Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 5. kapitola

31.08.2011 (17:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 58× • zobrazeno 6359×

5. kapitola

Ale po pár minútach zvonenia som to už nevydržala, prudko som odsunula stoličku a išla ten prekliaty telefón zobrať.

„Prosím?“ spýtala som sa rozzúrene.

No vtom do izby vletel Edward a prstom mi ukazoval, aby som bola ticho, ale bolo neskoro. Dočerta, nech to len nie je jeho manželka!

„Kto ste?“ ozval sa ženský hlas. Vystrašene som sa pozrela na Edwarda, ale ten sa zrazu upokojil. Zobral mi telefón z ruky a pousmial sa.

„Prosím?“ spýtal sa, ja som ostala nemo stáť na mieste, srdce mi bilo ako o život.

„Áno, mami,“ povedal zrazu a ja som si prudko vydýchla. „Išla na týždeň preč.“

Sadla som si na posteľ a pobavene som sa zasmiala.

„Bola to moja sekretárka, Esme. Pomáha mi s nejakými vecami.“ Super, asi sa pýtala, kto to zobral. Edward mi hovoril, že jeho matka – Esme - si ho adoptovala aj s ďalšími súrodencami, ale viac o jeho rodine neviem. Nikdy som sa o to nezaujímala.

„Jasné, prídeme tak o dva týždne a Carlisle nech sa odo mňa drží radšej ďalej, lebo sa už neudržím. Možno by bolo fajn, ak by odišiel na tie dni.“ Jeho tón sa zrazu zmenil, bol nahnevaný, rozzúrený. Hm, asi na toho Carlislea, to by mal byť, tuším, jeho otec.

„Tak nech ide Rose s ním, aspoň bude pokoj,“ odvrkol znova a vypol to.

„Všetko v poriadku?“ spýtala som sa ho šepky, keď dlhšie stál a vrelo to v ňom na prvý pohľad.

„Jasné, poďme už.“ Zaraz zmenil náladu a žiarivo sa usmial.

„Nebude mať tvoja mama žiadne podozrenie?“ vyriekla som svoju najväčšiu obavu.

„Nie,“ uistil ma a objal okolo ramien.

xxx

„Nemyslíš, že bude príliš podozrivé, že sme prišli jedným autom?“ pýtala som sa ho pred spoločnosťou, síce ma to príliš netrápilo, ale nepotrebovala som žiadne problémy. Túto prácu milujem a tohto šéfa zbožňujem, netreba riskovať.

„Pokazilo sa ti,“ skonštatoval s vážnym výrazom a vystúpil z auta. S pobaveným výrazom mi otvoril dvere a držal si odo mňa mierny odstup, aby sme nevyzerali príliš intímne.

„Bella, Bella!“ ozval sa zrazu krik Kate.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa jej zmätene, vyzerala pekne nahnevane.

„Práve som videla Jane, mala tú istú nádhernú blúzku ako ty, ktorú sme vybrali minulú sobotu, ale mala ju červenú.“

„No to si robíš srandu!“ vyprskla som. Tá krava si už príliš dovoľuje!

„Nie, nerobím. Idem ju z nej strhať,“ vrčala Kate a jej drobná, zvyčajne pokojná, tvár zúrila. Prudko sa otočila a namosúrene kráčala naspäť do budovy.

„Tak to chcem vidieť,“ povedal Edward natešene a ponáhľal sa dovnútra. Toto ma dostalo.

„Edward, nemyslela to vážne,“ objasnila som mu s chichotom.

Povzdychol si. „A ja som si myslel, že sa zabavím.“

„Neboj, zabavíš sa, ja jej ešte ukážem,“ ubezpečila som ho s bojovným výrazom. Ešte tej koze ukážem. Chuderka a ešte po mne aj opakovať bude. So všetkými mám dobrý vzťah v práci, ale jej by som najradšej vytrhala všetky vlasy z hlavy a spálila ich. Tá asi absolútne nemyslí na to, že má Edward manželku. No vlastne ani ja, ale to je iné.

„Už sa nemôžem dočkať. Idem ešte za riaditeľom. Priprav mi všetky zložky ohľadom toho predaja vily a zavolaj tým manželom, kedy tam prídu,“ nariadil mi. Ešte sa poobzeral po chodbe, ale na to, že je ráno, tu nikto nebol. Rýchlo sa sklonil k mojim perám a vášnivo ma pobozkal. Potom sa vybral hore a ešte sa potmehúdsky usmial.

Vybrala som sa do svojej kancelárie, pri tej chôdzi vo vysokých opätkoch som sa úplne vyžívala. Ale stále som premýšľala nad tým jeho telefonátom, asi je pohádaný so svojím otcom alebo čo... Možno to má niečo spoločné aj s jeho manželstvom. Nemala by som nad tým premýšľať, ale tentoraz mi to nedalo. Možno by som sa ho mohla na to spýtať. Ale aj tak by mi asi neodpovedal. Nechám to radšej na neskôr.

Keď som prechádzala okolo jednej z kancelárií, s úžasom som zastavila.

„Bob, vidím naozaj dobre?“ spýtala som sa ohromene a vošla dnu. Ten chlapík s veľkým pupkom, ktorý zje denne tak sto šišiek, jedol teraz zeleninový šalát.

„Bohužiaľ, áno,“ zamrmlal a vystrel sa na stoličke. „Manželka mi dala prísny zákaz. A dala mi podmienku - buď šišky, alebo ona.“

„Geniálny nápad. Pozdravuj ju, inak mohli by ste si ísť niekedy zabehať,“ navrhla som mu, ale jeho výraz mi stačil.

