Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rozvod nie je vždy na škodu! - 23. kapitola

natáčení


Rozvod nie je vždy na škodu! - 23. kapitolaAch, tá moja hlava hlúpa... Noemi ma dostala, fakt som netušila, že to v tebe vyvolá až takú reakciu... :D Ale fakt, nemala som tam písať ten koniec!! Ach, ach... Môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že predošlá kapitola bol Sad End tejto poviedky. No po mojom spätnom prečítaní si toho konca, mi samej vŕtalo v hlave, čo by bolo ďalej, ako by to bolo ďalej... A tak som - fakt v rekordnom čase - spísala ďalšiu kapitolu, ktorá sa ráta k Happy Endu... Snáď to znova neukončím Sad Endom... :D To by sa mi vážne podarilo. :D Táto kapitola bude čisto o tom, čo sa stalo po Klárinom odchode. Čo sa stalo u Cullenovcov, čo sa stalo s Klárou, Katherine, Edwardom... Celé je to skôr, popis situácie, prostredia, vracanie sa do minulosti a pár nových vecí. Ja dúfam, že bude dobrá no... :)

Happy end

23. kapitola – A život šiel ďalej...

 

Pohľad nikoho:

 

Mladý muž zničený životom, sedí vo svojej izbe a tak ako každý večer, aj tento si stále dookola číta list. List – jediná vec, ktorá mu po nej ostala. Pripadal si ako hlupák, nebol doma vtedy, keď odišla, bol inde, s inou. Vyčítal si to.

 

Drahý Edward,

Ak toto čítaš, pravdepodobne som už niekde ďaleko.

Toto čo teraz robím, mi samej príde hlúpe -  píšem, píšem ti toto - lebo viem, že inú možnosť ako ti to povedať, už nebudem mať.

Rada by som ti tu teraz vypísala všetko, od začiatku, ale ty vlastne začiatok poznáš.

Vieš, ja som si zažila svoj vlastný americký sen, ale tak ako každý sen, aj tento sa skončil, vlastne som ho ukončila ja, ešte skôr než by sa stihol zmeniť na nočnú moru – pre nás oboch.

Vtedy, ešte keď som bola človek, vieš, mala som z toho všetkého divný pocit, pamätám si to. Mala som divný pocit z teba, bol si iný.

Ale neľutujem nič, ani jedinú sekundu strávenú s tebou.

Stále nedokážem pochopiť prečo sa to všetko tak pokazilo, vlastne už ani neviem, kedy sa to začalo kaziť, ale to teraz nie je podstatné.

Nebudem si tu teraz vylievať srdce, aj keď to už možno robím, len chcem aby si vedel, že som ťa milovala

Možno toto budeš považovať za zbabelý útek, ale úprimne, je mi to jedno. Robím to, čo cítim, že musím urobiť.

Ako vždy... Veď ma poznáš.

Možno sa niekedy stretneme, dovtedy...

Zbohom!!!

Klára

PS: Dúfam, že s ňou ti to tento krát vyjde, buďte šťastný!

 

Papier bol už ošúchaný z toľkého vyťahovania a čítania. No nevedel prestať, tie slová ho boleli, no aj napriek tomu ich čítal znova a znova.

 

V tom istom čase, v tom istom dome, ležala mladá žena schúlená na posteli, v objatí jej lásky a trpela spolu s jej bratom. Vyčítala si to, že ju nezastavila, keby to bola spravila, možno by bolo všetko inak.

Tá drobná žena spomínala, spomínala na večer, kedy sa to viac šťastné obdobie jej rodiny definitívne skončilo.

V jej hlave sa mihali obrazy, spomienky z toho večera...

 

„Ahojte!“ Úsmev na tvári, veselá nálada, keby len tušil...

„Dobrý večer,“ zapípalo to drobné dievča, schúlené pri jeho boku.

Naša obývačka bola obrazom izby sôch. Všetci naokolo mali na tvárach kamenný výraz, plný smútku, straty, bolesti...

Najprv nechápal, ale asi si to prečítal. Výraz na jeho tvári sa zmenil, z nechápavého na bolestný.

Pustil to dievča a svojou obvyklou rýchlosťou vybehol do – teraz už len jeho – izby.

 

V ten večer sa podľa nej skončilo veľa vecí, okrem iného vyhasol aj jeden ľudský život.

Od toho večera to šlo s jej bratom dole vodou... Skončilo sa to až teraz, ten mladý muž už nevníma nič, len leží na posteli a stále číta to posledné čo mu po jeho jedinom zmysle zostalo...

 

Klára:

 

Čo asi tak teraz robí? Určite sa už všetko vrátilo do starých koľají, akurát moju malú postavičku vystriedala Katherine.

Jasper má o starosť menej a všetci si žijú ten ich dokonalý život. Vtedy, pred dvoma rokmi, keď som odchádzala, som nevedela kam pôjdem, čo budem robiť, ako vlastne budem ďalej žiť.

Strašne mi chýbali. Edward najviac. Bol skoro v každej mojej myšlienke, ktorá sa v mojej hlave počas tých rokov objavila.

Strašne som ho chcela mať pri sebe. Cítiť jeho pery, stratiť sa v jeho objatí, vedieť, že je pri mne.

„Oci, oci! Aha, ja som upír! Vŕŕŕŕ!!!“ Som znova doma. Po dvadsiatich rokoch, som nabrala dosť odvahy na to, aby som sa pozrela, ako žije moja stará rodina.

Zistiť, kde bývajú, bolo trocha obtiažne, ale nakoniec sa mi to podarilo. A tak na nich dávam pozor, ako správna staršia sestra.

„No poď ty môj upír, ide sa spať! Šup!“ Je z neho dobrý otec, o chvíľu viacnásobný.

„Ja nechcem, nechcem! Ja som upír, tí nespia! Ja sa chcem hrať!“ Ten malý bol zlatý, vyzeral ako anjelik. Mal zlaté, vlnité vlásky – po mame – a hlboké čokoládové oči – po otcovi.

Môj malý brat má rodinu. Je z neho otec a je presným opakom nášho otca. A je šťastný, je to na ňom vidieť. Srší to z neho, z jeho očí, z úsmevov... A ja som šťastná s ním.

Cítila som ako sa na mojej tvári objavuje úsmev. Úprimný, šťastný... Moja rodina sa cez moje zmiznutie dostávala ťažko, ale snažili sa vrátiť naspäť do normálu, hlavne kvôli Kubovi.

A prinieslo to aj určité pozitíva, mama sa dala znova dokopy s otcom. Niežeby boli spolu, to nie... Mama bola s Jarom. No otec, ten sa zmenil. Odišiel od Marty, vrátil sa na Slovensko a venoval sa Kubovi tak, ako nikdy žiadnemu zo svojich detí. Ostal síce sám, ale s mamou mali nakoniec veľmi dobrý vzťah. Pred rokom zomrel na infarkt... Ja som mu vždy vravela, že ho tá práca raz zabije.

Ak je toto šťastie, tak som bola šťastná. Nakoniec sa veci vrátili do normálu. Netuším čo sa po mojom odchode stalo u Cullenovcov, no pevne verím, že sú všetci šťastní. A tou jedinou myšlienkou sa chlácholím, tou jedinou myšlienkou sa presviedčam, že som urobila dobre, keď som od nich odišla.

Po mojom odchode ma kontaktovali, teda Alice s Jasperom, nikdy som im to nezdvihla.

Definitívne som sa od ich rodiny odstrihla a nechala ich, nech si žijú svoj vlastný život.

A je to tak lepšie.

Myslím...

Dosť by ma zaujímalo, či si ten list Edward prečítal. Najskôr asi nie. Aj keď, nič predsa nie je nemožné, ja sama to viem najlepšie – mala som možnosť to zažiť na vlastnej koži.

A tak sa zo mňa stal tichý pozorovateľ, ochranca, večne ukrytý v tieňoch.

Vyhovovalo mi to tak.

Svoje šťastné obdobie mám úspešne za sebou a teraz žijem len z myšlienky, pocitu, že tí, ktorých milujem, sú šťastní aj za mňa.

Zatiaľ mi to stačí, uvidíme čo prinesie budúcnosť...


 

Mám pokračovať alebo to mám nechať tak???


24. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 23. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!