Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Profesor literatúry - 1. kapitola


Profesor literatúry - 1. kapitola Tajomný profesor literatúry a jeho študentka. Bude mať ich láska šancu aj napriek učiteľskému kódexu a nebezpečnému tajomstvu, ktoré môže Bellu vystaviť smrteľnému ohrozeniu? Skutočne je ten vysoký a krásny, bronzovo vlasý učiteľ, iba obyčajný smrteľník? Jedno je isté, Bella to bude mať na univerzite ešte veľmi zaujímavé. Satu

 

1. kapitola

„Mami, neboj sa. Idem iba na univerzitu, nejdem do armády.“ Stisla som mame ruku.

„Ja viem, zlatko,“ vzlykla a druhou rukou si pretrela uslzené oči. „Ale budeš mi chýbať!“ zdôraznila matersky.

„Aj ty mne, mami.“ Vtisla som jej veľký bozk na líce. „Budem ti volať každý druhý deň,“ sľúbila som jej s úsmevom od ucha k uchu.

„Bells,“ zamračila sa.

„Tak fajn, budem ti písať aj e-maily,“ vzdychla som a prevrátila oči. Mama ma silno objala, skoro som nemohla dýchať. „Mami, už musím ísť,“ povedala som jej a snažila sa vykrútiť z jej pevného objatia.

„Tak dobre,“ smutne si vzdychla a potiahla nosom. Posledný krát ma pevne stisla a potom ma pustila. „Dávaj na seba pozor, zlatko.“ Na červenej tvári od sĺz sa objavil slabý úsmev.

„Budem.“ Mama mi dala ešte bozk na čelo a potom ma nechala ísť.

Zamávala som jej a poponáhľala sa za letuškou ukázať jej letenku.

Blonďavá letuška v modrej uniforme s bielou šatkou okolo krku sa milo usmiala, skontrolovala mi letenku a poslala ma do lietadla.

Letela som turistickou triedou Austrian. Sedadlá 10A a 11B boli ešte prázdne, sadla som si na to svoje 10A viac k oknu a tašku cez plece si položila k nohám.

Z vrecka na svetri som si vytiahla malú čiernu mp3-ku, položila si ju na stehno, pripravená zapnúť ju hneď ako dosiahneme prijateľnú výšku a budeme si môcť znovu zapnúť elektroniku.

Pozrela som sa von malým okienkom. Mamu som už nemohla vidieť, ale predstavila som si ju ako stojí za veľkou presklenou stenou a uslzene sleduje moje lietadlo ako vzlietame.

Mama, ktorá vyzerá ako moja verná kópia, iba o niekoľko rokov staršia a s vráskami okolo oči od toľkého smiechu, mi bude nesmierne chýbať, ale už odmalička som túžila študovať na King's Collage v Cambridge a teraz sedím v lietadle namiereným za mojím detským snom. Nemohla som tomu uveriť.

„Ehm, prepáčte,“ ozvalo sa vedľa mňa.

Prekvapene som sa otočila. V uličke stál chalan, rovnako starý ako ja, možno o niečo starší, s bronzovo-hnedými vlasmi a s usmiatymi karamelovo-zlatými očami.

„Áno?“ dostala som zo seba po dlhšej odmlke.

„Sedíte mi na mieste,“ milo sa usmial a v očiach mal iskričky pobavenia.

„Prosím?“ zamračila som sa. Schválne som si rezervovala toto miesto pri okne. Vytiahla som z tašky pod nohami letenku a skúmavo si ju prezerala: „Miesto: 11B,“ oznamovala čiernymi písmenkami. Pozrela som sa na číslo sedadla.

„Och, prepáčte. Nevedela som, teda myslela som si, že budem sedieť pri okne,“ začala som ticho vysvetľovať a postavila sa s taškou do uličky.

„To nevadí, ak chcete sedieť pri okne, mne to nevadí,“ povedal mi milým hlasom.

Prekvapene som sa naňho pozrela, prečo by niekto nechcel sedieť pri okne a sledovať ten krásny výhľad?

„Vy nechcete sedieť pri okne?“ prekvapene som nadvihla obočie na svojho spolu sediaceho.

„Nie, väčšinou sedávam v uličke.“ Hlavou mi kývol aby som si sadla znovu na svoje miesto.

„Ďakujem,“ ticho som sa poďakovala a pretlačila okolo neho na 10A.

„Nemáte za čo,“ povedal mi stále usmiato a sadol si vedľa mňa.

Líca mi ešte trošku horeli po tom incidente, ale skryla som ich pod závojom vlasov.

Nad nami sa zrazu ozvalo pípnutie a rozsvietil sa malý obrázok s pásom.

Zapásala som sa a sledovala letušku vpredu ako vysvetľuje bezpečnostné opatrenia.

Hnedovlasá letuška v rovnakej uniforme ako tá, ktorej som ukazovala svoju letenku, si na seba navliekla žltú záchrannú vestu, potiahla za dve biele šnúrky a vzápätí sa vesta nafúkla. Letuška vyzerala komicky, no zrejme to už robila veľa ráz, takže sa jej svaly na tvári nepohli ani o milimeter a pokračovala vo vysvetľovaní.

Keď skončila, pilot lietadla nás privítal a hneď nato sa lietadlo začalo točiť na dráhu odkiaľ vzlietneme.

V bruchu som cítila nervózne poletujúcich motýľov, ktorí na seba značne upozorňovali. Začali sa mi mierne potiť ruky a pred očami sa mi na chvíľu zahmlilo.

Lietadlo prešlo na dráhu a čakalo na povolenie vzlietnuť. Netrvalo to dlho a začali sme naberať na rýchlosti. Silno som sa chytila opierky sedadla a nechcela sa ani pozrieť von z okienka.

Zbabelec! kričala som na seba v duchu. Prečo som potom silou mocou chcela sedieť pri okne, keď teraz nemôžem ani otvoriť oči?! Pýtalo sa ma moje menej zbabelé ja.  

Cítila som kedy sa lietadlo konečne odlepilo zo zeme a po chvíľke stúpania sa motýle v bruchu upokojili a pot zmizol.

„Uf,“ vydýchla som si a utrela si čelo chrbtom ruky.

„Mávate často strach z lietania?“ ozval sa vedľa mňa ten príjemný hlas.

„Ani nie,“ zaklamala som pohotovo a letmo sa naňho pozrela. Naširoko sa usmieval a odhalil mi tak rad bielych dokonalých zubou. Neveril mi, ale nemienila som to ďalej riešiť.

„Nechcete trochu vody?“ opýtal sa. Mrkla som po ňom jedným očkom. Už sa neusmieval, tvár mal vážnu a možno som tam zazrela malé obavy. Potešilo ma to, tak som iba prikývla.

Práve okolo nás prechádzala letuška, čo si nasadzovala ešte pred niekoľkými minútami záchrannú vestu, a môj spolusediaci na ňu mávol rukou. Okamžite sa pri ňom zastavila.

„Priniesli by ste nám, prosím, trochu vody?“ opýtal sa jej milo.

Diana, ako som zistila zo zlatej menovky na modrom saku, mala čo robiť, aby sa znovu nadýchla.

„Ale samozrejme,“ povedala nakoniec a stále mierne omámená od nás odišla.

„Ďakujem,“ prehodila som k môjmu spolu sediacemu.

„Ešte nemáte za čo,“ zazubil sa. „Som Edward,“ povedal mi mierne natočený mojím smerom.

„Bella,“ sčervenela som.

„Ideš za rodinou?“ Očividne sa snažil iba nadviazať nezáväzný rozhovor.

„Nie, za univerzitou,“ zasmiala som sa.

„Čo študuješ?“ opýtal sa ma so záujmom.

„Literatúru.“ Nechcela som mu vešať na nos také nepodstatné veci, ale očividne ho to zaujalo. „A ty?“

„Čo ja?“ prekvapene na mňa pozrel.

„Prečo ideš do Cambridgu?“

„Prijal som ponuku učiteľa.“ Nadvihla som obočie, nevyzeral na učiteľa.

„Čo budeš učiť?“

„Literatúru,“ zasmial sa. Tak to ma zarazilo.

„Literatúru?“ Určite som musela vyzerať ako hlupák s otvorenou pusou dokorán a vytreštenými očami ako dva šuplíky.

„Áno.“ Stále sa smial na mojom výraze. „Je to protizákonné?“ opýtal sa.

„Nie, nie. Ja len, že som si nemyslela, že si učiteľ a ešte k tomu aj učiteľ literatúry,“ vysvetlila som mu rýchlo a trochu sa začervenala.

Letuška práve priniesla vodu a tým ma zachránila z ďalšieho strápnenia sa.

„Ďakujeme.“ Edward sa na ňu ani len nepozrel, keď mu podávala vodu.

Diana sa naňho zamračene pozrela a už mu chcela niečo povedať, no niekto ju zavolal zo sedadiel o kúsok ďalej, a tak musela odísť.

Zobrala som si od Edwarda vodu a napila sa. Studená tekutina mi príjemne schladila vyschnuté hrdlo. Spokojne som sa usmiala a položila malý plastový pohárik na zaklápaciu dosku pred sebou.

„Takže...“ začala som, no absolútne som netušila, ako mám pokračovať.

Edward ma z toho nakoniec zachránil. Začal mi rozprávať o sebe, o svojich adoptívnych rodičov a súrodencoch.

Dokonca mi prezradil, že sú jeho súrodenci už všetci zosobášení.

Prekvapene som naňho zízala. „To vážne?“ Nevedela som si to predstaviť, veď sú súrodenci.

„Fakt,“ smial sa Edward. „Každý sa tomu diví, ale my nie sme pokrvní súrodenci,“ vysvetlil mi pomaly.

Stále som tomu nechcela veľmi veriť, no kývla som mu aby pokračoval ďalej.

„Hm, Alice s Jasperom študujú na univerzite v Kanade a Emmett s Rose sa rozhodli ísť na dlhšie prázdniny do Afriky,“ zasmial sa - zrejme nejakej spomienke.

„Carlisle s Esme žijú v našom dome vo Forks. Carlisle je tam chirurgom a Esme má dizajnérsku firmu,“ dokončil svoj dlhý monológ. „Teraz si na rade ty,“ vyplazil na mňa jazyk.

Rýchlo som sa napila z plastového pohárika a zhlboka sa nadýchla.

„Hm, mama žije v Seattle a otec zomrel keď som mala šesť.“ Nevedela som čo dodať, môj život nie je taký zábavný ako ten Edwardov.

„Prepáč, to ma mrzí,“ povedal mi Edward a bledou rukou ma pohladil po pleci.

„To nemusí, je to už dávno,“ smutne som naňho pozrela. „Mama pracuje v svadobnej agentúre,“ pousmiala som sa nad tým. Mama vždy milovala svadby, a tak sa tomu začala aktívne venovať. Pamätám si, keď ma raz zobrala so sebou na jednu z jej prvých svadieb. Vtedy som sa cítila ako v rozprávke.

Svadba bola na prekrásnom zámku a mama všetko dokonalo pripravila. Od príchodu nevesty na bielom koni až po odchod mladomanželov na červenom ferrari.

„Tvoja mama by si skvele rozumela s Esme a s mojimi sestrami. Všetky tri milujú pripravovanie takýchto spoločenských akcií,“ zasmial sa a pokrútil hlavou.

Tiež som sa zasmiala. Edward sa mi zapozeral do očí a ja som sa v nich okamžite začala roztápať. Na lícach som cítila stúpajúcu červeň a tak som rýchlo odvrátila pohľad.

„Môžem?“ Rýchlo som sa postavila a čakala kým mi uvoľní miesto, aby som mohla ísť na záchod.

Elegantne sa postavil a s úsmevom ma pustil do uličky. Keď som okolo neho prechádzala, dotkli sa nám nepatrne ruky. Telom mi prebehla elektrizujúca triaška a mala som čo robiť, aby som tam nezostala len tak zízať na Edwarda.

Odvrátila som sa a pokračovala rýchlejšou chôdzou na toalety. Po ceste som sa modlila, aby som nezakopla o nejakú nohu cestujúceho, no nikto ma tam hore zrejme nepočul, pretože hneď, ako som chcela otvoriť dvierka na záchode, zakopla som o okraj koberčeka a natiahla sa ako široká tak dlhá.

Pár cestujúcich sa na mňa prekvapene pozrelo a medzi nimi som zbadala aj tie krásne zlatavé Edwardove oči. Zakrýval smiech kašľom.

Nazlostene som vstala a vošla dovnútra.

Vlastne som ani nepotrebovala ísť na záchod, potrebovala som na chvíľu odísť od tej sladkej vône a spaľujúceho pohľadu, ktorými ma Edward chytal do pasce a nebolo z nej úniku.

Pootočila som kohútikom a obliala si tvár studenou vodou. Poutierala som si ju papierovou vreckovkou a zahľadela sa na svoj odraz v zrkadle.

Z bledej pokožky vykukovali dve čokoládovo hnedé kukadlá, ružové malé pery, veľký nos a hnedé kučeravé vlasy lietajúce do všetkých strán, ktoré na svetle hrali všetkými farbami.

Rukou som si prehrabla vlasy a zhlboka sa nadýchla. Zrazu niekto zaklopal na dvere záchodov.

„Áno, už idem,“ odpovedala som hlasnejšie, aby ma dotyčný počul cez dvierka.

Otvorila som sa a zostala prekvapene stáť na mieste.

Edward bol až nebezpečne blízko a v očiach mu iskrilo. Zabudla som dýchať.

Edward však na nič nečakal a zatiahol ma späť na toalety. Zavrel za nami malé dvierka a natesnal sa ku mne.

„Čo to...?“ Nestihla som dopovedať, pretože moje pery zamestnávali tie Edwardove.

Po pár minútach prekvapenia som sa aktívne zapojila a chytila Edwarda okolo krku, zatiaľ čo on si ma vysadil na malé umývadlo a rukami mi blúdil po chrbte.

Nestačila som dýchať, vycítil to a perami jemnými ako hodváb sa presunul na môj krk. Zvrátila som hlavu dozadu a užívala si ten krásny pocit z horúcich stôp čo na mojom hrdle zanechávali Edwardove pery, jazyk, zuby...

Prstami mi zablúdil pod šedý sveter a bledé tričko pod ním. Zalapala som po dychu. Edwardove studené ruky mi prechádzali po brušku až vyššie k podprsenke. Nakoniec som zobrala zvyšky odhodlania a posúvala svoje ruky po jeho nahom chrbte pod tričkom vyššie a prechádzala mu po vypracovanom tele. Vnikla som mu do úst a preplietla si s ním jazyk vo vášnivom tanci horúcich bozkov.

„Ach,“ vzdychol medzi nádychmi.

Pokračovala som jazykom pozdĺž jeho sánky, na krk a k uchu a jemne ho hryzkala na ušnom lalôčiku.

„Bella,“ šepkal moje meno a rukami skúmal moje ňadrá v podprsenke. Zachvela som sa vzrušením.

Roztrasenými prstami som mu začala vyhŕňať tmavé tričko, no len čo som mu ho chcela prevliecť cez hlavu, znovu sa ozvalo zaklopanie.

Edward stuhol a ja som prekvapene zjajkla.

„Hneď!“ Podarilo sa mi odpovedať. Rýchlo som od Edwarda odskočila a pri tom sa hlavou udrela o plastovú skrinku s papierovými vreckovkami. „Au!“ Chytila som si boľavé miesto na hlave.

„Nestresuj sa, Bells,“ šepol Edward a stiahol si naspäť svoje tričko. Oči mu iskrili túžbou a pobavením. Tiež som mala čo robiť, aby som nevybuchla do smiechu.

Upravila som si vlasy a pokrkvaný sveter. „Idem prvý?“ Edward mi jemne stisol ruku. Iba som prikývla.

Edward vyšiel z toalety a ja som šla chvíľu nato.

Postarší zavalitý pán v smokingu sa na mňa čudne pozeral a mne okamžite sčerveneli líca. Určite tušil čo sme robili vnútri s Edwardom.

„Prepáčte,“ zašepkala som zahanbene. Obišla som ho so sklonenou hlavou a kráčala na svoje miesto.

Edward sa postavil a nechal ma prejsť na miesto pri okne.

Pozreli sme sa na seba a v ten moment sa začali obaja naplno smiať. Prikryla som si rukou ústa a snažila sa stíšiť. Edward zvrátil hlavu dozadu a smial sa ešte väčšmi.