„Tak fajn, ale ešte si to rozmysli,“ mrkla som naňho a išla do kancelárie. Ale čakalo ma tam „pekné“ prekvapenie.

„Čo tu chceš?“ spýtala som sa jej znechutene.

„Od teba nič,“ vyprskla a nahodila povýšenecký výraz.

„Vidím, že zariaďuješ šatník podľa toho môjho, mohla by si láskavo prestať s tým opakovaním, je to trápne, Jane. A dávaj si pozor na prsia, lebo ti o chvíľu vypadnú z toho výstrihu. Čítala si vôbec pracovný poriadok?“ vrčala som na ňu a ruka si založila vbok.

„Ja si zariaďujem šatník podľa teba? Čo ti šibe? Veď sa na seba pozri!“ zvýšila na mňa hlas, čím ma ešte viac vytočila. Nemala by tak pokúšať moje nervy, lebo sa neudržím.

„Trhni si. Zavídíš mi len toto miesto,“ odvrkla som jej. Vtom sa otvorili dvere a dovnútra vošiel Edward. Prekvapene na nás pozeral, ale mala som pocit, že sa o chvíľu rozosmeje, akoby počul našu hádku.

„Jane, ako vám môžem pomôcť?“ spýtal sa jej.

„Dnes nemám veľa práce, tak som sa chcela spýtať, či by som mohla ísť s vami k tomu predaju vily, rada vám pomôžem,“ odpovedala mu a vystrela sa, čím ešte viac vystrčila svoje prsia, bolo to nechutné.

„Vďaka, Jane, ale slečna Swanová ide so mnou. Vždy beriem so sebou svoju sekretárku. Vy patríte pod pána Jamesona, tak si hľadajte prácu uňho.“ Musela som sa udržať, aby som znova nerozosmiala. Už toľkokrát ju totálne odpálkoval a ona si stále nedá pokoj, musí mať skvelú trpezlivosť, že to ešte nevzdala.

„Aha, ale ak by ste niečo potreboval, som tu.“ Žiarivo sa usmiala a vyšla z kancelárie.

„Sliepka jedna prsatá,“ zavrčala som a rozzúrene otvorila dvere od svojej kancelárie, kde som na stolík hodila svoju kabelku. Za mnou sa ozýval pobavený smiech.

„Máš oveľa, oveľa, oveľa krajšie prsia,“ uistil ma a hruďou sa mi natlačil na chrbát. Stále sa potichu smial a tvár mal zaborenú v mojich vlasoch.

„Nenávidím ju,“ vyprskla som nahnevane, ale prisal sa mi perami na krk a ja som sa hneď upokojila.

„Nevšímaj si ju, nechaj ju na pokoji. Dnes by sme mohli vyskúšať tú výrivku,“ šepol mi túžobne do ucha a ja som rázom ucítila jeho vzrušenie.

„Nechcel by si dnes skrátiť pracovnú dobu, aby sme už boli u teba?“

Zachechtal sa mi do krku. „Ak dnes predáme ten dom, mohli by sme.“

xxx

„Ty si neskutočný, predal si ju za polhodiny, a to si nepozrela ani všetky izby,“ povedala som mu pochvalne, keď sme sa znovu vrátili do kancelárie. Tá žena bola z neho úplne mimo. Našťastie, jej manžel nemal čas, tak prišla len ona a Edwardov šarm a presvedčivé slová ju dostali a mňa tiež. Bol jednoducho úžasný, milovala som pozorovanie ho pri tejto práci.

„To len vďaka skvelej sekretárke, bez ktorej by som bol úplne stratený,“ mrkol na mňa a posadil sa za stôl. Sadla som si oproti nemu a vyložila si nohy na jeho stôl. Trochu ma boleli z toho chodenia.

„Chcelo by to poriadnu masáž,“ povzdychla som si. Edwardovi zasvietili oči.

„To nie je žiadny problém, čo by si povedala na masáž celého tela, každej časti tvojho dokonalého tela,“ hovoril vzrušeným hlasom, ktorý ma úplne odzbrojil. Toto nemal robiť...

„Vstávaj, padáme, oznámim riaditeľovi, že mi je zle a ideš ma odviezť,“ vyhŕkla som a prudko sa postavila. Edward sa veselo rozosmial, ale ostal sedieť.

„Na čo čakáš, ja to myslím vážne.“

Chvíľu sedel a ani sa nepohol, ale nakoniec sa postavil, do ruky si zobral kufrík a vybehli sme z kancelárie.

xxx

„Edward, ešte pár sekúnd a ja asi vybuchnem, pohni si,“ vzdychla som, keď ma pritlačil na dvere svojho bytu. O chvíľu som začula, ako vyťahuje svoje kľúče, ale ústami sa dobiedzal do tých mojich a tlačil sa na mňa celý telom. Najskôr sa nemohol trafiť kľúčmi do správneho miesta, ale nakoniec sa mu to podarilo. Vtiahol ma dnu, zabuchol dvere a natlačil sa na mňa. Rukou mi vkĺzol pod sukňu a druhou mi už rozopínal podprsenku pod košeľou.

Dychčala som ako o život a oplácala mu divoké bozky. Rukou som mu nahmatala opasok a trhla ním.

„Panebože, ja sa zbláznim,“ zavzdychala som mu do úst a naliehavo mu rozopínala gombíky na košeli a stiahla mu nohavice.

4. kapitola - 6. kapitola

Dúfam, že sa kapitola páčila a čo by ste povedali na Edwardov pohľad v ďalšej kapitole?

A veľmi vám ďakujem za komenty, veľmi mi to pomáha pri písaní. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 5. kapitola: