Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Služobnica Smrti - Prológ

Alice a Jasper tapetka by Alice


Služobnica Smrti - PrológToto je tak troch iná káva... Príbeh je o Belle, ktorá sa upísala Smrti, aby mohla žiť ďalej. Ale pozor na to! Je to pekne okorenené nadávkami! Tak štipľavé čítanie Vám praje aLcA0bOrDeRs!


Služobnica Smrti

Prológ

 

 

Smrť...

Pre niekoho rutinná záležitosť, pre iného ako kopanec do brucha, po ktorom zostáva  nepekná modrina. Mne je to vcelku jedno, no každá z týchto možností je mi známa. Áno, som zabijak. Chladnokrvný bezcitný vrah bez akejkoľvek zábrany. A práve to je  ten problém. Odkedy si ma Smrť „označila“, nemám problém zabiť kohokoľvek  a čokoľvek. Predtým som taká nebola. Bola som normálne sedemnásťročné dievča  s kopou kamošov a dobrými výsledkami v škole. 21. január - preklínam ten deň! Vtedy sa to všetko začalo...

„Mám toho dosť, Tyler!“ zvrieskla som a rozzúrene vstala z jeho náručia.

Tyler Hamilton - môj ex. Bol milý, pozorný a vedel sa čertovsky dobre bozkávať! Mal len jedinú malú chybičku(Keby sa dala zhmotniť, vidno ju aj z Mesiaca!): bol tak trochu zaťažený na iné dievčatá. A keď hovorím zaťažený, myslím tým úplne posadnutý. Chodil so mnou od prvej triedy na strednej, no obrábal aj iné baby. Proste teraz sa ma pýtal, či mi bude vadiť, keď pôjde na ples s Lexi (triedna štetka).

„Už sa nemienim stále o teba s niekým deliť! Nie som povinná to znášať,“ vrieskala som. On sa na mňa začudovane pozrel, potom sa ležérne oprel a nasadil svoj sexi výraz.

„Čo sa s tebou stalo? Nikdy si s tým nemala problém. Ale takáto sa mi páčiš  viac,“ povedal oplzlo a medzi nohami mu navrela hrča. Stratila som trpezlivosť. Zúrivosť vo mne dosahovala stodvadsať percent.

„Von... z môjho... domu!“ zvrieskla som zadúšajúc sa od čírej zlosti. Tylerovi sa  na tvári menili nálady, akoby niekto rýchlo prepínal kanály. Šok. Bolesť. Zase šok. Pobúrenie, až sa ustálil na hneve.

„Fajn, ale potom za mnou nechoď plakať, keď ťa nikto nebude chcieť,“ vyprskol, vstal z mojej vyšívanej pohovky, ktorá sa náhle zahojdala a bolestne za stenala. Rýchlym krokom, takmer behom, prešiel k dverám, schmatol svoju zimnú bundu. Dvere sa rozleteli, no náhle zastal. Pomaly sa otočil a prosebným pohľadom na mňa žmurkal.

„Ak by si si to...“

Von!“ zatrepla som dvere a počula, ako na ich druhej strane Tyler spadol. Ovládala ma zlosť. Prudko som sa rozohnala pravou nohou a plnou silou kopla do rohu starožitnej skrine na topánky.

„Kurva!“ zahrešila som, lebo celým palcom na nohe mi presvišťala bolesť. Zrútila som sa na plávajúcu podlahu v chodbe a rozvzlykala som sa. Tyler mal pravdu. Keby nie jeho, ani pes po mne neštekne. Som odkázaná byť doživotne panna. Fľochla som si na palec. Na bledomodrej ponožke sa objavila karmínová škvrna.

„Och, nie,“ zastonala som a opatrne si vyzula ponožku. Celý necht som mala zakrvavený, valila sa z neho krv ako z vodovodu. Fuj! Celý necht bol prelomený napoly, až bolo vidieť mäso. To nie!

Rýchlo som vstala a skackajúc na jednej nohe som prešla do malej béžovej kúpeľne, pričom som zanechávala krvavé stopy. Umyla som si palec a zamotala ho do obväzu. To by malo zatiaľ stačiť. Navliekla som si  tri páry hrubých ponožiek na poranenú nohu, a druhú som nazula do červenej, koženej čižmy. Schmatla som vetrovku a skackala dolu schodmi. Ešteže bývam na prvom  poschodí.

Nemotorne som otvorila vchodové dvere, takmer ma privalili, a skákala som ďalej. Vonku husto snežilo. Chlad mi objal telo a prudko som vydýchla, no vyšiel zo mňa  iba kúdoľ mrznúcej, vodnej pary. Dostala som sa až k ceste, kde sa s rachotom - ako besné - jazdili autá, taxíky aj snežné pluhy. Zamávala som na taxík. Nič. Zamávala som ešte raz.

Opäť nič. Už som viac nevládala stáť a bezvládne som sa oprela o lampu. Autá prestáli šalieť a uvoľnili prednosť chodcom. No kým som sa ja spamätala, naskočila oranžová. Rýchlo som skackala na druhú stranu ulice, ale bolo neskoro – semafor preskočil na zelenú. Hluk áut preťal uši trhajúci zvuk šmyku. Bolo počuť narážanie áut, ktoré sa nebezpečne rýchlo blížili.

Každý hovorí, že okamih smrti vidíme spomalene, no mne to prišlo ako sekunda. Pred očami by sa mi mal zjaviť celý môj život, no nič také nenastalo. Rýchlo som sa  obzrela, no videla som len svetlá snežného pluhu a jeho lyžicu, ako mi drví chrbticu.

...

Videnie sa mi vyjasnilo a ja som zbadala horlivých, ale pokojných lekárov, ako sa snažia oživiť moje zúbožené telo. V miestnosti sa ozývalo žalostné pípanie prístroja kontrolujúceho pulz. Sánka mi klesla až ku krku. Som mŕtva! Bože, zdochla som! Teda, ešte nie, ale za pár sekúnd určite. Cítila som takú zvláštnu ľahkosť. Pozrela som na seba. Bola som nahá a polopriesvitná. Obzrela som sa  a zbadala náznak dúhového svetla.

Vykročila som k nemu, no zrazu ma upútali moje vlasy zlepené krvou. Zomrieť s rozštiepenými končekmi! To je hanba! Pristúpila som k sebe (ako divne to znie!) a snažila som sa chytiť za ruku, no nešlo to. Vzdychla som si.

„Život nemohol dopadnúť lepšie. Počkať! Veď ja už nežijem,“ skríkla som a rozvzlykala sa.

„Omyl, kočka! Žiješ. Len nie v tomto svete,“ ozval sa piskľavý dievčenský hlas z rohu operačky. Prudko som otočila hlavou. V čalúnenom kresle – ktoré tam predtým nebolo – sedelo asi osem ročné dievča. Malo čiernu, károvanú sukňu, čierne tričko s lebkou, čierne, školácke topánky a biele podkolienky vytiahnuté na maximum. Blonďavé vlasy malo vyčesané do dvoch chvostov. Vyzeralo komicky. Žuvalo ružovú žuvačku a robilo pritom mega bubliny. Utrela som si zaslzené oči a smrkla.

„Čože?“ Nechápala som.

„Oni ťa nevidia, lebo ja nechcem, aby ťa videli. Ale k veci. Ja,“ dievča vstalo, otočilo sa ako na módnej prehliadke, a unudene si sadla späť, „som Smrť. Ale neboj sa. Žiadna kosa ani nič podobné. Moja babs je už v dôchodku.“ Vytiahlo iPhone a začalo zúrivo SMS-kovať. Stála som ako obarená. Cítila som sa ako decko, ktorému povie otec, že Santa je len výmysel!

„Smrť? To ako vážne?“ spýtala som sa nahlúplo. Dievča neodtrhlo oči od mobilu a znudene odpovedalo:

„Hej. Ale známi mi hovoria Jody. No... prišla som sem, lebo si najvhodnejší kandidát z celého sveta byť mojou asistentkou. Prijímaš?“ mrkla na mňa spoza blonďavých mihalníc a čakala.

„Prečo?“ znela moja odpoveď. Jody znechutene prevrátila očami a zafučala.

„Lebo mám aj iné povinnosti. Nie len chodiť po zdochnuté škrečky!“ odsekla a zamávala mobilom vo vzduchu.

„Načo?“

„To si až taká sprostá? Proste ti dám nadanie a budeš chytať tých, ktorí mali zomrieť, ale unikli mi!“

Zúrivo hodila mobil do steny a tesne minula moju takmer neživú hlavu. Siahla do vrecka sukne a vylovila z neho ďalší iPhone.

Nešlo mi to do hlavy. Ako môžem ja – najneschopnejší a najnemotornejší človek na svete – byť pomocníčka Jody? Možno práve v tom to je. Práve to, že nedokážem nič spôsobilo, že si po mňa Jody prišla. Som až taká nepotrebná, že musím robiť tú najšpinavšiu robotu vôbec? Zúfalé hlasy doktorov prehlušil piskot prístroja. Som oficiálne zombie. Vnútro mi preťala úzkosť. Ak mám šancu žiť, tak jedine teraz. Zhlboka som sa nadýchla.

„Tak fajn.“ Vzdala som sa. Jodyna detská tvár s veľkými, zelenými očami sa rozžiarila.

„Super!“ vyskočila z kresla a pricupkala celkom blízko.

„Give me five!“ vyzvala ma a zdvihla pravú ruku. Ťapla som jej a svet sa so mnou rozkrútil. Padala som a padala do hrozne deprimujúcej čierňavy niekde na samý spodok pekla...

 

____ >*< ZHRNUTIE >*< Kapitola 1.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Služobnica Smrti - Prológ:

 1 2   Další »
26.05.2011 [15:56]

aLcA0bOrDeRsThx...ľudia.... Teraz sa mi bude chcieť písať ešte väčšmi!!!! Emoticon Emoticon Emoticon

26.05.2011 [14:39]

give me five Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

25.05.2011 [19:12]

TeenStarPráve si sa pekne vytiahla, kočka! Je to vážne skvelé. Také vtipné a nezvyčajné. Emoticon Dúfam, že už máš rozpísanú ďalšiu kapitolu, lebo ináč si ma nepraj! Tak šup šup. Na čo čakáš, hm? Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon

8. Gabri
25.05.2011 [18:38]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

25.05.2011 [17:59]

LuLuuto bolo dobré Emoticon Emoticon Emoticon také vtipné Emoticon daj pokračovaniee

6. TiNaCuLLeN
25.05.2011 [17:30]

nemám slov Emoticon Emoticon Emoticon

5. lelus
25.05.2011 [17:06]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

25.05.2011 [17:05]

kiki1996 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Niki
25.05.2011 [16:34]

Toto znie veľmi zaujímavo, je to niečo nové, originálne...tak šup šup čo najskôr novú kapitolku Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

24.05.2011 [20:54]

aLcA0bOrDeRsOch vďaka!!! A ľudia!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Komééééééént!!!

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!