Obdivovala som ako sa mu okolo hlavy pri smiechu vlnili bronzové vlasy.

Stíchla som a chvíľu ho iba omámene sledovala. Keď sa na mňa otočil, odvrátila som hlavu a nechala si spadnúť vlasy do tváre, aby mi zakryli narastajúcu červeň.

„Dáš mi číslo?“ Edward sa ku mne naklonil bližšie.

Ovanula ma jeho sladkastá vôňa.

„Pokojne,“ odvetila som. To som povedala ja? Odkiaľ sa vzala toľká odovzdanosť? Nemo som pokrútila hlavou. Vytiahla som z tašky čierne pero a načarbala svoje číslo Edwardovi na obrúsok.

„Ďakujem.“ Vzal si obrúsok a chvíľu ho skúmal, potom si ho zložil a dal do vrecka na nohaviciach. Ani som to nestihla zaregistrovať a Edward sa už ku mne nakláňal a nežne pritlačil svoje pery na moje.

Znovu som ochutnala mätovú príchuť jeho dychu a nevládala sa od neho odtrhnúť.

O chvíľu začalo lietadlo pristávať. S Edwardom sme sa pripútali a on mi opäť stisol ruku, aby som sa nebála.

Pri odovzdávaní batožín sme sa s Edwardom horúcim bozkom rozlúčili a každý odišiel opačným smerom.

Mňa čakalo pred letiskom auto, ktoré ma zaviezlo do mojej host family na Trafalgar Street sedemnásť.

Rodinu tvorila asi päťdesiat ročná žena so šedivými vlasmi a priateľským úsmevom na perách a jej čierno-biely kocúr Stuart.

Žena sa volala Mary. Ubytovala ma v malom tehlovom domčeku na druhom poschodí, hneď vedľa kúpeľne.

Keď som sa hodila na posteľ, celá uťahaná z letu, Stuart mi vyskočil na brucho a hneď, ako som ho začala hladkať po srsti, miestnosťou sa ozvalo jeho hlasné pradenie.

O pol hodinu ma Mary zavolala dole do kuchyne, kde podávala skromnú večeru. Lahodne pripravená ryba sa mi spolu s maslovými zemiačikmi roztápali na jazyku.

Po večeri a krátkom rozhovore s hostiteľkou som vyšla hore po schodoch, išla sa osprchovať a rýchlo sa, so spokojným úsmevom, zabalila do perín.

Zaspávala som s obrazom Edwardovej tváre pred očami.


Ľudkovia, ak ste sa náhodou prepracovali až sem, na koniec mojej prvotiny, nechajte mi, prosím, nejaký komentík, aby som vedela, či sa oplatí pokračovať. :)

Satu 


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Profesor literatúry - 1. kapitola :

« Předchozí   1 2 3 4 5 6   Další »
21. nikaok
27.01.2012 [13:40]

nikaokMne sa to páči... nápad super Emoticon Emoticon Emoticon teším sa na pokračko... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

20. Cullen
27.01.2012 [13:39]

Krasnaa!!! Rozhodne pokracovani!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.01.2012 [13:16]

kachnullkaTak zatím tato kapitolovka vypadá opravdu dobře. Emoticon Určitě se ti vyplatí pokračovat a už se těším na pokračování. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18. ani
27.01.2012 [12:29]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17. šmudla
26.01.2012 [22:21]

podobné téma má i povídka Pan asistent a já, což jsem si řekla ihned po přečtění perexu... no, teďka vidím, že ačkoli prvotní téma je stejné... povídka bude jiného rázu, moc se na ni těším ...a jsem zvědavá, jak se to bude dále vyvíjet Emoticon Emoticon

26.01.2012 [22:04]

mima19974Skvelé!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

26.01.2012 [22:02]

monacullen Emoticon Emoticon Emoticon

14. Lil
26.01.2012 [22:00]

hezká kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon sice se mi to zdá trochu uspěchaný, ale jinak se mi to hodně líbí Emoticon Emoticon jen tak dál Emoticon

13. AnysP
26.01.2012 [21:44]

AnysPurčitě pokračuj...honeem rychle přidej dalšíí... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

26.01.2012 [21:43]

BellaSwanCullen8skvelé Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

« Předchozí   1 2 3 4 5 6   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!