Dnes som mala o jednu hodinu menej ako Ben, takže svoju motorku som zaviezla domov a šla sa prejsť do kníhkupectva, ktoré naozaj bolo len kúsok od nášho domu.

Ticho som nasadla za Bena, poriadne ho oblapila okolo pásu a priam sa na neho natisla. Ben naštartoval, a keď už brázdil ulice Forks, jemne ma pohladil po ruke, ako keby sa chcel uistiť, že som tu stále s ním a potom sa znovu venoval jazde. Ben je najdôležitejší človek v mojom živote. Bol mi bratom, kamarátom, šťastím, anjelom v jednom. Ben je presne ten typ muža, po ktorom slintá každá ženská. Je vysoký, dokonalo vyšportované telo, snedšej farby, čierne, na krátko ostrihané vlasy a oči, tak tie boli unikátne, mali taký šedý nádych, niečo medzi modrou a čiernou. Boli neskutočné a zároveň láskavé presne tak, ako je môj brat.

Pred domom ticho zastavil, zišiel z motorky a kvôli mojim 163om centimetrom mi musel pomôcť zísť. Objal ma okolo pásu a spoločne sme vošli do domu. Rodičia boli ešte v práci, ako každý deň. Vždy robili tak do šiestej, ale bolo to tak lepšie, mali sme aspoň s Benom chvíle iba pre seba, pre nás oboch, či už samých, alebo keď sme boli spolu. Ben ma vzal za ruku, ľahol si na posteľ a mňa si stiahol na seba.

„Chceš sa o tom porozprávať?“ spytoval sa tíško a popri tom ma jemne hladil po chrbte.

„Nie, ďakujem,“ šepla som a tvár zaborila do jeho hrude, potrebovala som sa aspoň trochu ukludniť. Pevne ma objal a ja som cítila, že on ma nikdy nepustí – neopustí...

„A! Už viem, čo ideme robiť!“ vypískol nadšene, možno po 15nástich minútach. Spýtavo som sa na neho zahľadela. Pomaly ma vzal do náruče a následne položil na pohovku. Otvoril skriňu a začal s tadiaľ vyťahovať X Box. Jasné, on sa nikdy nezmení. Tíško som sa zachichotala a on sa otočil, aby stihol ešte malý náznak môjho úsmevu.

Nakoniec to dopadlo tak, že sme rozhádzali polovicu domu. Ben totižto prehral a tak ma začal najprv naháňať, potom mlátiť vankúšmi, čo som mu statočne vracala a potom znovu náhaňať. Pravdaže sme všetko začali o pol šiestej upratovať. Rodičia nemusia vedieť, aké zverstvá sa tu konajú.

Spoločne sme si znovu ľahli na pohovku, zapli DVD prehrávač a čakali, pokiaľ neprídu rodičia.

„Myslíš, že sa to raz zmení?“ spytovala som sa tíško a uprela svoj pohľad na Benovu tvár.

„Som si tým priam istý Bell, uvidíš... A teraz sa na mňa usmej.“

Jemne ma pošteklil a celým domom sa rozoznel môj veselý smiech. Práve som zabúdala.

Shrnutie

2. kapitola

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snová Lady - 1. kapitola: