Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Reverse side of the world 4

22.01.2011 (13:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1007×

„Mám totižto niečo iné na práci,“ dokončil a pohladil ma po vlasoch. Sledovala som, ako sa otočil a zmizol v dave. Nahnevane som do ruky schytila ďalší pohár a povzdychla si. On chce byť so mnou, len to ešte nevie. Chlapec ma ešte bude prosiť!

Do očí mi zasvietilo slnko a mne nezostávalo nič iné, ako unavene rozlepiť oči a začať sa chystať do školy. Pomaly som sa dotiahla do kúpeľne a pri pohľade do zrkadla sa zhrozila. Oči mi rámovali kruhy od únavy a vlasy tiež nevyzerali rovno najlepšie.

„Koľko som toho vypila?“ spýtala som sa nechápavo a snažila sa aspoň trochu upraviť. Keď už som uznala, že to lepšie nebude, rýchlo som sa obliekla a do ruky schytila svoju školskú tašku. Ťarbavo som sa rozbehla smerom k autu. Bola som zvyknutá, že nestíham, pretože sa mi to stávalo až príliš často. Šťastne som nasadla do svojho autíčka, zastrčila kľúče do zapaľovania a otočila. Nič sa nestalo.

„Prosím, nie!“ zhrozila som sa a skúsila to ešte raz, no nedopadlo to o nič lepšie. Rezignovane som si oprela hlavu o volant a vzdychla si. Claire už bola určite v robote a ja som vedela iba o jednom človekovi, ktorý by ma mohol dostať do školy. A to bol Edward. Chcene-nechcene som z auta vystúpila a rýchlym krokom vošla späť do obývačky, a namierila si to rovno do spálne. Bez zaklopania som otvorila dvere a mne sa naskytol pohľad na spiaceho Edwarda, len v nohaviciach. Pohľad mi kĺzal po jeho vypracovanej hrudi, až k jeho jemne pootvoreným perám. Na perách sa mi zjavil zasnený úsmev. Bol krásny a keby som mohla, vydržala by som sa na neho pozerať celé hodiny. No nemohla som.

„Edward,“ zašepkala som a jemne s ním zatriasla. Iba prerývane vydýchol a hlavu otočil na druhú stranu.

„Edward!“ zakričala som hlasno a tentoraz s ním zatriasla poriadne. Prekvapene otvoril oči a rýchlo sa posadil.

„Čo?“ spýtal sa nahnevane a hlavu si zložil unavene do dlaní.

„Pokazilo sa mi auto, musíš ma odviezť,“ povedala som a začala ho ťahať von z postele.

„Tak nechoď do školy,“ zamrmlal nechápavo. „Choď spať,“ povedal ako príkaz. Prevrátila som oči a venovala mu škaredý pohľad. Potichu si vzdychol a postavil sa.

„No dobre,“ zamrmlal neochotne a rukou mi naznačil, nech odídem. Neprotestovala som a ihneď sa vybrala preč. Po včerajšej noci som sa cítila divne. A to hlavne v jeho prítomnosti. Prečo sa tvári, akoby sa nič nestalo?

Netrpezlivo som zišla dole a čakala na neho, rozhodnutá sa s ním porozprávať.

Keď po dlhých piatich minútach vyšiel a namieril si to k autu, ochotne som išla za ním.

„Tak, ako si sa vyspal?“ spýtala som sa nenápadne, keď už sme sedeli v aute. Edward sa  prerývane nadýchol a zamyslel sa.

„Čo ja viem, normálne,“ mykol plecami a ospalo sledoval cestu. V aute sa rozlievalo trápne ticho a ja som nervózne sedela na sedačke. No Edward nevyzeral, že by mu to vadilo. Na perách mal letmý úsmev a prstami bubnoval po volante do rytmu nejakej pesničky.

„Chcela som sa porozprávať o tom, čo sa stalo včera.“ Nevydržala som to a so záujmom na neho pozrela.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa nechápavo.

„Pri tom tanci... no, nechcela som, aby to medzi nami bolo nepríjemné, predsa len tam bolo nejaké napätie.“ Oči som zahanbene sklopila k zemi.

„Napätie?“ zopakoval s pozdvihnutým obočím. „Bella, bol to iba tanec.“

Cítila som, ako červenám a opatrne na neho pozrela.

„Takto tancuješ so všetkými?“ spýtala som sa so smiechom.

„Nechcel som, aby si si to zle vyložila,“ zamračil sa a pevne zovrel volant. Nechápavo som pozdvihla jedno obočie a zvodne sa na neho usmiala.

„Ale ja som si to vyložila dobre,“ šepla som. Edward neveriacky zakrútil hlavou a zasmial sa.

„To vidím.“

„Príď po mňa aj po škole,“ navrhla som a s úsmevom na neho pozrela.

„Prídem,“ zamrmlal a ďalej mi už vôbec nevenoval pozornosť, no mne to nevadilo. Bola som až príliš zamestnaná rozmýšľaním, čo urobiť.

Keď sme sa dostali konečne ku škole, poslednýkrát som sa na neho usmiala a poďakovala.

„Tak sa vidíme poobede,“ žmurkla som na neho a vystúpila z auta. Ešte chvíľu som sledovala auto, až dokým mi úplne nezmizlo z dohľadu.

„Dala by som si povedať,“ zašepkala vedľa mňa Alex a ja som sa na ňu s vypúlenými očami otočila.

„Máš smolu, pretože je iba môj,“ odvrkla som.

„Myslíš, že ti za to stojí?“ spýtala sa.

„Rozhodne,“ povedala som bez rozmýšľania a na mojej tvári sa zjavil úsmev. „A Claire o tom nemusí vedieť.“

Alex sa na mňa so smiechom pozrela, neveriacky zakrútila hlavou a spoločne sme sa vybrali do školy.

Celý deň mi ubehol pomerne rýchlo, a to aj kvôli tomu, že myšlienkami som bola úplne inde a nevnímala čas. Spamätala som sa až, keď zazvonil zvonček, čím skončila posledná hodina.

S Alex sme kráčali po chodbe k parkovisku, zatiaľ čo mi rozprávala o nejakom chalanovi.

„Je úplne úžasný,“ zamrmlala zasnene a ja som sa na ňu s úsmevom pozrela, keď mi zrazu zavibroval mobil. Prekvapene som ho vybrala a otvorila správu od Claire.

„Píše, že dnes pracuje až do noci,“ povedala som Alex prekvapene.

„Tak to znamená, že s Edwardom budete v noci sami,“ zachichotala sa a ja som na ňu s pozdvihnutým obočím pozrela. Mala pravdu, a to spôsobilo, že celú cestu na parkovisko som mala na ústach nedočkavý úsmev. S Alex sme spoločne vyšli na parkovisko a môj pohľad okamžite zablúdil k Edwardovmu autu, ktoré tam už čakalo.

„Drž mi palce,“ zašepkala som a rozlúčila sa s ňou. Rýchlym krokom som sa vybrala k autu a nastúpila do neho.

„Ahoj,“ povedala som s úsmevom.

„Ahoj,“ odvetil a naštartoval.

„Claire dnes večer domov tak skoro nepríde. Takže budeme sami,“ povedala som a so záujmom na neho pozrela.

„Viem, volala mi,“ odvetil okamžite a na perách sa mu objavil letmý úsmev.

„Čo podnikneme?“ Pozdvihla som obočie a Edward sa zasmial.

„Čo takého by si chcela robiť?“ šepol a nevinne na mňa pozrel. Cítila som, ako som sa začala červenať a samozrejme, Edward to zbadal. Bola som vďačná, keď sa bez slov otočil a dával pozor na cestu.

Keď auto po nekonečnej ceste konečne zastavilo, priam som z neho vybehla a namierila si to rovno do izby. Unavene som sa zvalila do postele a zamyslene hľadela do steny. Nevedela som, čo urobiť. Klamala by som, ak by som povedala, že som nechcela ísť za ním dole. Ale zasa som sa bála. Cítila som sa pri ňom nepríjemne, pretože som nevedela , ako na mňa reaguje. A už vôbec mi to nezľahčovalo to, že chodí s Claire. Hlavu som si zaborila do vankúša a zatvorila oči. Nechcela som na to myslieť. Netrvalo dlho a ja som zaspala.

