Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pripútaní - Prolog

30.06.2010 (18:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 974×

Poviedka je venovaná všetkým ľuďom, ktorí niekedy komentovali moje poviedky, alebo ich aspoň čítali, taktiež tým, ktorí mi písali na shrnutie, ku môjmu návratu a tým im aj ďakujem. Ale v neposlednom rade je venovaná jednému človeku. Občas sa jej meno začína na L, niekedy na K a tu na stmívku väčšinou na E. A táto osoba práve mne ukázala, ako vyzerá sloboda a bolo to naozaj krásne. Takže, ďakujem Andílku.

Pripútaní - Prolog

Ludovico Einaudi - I Giorni

Keď som si šiel po slobodu, povedali mi, že je už vypredaná... Chcel by som vedieť, kto mi vzal posledný kúsok.

Je to naozaj pomerne smiešne... To všetko. Myslel som si, že som konečne našiel tú pravú... a pravdupovediac, asi aj našiel. Lenže, vždy tu bolo to lenže... V mojom prípade, občas snedé, usmievavé, inokedy celkom chlpaté a zúrivé lenže. Ale ja som sa chcel tohto lenže zbaviť. Navždy.

Bellu milujem, miloval som ju a aj ju budem milovať, ale nechápem ju. Ja sám si neviem predstaviť, že by som miloval dvoch ľudí tak isto, že by som sa medzi nimi dvomi nevedel rozhodnúť. Je to vôbec možné? Niekoho milovať tak isto silno? Možno, keby sú to kamaráti, alebo rodičia. Ale ako ona môže milovať mňa, jej, už teraz snúbenca a jej kamaráta tak isto?

Prídem si tak nedôležitý... Miluje ma len ako svojho najlepšieho kamaráta, alebo jeho miluje ako svojho snúbenca? Neviem, čo by bolo horšie – lepšie... Som upír, ale poslednou dobou som mal pocit, že ma preukrutne bolí hlava. Ona toľko krát ležala pri mne, bozkávala ma a ja som jej svoju lásku opätoval, ale aj tak stále som mal pocit, ako keby z časti bozkávam aj jeho... jeho nejakú podstatu a preto som sa v poslednej dobe Belle vyhýbal. Nezmyselné výhovorky, že s Alice musím ísť nakupovať, hoci som to neznášal. Ale teraz... práve teraz bolo všetko lepšie, ako byť s ňou a cítiť z nej toho psa.

Áno, pomohli nám, ale to nič nemení na tom, že nemienim nechať nejakého vlka, aby mi “očuchával“ moju Bellu. Je na tom snáď niečo zlé? Chcem len, aby bola moja, aby nikoho iného nemilovala tak, ako mňa, aby som bol ja pre ňu ten pravý, aby sa už nemusela rozhodovať, aby si bola svojim rozhodnutím pevne istá a nikdy ho nezmenila. A vtedy, som si konečne uvedomil, čo vlastne musím urobiť.

***

Bella sedela u mňa v izbe a upierala na mňa svoje veľké, krásne hnedé oči. Boli prekvapené, ako inak.

„Nejako... nechápem?“ zašeptala tíško a stále na mňa spýtavo hľadela. Ako jej to vysvetliť?

„Máš rada Jacka... Máš rada aj mňa, tak isto?“

Jemne prikývla a čakala kým budem pokračovať.

„Lenže takto to Bell v živote a vo vzťahoch nechodí. Vždy má niekto niekoho viac, alebo menej rád. A taktiež, keď je niekto zasnúbený, nebozkáva sa s niekým iným. Prepáč, ale ak si nedokážeš vybrať, tak to budeme musieť nejako inak skúsiť. Ja potrebujem vedieť, kto je pre teba dôležitejší, aj tak by táto voľba prišla skôr, či neskôr. My vo Forks nemôžeme ostať do konca našej existencie.“

„A – ako to skúsiť inak?“ zamrkala jemne očami a potom sa trochu striasla.

„Dám ti čas, aby si si všetko mohla premyslieť. Keďže som ti už raz sľúbil, že od teba nikdy neodídem, pokým ty sama nebudeš chcieť, tak ani neodídem. Dáme si... niečo ako pauzu. Nebudeme sa stretávať, sedávať spolu, vôbec nebudeme spolu. Po dobu troch mesiacov, ale v meste stále budem. Keď budeš pripravená a budeš vedieť, koho si chceš vybrať, tak za mnou prídeš. Ak sa tak nestane do troch mesiacov, odídem a ty tu budeš... s ním.“

Trpko som dokončil a na chvíľu privrel oči. Srdce sa mi trhalo, bolo to tu zase.

„Ale, ale! To mi nemôžeš urobiť! Prečo to proste nemôžeš pochopiť! Ja si medzi vami nemienim vyberať!“ rozkričala sa a vstala z postele.

„A ty jeho môžeš bozkávať? Rozmýšľala si niekedy nad tým, ako je mne, keď si s ním? Aké by to bolo, keby ja behám za nejakou ženskou a občas ju pobozkám?!“

„A čo Alice?!“ vyhŕkla a mňa to skoro rozosmialo.

„Bell, dobre vieš, že Alice je moja sestra, je to iné a nikdy som ju nepobozkal.“

„Len adoptívna a to, či si ju pobozkal, alebo nie, ja nemôžem vedieť!“

Táto veta ma ranila... Takže, ona mi ani neverila... A ja jej hej. Ja som jej veril, že sú len priatelia a zrazu sa bozkávali a odpustil som jej to. Ako ma môže z toho obviniť? Ako mi môže neveriť?

„Odíď prosím. A ak za mnou do troch mesiacov neprídeš a nepovieš mi rozhodnutie, tak mi to bude jasné... jednoducho koniec.“

Tvrdo som sa jej pozrel do prekvapenej tváre. Nikdy som sa ku nej takto nesprával, bola zvyknutá len na toho dobrého Edwarda. Po pár minútach sa urazene pozrela, vrhla na mňa nenávistný pohľad, pri ktorom jej vyhŕklo pár sĺz a odišla dole do obývačky, kde bez jediného slova mojej rodine, otvorila dvere a odišla.

Ľahol som si na posteľ, tvár vrazil medzi vankúše a nevedel, či mám zadržiavať dych, alebo sa vydýchavať. Ak ma miluje... vráti sa, jednoducho sa musí vrátiť! Otočil som sa na bok a schoval sa do kĺbka. Mám city, mám strach, bolesť, tá samota, ktorá nastala, ma začala užierať. Prvý raz v mojom živote som sa cítil naozaj bezbranný, lebo toto rozhodnutie nebolo na mne, ale na nej a potom už ja s ním nič neurobím.

Nevedel som, na čo mám myslieť, ako sa budem správať, čo budem robiť. Ale jedno som vedel. Ja si svoj prvý – druhý život chcem vysniť krajšie, ako ten pred tým. Chcem byť šťastný, či už s ňou, alebo bez nej. Láska je dôležitá, ale dôležitejšie je, od koho tá láska je a aká je silná. Ja by som pre ňu obetoval život... Obetuje ona pre mňa svoje srdce?

Tvár som si schoval do dlaní a tichými vzlykmi som dával najavo, že už nič nebude tak, ako bolo pred tým. Všetko sa bude meniť... ja sa zmením.

Shrnutie

1. kapitola

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet