Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Puto duše 11. kapitola

Eclipse - Edward


Puto duše 11. kapitolaSnáď to tak dlho netrvalo, aby ste ma zabili.:P Snažila som sa, ako som vedela, a tak je tu ďalší dielik. Neviem, či je nejako obzvlášť nápaditý, ale je tu. Sú tam obidva pohľady. Ako Bell, tak aj Edwadov...
Tak snáď už iba, príjemné čítanie vám prajú BlackStar & BellaCullenSwan

11. kapitola

 

Isabella Swan

 

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa. Bol to ten podrazák, ktorý ma vyhodil.

 

Jake sa tam rozvaľoval, akoby bol doma. Na veľkom gauči neostalo ani kúsok miesta. Tí vlci sú ale obrovskí.

 

Pokynul mi, aby som sa posadila. Urobila som ako chcel a čakala na jeho vysvetlenie. Nič z neho nevyliezlo, iba sa na mňa dosť divne pozeral.

 

„Tak?“ spýtala som sa nedočkavo.

 

„Ehm, chcel som ťa iba varovať. Oni nie sú dobrá spoločnosť. Radšej sa im vyhýbaj,“ vysvetlil, no ja som sa už rozhodla, čo budem a čo nebudem robiť.

 

„To je všetko, čo si chcel?“ spýtala som sa ľadovým tónom. Jeho tvár sa na sekundu skrivila bolesťou, no hneď nato sa tam usadil ten frajerský výraz, ktorý tam bol, keď som prišla.

 

„Bell, ja som ťa nevyhnal,“ zdôrazňoval každé slovo. „Ja ťa mám stále... hm... milujem ťa,“ vypadlo z neho napokon. Ja som ostala zarazene na neho pozerať.

 

Čože to vyslovil? Behalo mi mysľou.

 

„Ehm, Bell?“ Mával mi rukou pred tvárou. Ja som prekvapene zamrkala a posadila sa do kresla, ktoré bolo akurát podo mnou. Jake na mňa so strachom pozeral. Ja som si uvedomovala, že práve čaká na svoj rozsudok, no ja som to stále nedokázala vstrebať. On mi práve vyznal lásku? Veď to je blbosť, akoby sa on mohol zamilovať do mňa. Veď som skoro ako upír a on je vlkolak. Ale ak sa do mňa otiskol, tak je to problém. Ja k nemu nič necítim, teda okrem vďačnosti. Vďačnosti za to, že ma uchýlil, keď som sa prebrala. Vôbec neviem, čo by so mnou bolo.

 

„Jake, ja... Otiskol si sa do mňa?“ spýtala som sa na rovinu. On trocha zbledol, ale odpovedal.

 

„Nie... Ale ja ťa naozaj milujem,“ povedal zúfalým hlasom. Myslím, že na mne musela byť vidieť ta úľava, ktorá sa ma zmocnila.

 

„Ak je to tak, potom naozaj nemám čo povedať. Ja k tebe nič necítim. Som ti vďačná za všetko, no inak nič. Je mi to ľúto, no ty si nájdeš svoju spriaznenú dušu. Uvidíš. A čo by si robil ak by som s tebou odišla? Už by si nemohol do La Push. My si nie sme súdení, Jake,“ zakončila som a čakala, čo z neho vypadne. Pozeral na mňa, akoby som mu práve vrazila sekeru do chrbta. Mal ubolený výraz, no mne to nič nerobilo. Asi si myslíte, že som nejaká bezcitná, no on to prežije. Je to iba chvíľkové pobláznenie.

 

„D – Dobre...“ vypadlo z neho a zberal sa preč. Išla som hneď za ním. Išiel ku zadným dverám a keď bol vonku rozbehol sa do lesa. Počula som praskanie látky, a potom zavytie. Zavrela som dvere a až potom som si uvedomila, čo som mu povedala. Totálne som ho odpálkovala a to som ja nechcela. Nechcela som mu nijako ublížiť, no musela som. Dávať niekomu nádej a vy by ste to potom odvolali. To nie je nič pre mňa. Nechcem nikomu zbytočne ubližovať mojou nerozhodnosťou. Chcem si to vyjasniť všetko narovinu.

 

Po tomto zážitku som si musela prečistiť hlavu. Najlepší by bol lov, no na tom som bola včera. Ale, čo... neuškodí mi.

 

Vybrala som sa do lesa a chcela si uloviť niečo poriadne. Taká puma, alebo medvedík by nebol na škodu.

 

Hlboko v lese som zacítila pach pumy. Vietor mi nahrával do kariet, pretože fúkalo južne a ona ma tak nemala ako zbadať. Potichučky som sa k nej blížila, schovala som sa v kroví a chystala sa vyskočiť a zaútočiť. Akonáhle som vyskočila, zbadala som aj inú postavu, ktorá mala asi rovnaké zámery ako ja. Tesne pred dopadom na pumu sme sa zrazili. To buchnutie muselo byť počuť až do Európy, pretože to aj celkom bolelo. Samozrejme iba mňa. Keď som sa snažila dostať zo zeme, pred nosom sa mi objavila niečia ruka. Chytila som sa, no nejako nepremýšľala, kto to môže byť. Keď som sa oprašovala cítila som na sebe pohľad. Pozrela som sa na dotyčnú osobu, ktorá mi odohnala korisť, a ostala som v polovici pohybu stáť. Bol to ten anjel. Teda Edward. Patrí do rodiny Doktora Cullena. Jasné, prečo by som ja mala mať také šťastie a na niekoho nenaraziť, však? Asi to muselo byť už blbé, ako naňho zazerám, tak si trocha odkašľal a prestúpil z nohy na nohu.

 

Asi zvyk. Pomyslela som si. Pokrčila som plecami a konečne sa začala tváriť ako človek.

 

„Prepáč, nestalo sa ti nič?“ spýtal sa, keď videl, že zo mňa nič nedostane.

 

„Nie, v pohode,“ odpovedala som pokojným hlasom. Síce som bola naštvaná, že mi odplašil tú krásnu pumu, no jeho prítomnosť je omnoho lepšia... Sakra, na čo to myslíš?! kričala som na seba. Pokrútila som hlavou v snahe to z nej dostať, no on si to asi vyložil celkom inak.

 

„Naozaj ti je dobre? Zavediem ťa ku Carlislovi,“ nenechal sa odbiť.

 

„Je mi fajn, Edward,“ povedala som podráždene, no jeho meno som skoro vyslovila. Bolo to niečo nezvyčajné. Také iné. Myslela som, že sa mi na jazyku rozplynie. Pozrela som sa mu do očí na utvrdenie mojich slov, no to som robiť nemala. On ma v tých zlatých studniach polapil a nechcel pustiť. Akoby som sa topila v najčistejšom zlate. Dokonca aj rada. Rada by som sa utopila, len nech som s ním... Dosť! Znova, už zasa som ním omámená. Toto sa nesmie stať. Nikdy!

 

„Tak ja už pôjdem,“ prehodila som, len tak medzi rečou, ktorá mimochodom stála, už chcela ísť preč. No moja šikovnosť sa opäť prejavila a ja som sa potkla o vlastné nohy a zapotácala som sa. Skôr, ako sa stihlo niečo stať, tým myslím môj pád, ma chytili dve studené paže, ktoré sa mi omotali okolo pása.

 

„Pekne pôjdeš so mnou. Nenechám ťa tu len tak,“ rozkázal mi rozhodným hlasom, ktorý nepripúšťal žiadne námietky. Len som porazenecky sklopila hlavu a chcela sa vydať na cestu, no v momente som mala nohy vo vzduchu a pohupovala som sa v Edwardovom náručí.

 

„Ja to zvládnem aj sama,“ zaprotestovala som ako malé dieťa a na truc som si zložila ruky na prsiach. Edwarda to evidentne pobavilo, pretože sa začal smiať.

 

„Nechaj toho! Ja by som sa ti nesmiala,“ povedala som a v duchu dodala, „možno.“

 

„Ja len... Si roztomilá,“ povedal s úsmevom na perách. Perách, ktoré sa mu zvlnili do okúzľujúceho úsmevu.

 

Donútila som sa otočiť tvár a nedívať sa na jeho oči, ústa... na jeho dokonalú tvár. Bohvie, čo by sa stalo, ak by som sa nedokázala odtrhnúť.

 

„Nevadí, ak pobežím?“ spýtal sa ma, pretože doteraz iba pomaly kráčal. Zakrútila som hlavou, na znak, že môže, a potom už si iba užívala tú rýchlosť. Išiel rýchlejšie ako ja a ja som bola v siedmom nebi. Bola to krása, pozorovať všetko ešte z väčšej rýchlosti. Ani neviem ako, ale smiala som sa na celý les. Edward na mňa nechápavo pozeral, no ja som sa stále smiala. Ani neviem, čo to do mňa vošlo. Nechcela som mať nič spoločné z upírmi a teraz ma jeden nesie v náručí.

 

 

 

Edward

 

Po tom, čo som sa s ňou zrazil pri love, mi uhýbala pohľadom. Vôbec sa na mňa nepozrela a keď sa pozrela zasa rýchlo uhla pohľadom. Čo mám niečo na tvári, že sa na mňa nemôže pozerať? Nechápal som jej správanie. Nedokážem sa jej dostať do hlavy a ona sa ešte takto chová. Privádza ma to do zúfalstva. Ešte k tomu je taká tvrdohlavá. Veď som ju mohol zabiť. Viem, že nie je človek, no aj tak.

 

Teraz keď ju nesiem k nám domov, použil som svoju rýchlosť. Moc ju to neprekvapilo, dokonca sa začala smiať. Jej smiech bol taký nádherný. Rajská hudba pre moje uši. Začali ma napadať tóny, ktoré by presne vystihli túto situáciu. Jej smiech, šumenie vetra... Nádhera.

 

Vkročil som do domu a Alice nás začala obletovať.

 

„Bell, že so mnou pôjdeš nakupovať, však?“ pýtala sa moja otravná sestrička a hádzala po nej psie pohľady.

 

Na Edwarda zaberajú, tak prečo nie na ňu, že? Lietalo jej mysľou. Samozrejme, nenechá si ujsť príležitosť.

 

„Vieš, Alice... ono, ja...“ Nevedela sa z toho vykrútiť. Alice sa v mysli ukázal obrázok nákupného centra a vedela, že má vyhraté.

 

„Jupí! Ďakujem! Pôjdeme hneď po škole,“ ďakovala Alice Belle za niečo, o čom Bell netuší. No, tuší, že Alice chce ísť nakupovať, ale nevedela, že bude súhlasiť. Išiel som s ňou náručí až do obývačky, no to som robiť nemal. Sedel tam totiž Emmett a Jazzom.

 

„Ááá, Edík si nám priviedol úlovok?“ pýtal sa natešený Emmett.

 

„Eďo, ty si jej niečo dal, že sa tvári akoby videla upíra?“ Znova sa smial na celý dom. Jazz sa pridal a Rose ich oboch spražila pohľadom.

 

„Alebo si niečo šľahla, súdiac podľa toho smiechu vonku.“

 

Opäť sa smial a Bellu to asi prestalo baviť. Vyletela mi z rúk a pádila k Emmettovi.

 

„Vieš, čo Emmett...


Páčilo?

Prosím nechajte nám tu nejaký ten komentík...

BlackStar & BellaCullenSwan



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Puto duše 11. kapitola:

 1
2. Wera
05.04.2012 [19:01]

Wera Emoticon

16.06.2011 [14:47]

MatikEsmeCullenPodla mňa to nemá chybu ... Je to krásne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!