...

So zívnutím som sa otočila a otvorila oči do tmavej izby. Rukou som chytila mobil a pozrela sa na neho. Boli dve hodiny ráno. Pomaly som sa posadila a zapla lampu. Únava, ktorú som doteraz cítila prešla a môj pohľad zablúdil ku dverám. Nervózne som na ne hľadela a nakoniec si povzdychla.

„Kašlem na to,“ povedala som si sama pre seba a rozhodne sa postavila, a vybrala ku dverám. V celom dome sa rozprestierala tma a ticho, ktoré prerušili až moje kroky. Pomaly som kráčala ku spálni a čím bližšie som bola, tým som cítila väčšiu nervozitu. Keď som konečne došla ku dverám, zhlboka som sa nadýchla a do rúk jemne chytila kľučku, a otočila ňou. Dvere sa potichu otvorili a mne sa naskytol pohľad do tmavej izby. Závesy na oknách boli zatiahnuté, čo spôsobovalo to, že som skoro nič nevidela. Môj pohľad zablúdil ku dverám kúpeľne z kadiaľ sa ozýval zvuk sprchy. Nervózne som si sadla na posteľ a oprela sa.

Po chvíli ten zvuk prestal a nastalo úplne ticho. Nedočkavo som načúvala, pripravená niečo započuť. Zrazu sa dvere otvorili a izbu jemne osvetlilo svetlo. Vyšiel z nich Edward, len v uteráku a jeho pohľad okamžite padol na mňa.

„Čo tu robíš?“ spýtal sa s letmým úsmevom.

„Nevedela som zaspať,“ zaklamala som a sledovala ho. Pomalým krokom podišiel ku posteli a sadol si vedľa mňa.

„Ani ja,“ šepol okamžite a so zvodným úsmevom na mňa pozrel. „Tak, čo s tým urobíme?“ spýtal sa, no ja som vedela, že nečaká odpoveď. Oči som sklopila na posteľ a nervózne ju prevrtávala pohľadom.

„Radšej sa vráť do izby, Bella,“ povedal potichu a ja som ihneď prekvapene zodvihla hlavu. Nechce ma tu?  Pýtala som sa samej seba.

„Nie,“ protestovala som a jednu ruku mu opatrne položila na stehno. Cítila som, ako Edward stuhol. Jemne som sa pousmiala a priblížila sa k nemu. Jeho oči sa z mojej ruky presunuli do tých mojich a na jeho tvári sa zjavil úsmev. Pomaly som sa k nemu začala nakláňať a moje oči hypnotizovali jeho dokonalé plné ústa. Edward sa nehýbal a čakal, čo urobím. Vo vzduchu som cítila napätie, ktoré medzi nami vládlo a mojim telom prešlo vzrušenie, keď som na tvári ucítila jeho sladký dych. Nechcela som na nič čakať, perami som sa zľahka obtrela o tie jeho a slastne zatvorila oči. Bol to dokonalý pocit a na mojej tvári sa objavil úsmev. Ruku som mu jemne zaplietla do vlasov a chcela si ho znova pritiahnuť, keď sa zrazu z chodby ozvalo buchnutie vchodových dverí. Edward zhrozene strhol hlavu a mnou prešlo sklamanie.

„Schovaj sa!“ panikáril a zmätene sa obzeral okolo seba. Neváhala som a zaliezla pod posteľ, pretože nič iné mi nezostávalo. Počula som tiché kroky, až sa nakoniec vo dverách zjavila Claire.

„Ahoj,“ povedala nadšene a okamžite sa rozbehla ku posteli. Na chvíľu zavládlo ticho a ja som zhrozene vypúlila oči.

„Dnes nie,“ šepol zrazu zadychčaný Edward a mne odľahlo. Hlavu som si oprela o ruky a čakala, kým konečne zaspia a ja som po dvoch nekonečne dlhých hodinách konečne mohla odísť.

-------------------------------------------------------------------------------------

Moje zhrnutie

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Reverse side of the world 4: