Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pripútaní - 1. kapitola

Pripútaní - 1. kapitolaV prvej kapitole spoznáme novú postavu Amelie Melanie Raynolds. Čo má Melanie spoločné s Edwardom. Ku komu je pripútaná? Nevykašle sa na nich sloboda? Prajem príjemné a ničím nerušené čítanie! Vaša Rosie.


Collective Soul - Needs

Dr. Perky | MySpace Video

1. kapitola

Three Days Grace - Last to Know

 

Keď som volala slobode, povedali mi, že nie je práve prítomná. Spýtala som sa, kedy ju môžem teda zastihnúť. A oni povedali, že tak o jedno storočie, by mohla už prísť. Teším sa, keď zomriem, budem slobodná.

Len raz som niekomu dovolila, aby si zobral moju slobodu a to sa ma ani nik nepýtal, či to vôbec chcem. A teraz... Teraz je ku nemu pripútaná myseľ, telo, ale moje srdce nikdy nedostane, to bude patriť niekomu úplne inému... Ale ty, ty to nikdy, nikdy nebudeš... “drahý“ otec.

Sľub, bol to sľub. Nikdy nezradíš rodinu... Ale ja som si dala aj svoj vlastný, osobný sľub... Raz budeš slobodná. A ja budem! Rýchlo som list položila do otcovho šuflíku, veď on si ho nájde... Rýchlou chôdzou som zbehla ešte ku Julie. Ticho sedela na posteli, oči červené od plaču. Včera to naozaj prehnal. Veľká modrina sa jej rysovala pod okom, naozaj neprehliadnuteľné a pre mňa už vôbec nie.

„Poď zlato, ideme,“ šepla som smerom k jej strnulému telu. Pomaly sa postavila a ťažkými krokmi prešla až ku mne. Ruku som jej obmotala okolo trupu a spoločne sme zišli dole po schodoch, cez kuchyňu až ku dverám. Julie sa ešte obzrela na ten „náš domov“, ale ja nie... Neznášala som to tu od doby, čo mama umrela...

Julie otočila späť na mňa tvár a jemne prikývla. Otvorila som dvere, nezamkla, iba zatvorila. Pomohla som Julie do auta a ja sama som do neho nasadla.

„Ako môžeš byť taká neschopná? Otrasná... Ty proste nemôžeš byť moje dieťa!“ kričal znovu raz otec na Julie. Nevedel prekusnúť, že Julie nie je ako on, že nie je taká silná. Už po prvých slovách som došla dole a privinula si ju do náruče.

„Si debil... Dobre vieš, že sme dvojičky, tak ak ona nie je tvoja dcéra, tak ani ja! Ale chcela by som vedieť, s ktorým iným vlkom by matka spala, okrem teba.“

„Nemaj strach Amelia, aj o tebe často pochybujem... Nikdy som nebol taký drzý a ani matka, ako si ty.“

„Radšej budem drzá, ako tyran, otec... Dobre vieš, že Julie za to nemôže, prečo jej nedáš pokoj! Prečo aspoň ju nepustíš!“ naliehala som... možno by si to konečne rozmyslel...

„Je to moje dieťa, ona ostane tu.“

„Pred chvíľou si tvrdil, že nie je,“ pripomenula som mu posmešne. Pravdaže sa ihneď prirútila prvá facka.

 

Ticho som naštartovala a vyrazila prudko spred nášho domu. Je to správne rozhodnutie, to najsprávnejšie, ktoré som už dávno mala urobiť. Julie tíško posmrkávala, proste... je trochu iná, ale ja sama za to môžem. Musím zachrániť aspoň ju, nad ňou on nemá moc. Musí sa mi podariť aspoň ju zachrániť, jednoducho musí. Prudšie som šľapla na plyn. Dnes nie je čas na dodržiavanie zákonov, dnes pre nás existovalo len jediné slovo... Sloboda.

 

 

Sánka mi rupla a ja som si ju rýchlo rukou vrátila späť a do strany vypľula krvavú slinu. Julie som posunula za seba a ja sama som sa pred môjho, bohužiaľ, mohutného otca pyšne postavila.

„Dúfam, že ti to pomohlo nafúknuť tvoju náturu.“

Ústa som skrivila do provokačného úsmevu. Zaslúžil si všetku moju nenávisť a ešte aj niečo viac. A vtedy priletela ďalšia facka, pri ktorej som sa jemne zachvela na pravú stranu, ale ustála som to. Znovu som si sánku napravila. Bolelo to, veľmi, ale už to bol skôr zvyk po tých rokoch. Krvavá slina pre tento raz putovala k jeho nohám.

„Hnusíš sa mi,“ zavrčala som.

„Nestál som o tvoj názor,“ predniesol ľahostajne a otočil sa smerom k dverám, pretože aj ja sama som odtadiaľ počula príchod auta. To nie...

„Julie, okamžite choď hore do izby,“ prehovorila som priškrtene a dúfala, že si toho otec nevšimne. Omyl. Julie sa už zdvíhala, ale otec ju schytil za vlasy.

„Ale kdeže, kdeže, ty nikam nepôjdeš!“

Tvrdo ju sotil na zem, kde ticho bolesťou zaúpela. Mala som ho zabiť... už dávno.

 

Lifehouse - Broken

 

Rútila som sa cestami Colwoodu, keď dorazíme do Victórie a tam do prístavu, nemajú šancu nás nájsť a keď prejdeme more, on nebude mať už nado mnou žiadnu moc. Všetko čo sa stalo bola len a len jeho chyba. Aj smrť matky. Vždy bol šialený, vždy chcel, aby sme bývali v oblastiach, kde boli premnožení upíry. Hral sa na Boha. Zabíjal ich, s radosťou a chuťou. Miloval to. A bolo mu jedno, či sú vegetariáni, že oni si to nevybrali, všetko mu bolo jedno. Na každom mieste si vytvoril priateľstvá vo svorkách a vždy sa aj stal Alfou.

A potom raz, keď zabil jednému upírovi družku, on zabil otcovi tiež družku. Moju mamku, s ktorou bolo všetko ľahšie. Od vtedy, sa z neho stala ešte väčšia beštia. A taktiež jeho svorka tu, v Colwoode. Tak mnoho krát som sa musela dívať, ako znásilňovali len tak pre radosť a potešenie upírky... Ako ich zabíjali pomaly, čo najbolestivejšie a najodpornejšie. Stali sa z nich zvery, hnusné zvery, túžiace po brutálnom zabíjaní...

 

Dvere sa prudko otvorili a dnu vošli Jay a Noah. Hlavní aktéry tej otcovej sekty. Jayovi bolo 26 a Noahovi 32, obaja ešte stále neotisknutí a ja som tajne dúfala, že sa nikdy do nikoho neotisknú. Aby niekto mal pri sebe také monštrá, to si naozaj nik nezaslúži.

„Vezmite si na starosť Ameliu, ja sa zatiaľ porozprávam s Julie,“ precedil skrz zuby otec a už aj šiel pomalým krokom a s úsmevom na perách ku Julie. Ku mne sa rýchlo vrhli Jay a Noah. Jaya som prehodila cez plece, až dopadol za mňa, ale zatiaľ sa ku mne dostal Noah. Ruky mi chytil za chrbtom a nohy mi podkopol, takže som teraz potupne na nich vzhliadala zdola. Moju pozornosť privolal bolestný výkrik mojej sestry, ktorej z pery tiekla krv a otec na ňu niečo kričal.

„Ty hajzel! Ju nechaj na pokoji! Poď sa so mnou tak porozprávať!“ kričala som a krútila sa z Noahovho zovretia. Ale otec nedbal... ďalej na ňu kričal a dával jej facky, ktoré vytvárali Julieine bolestné stony, ozývajúce sa po celej miestnosti. Jay vstal zo zeme a pristúpil ku mne. Pokľakol predo mňa a zadíval sa mi do tváre.

„A čo keby sme sa mi porozprávali?“ spytoval sa s pokriveným úsmevom. Najradšej by som mu ten jeho ksicht omlátila o podlahu.

„Daj sa vypchať Jay!“ precedila som skrz zuby. Rýchlo sa na mňa nalepil a začal ma tvrdo bozkávať. Vo chvíli, kedy jeho ruka tvrdo ovinula môj prsník a začala ho mačkať v dlani, som to už nevydržala. Nabrala som čo najväčšiu silu. Mierne som sa nahla hlavou dozadu, odlepila sa od Jayových odporných pier a hlavou následne trhla dopredu, čím som Jayovi zlomila minimálne nos a on sa v bolestiach zvalil na koberec. Prudko som sa postavila a ramenom vybila Noahovi dych. Taktiež som mu päsťou vrazila do hrudníku.

Bola som taká rozzúrená, ako nikdy, celá som sa triasla a nechápala, od kadiaľ sa vzala tá sila a odhodlanie. Rýchlo môj zrak upútal otec, ešte stále vreštiaci spŕšku nadávok mojej sestre. Rýchlo som sa rozbehla a vrazila do neho takou silou, že sa až rozplaštil o stenu a po nej zišiel dole na zem. Julie som vzala do náruče a rýchlo preniesla hore do izby, kde som ju zamkla. Bola to asi hlúposť, keďže oni by aj tak tie dvere vyrazili.

A tak som zišla dole a očakávala svoj trest. Ale nakoniec to skončilo tak, že otec bol nadšený. Moja nevídaná sila ho prekvapila a potešila, takže ma ešte dokonca pochválil. Skutočne chorý. A tak som celý večer a noc presedela pri mojej sestre, ktorá tíško pišťala bolesťou pri každom pohybe.

 

A preto som vedela, čo dnes urobím. Že musíme odísť, aspoň ona. Bála som sa, že by ju raz zabil... On by toho bol schopný. S Julie sme boli dvojičky, ale úplne iné. Zatiaľ, čo ja som bola snedá, vysoká, mala štíhlu, pevnú postavu a husté hnedé vlasy, Julie bola ako troska. Nezdravé blond vlasy mala úplne rovné, biela až skoro priesvitná pleť podtrhovala jej mŕtvolny zjav. Menšia až príliš chudá postava. A jej zdravie bolo vždy na bode mrazu. Ona proste musela ísť žiť niekam inam, otec by ju určite raz zabil.

Ručička na tachometri ukazovala 170 km v hodine, ale ja som mala stále pocit, že ideme strašne pomaly. Šli sme už vyše dvoch hodín, keď sme boli práve v Langfordských lesoch. Pravou rukou mi začalo cukať a do hlavy mi prišla nevídaná bolesť. Ticho som sykla. Už to zistil... Stúpila som ešte viac na plyn, musím to jednoducho stihnúť, proste som musela. Rútili sme sa práve cez lesné cesty a to ma desilo ešte väčšmi. Znovu prišla ostrá bolesť do hlavy a ja som musela spomaliť, bála som sa, že by sme havarovali a to by sestra už vôbec nemusela prežiť.

A tak sa aj po pár minútach stalo. V ruke mi nepríjemne zacukalo a ja som nechcene trhla volantom doprava. Okamžite som začala prudko brzdiť a našťastie som to auto zabrzdila, ale to sme už boli hlboko v lese, teraz čo? Pozrela som sa na roztrasenú Juliu.

„Neboj sa, proste ťa od tadiaľto dostanem.“

„Ako mňa Mell, nás predsa, nás!“

Začala panikáriť. Tak toto som posrala.

„Zlato, vieš, že on by ma aj tak možno našiel a ja sa dokážem ubrániť, ale ty nie... Proste potrebujem, aby si ty žila a on by ťa možno raz zabil. Prosím pochop to a poď, musíme ísť.“

Otvorila som prudko dvere a Julie so mnou. Hneď som bola pri nej, podoprela ju a naozaj rýchlou chôdzou sme sa vydali vpred. Prešli sme možno kilometer. Hlavu mi šlo roztrhnúť, Julie už nevládala a ja som ju už skoro niesla a na mňa prichádzal strach, panikárila som. Čo bude s Julie, čo ak ju teraz zabije, predo mnou! Ticho som si povzdychla. Teraz som práve chcela byť animovanou postavičkou. Napríklad taký Káčer Donald...

Zrazu Julie zatajila dych a prestala ísť. Hlava mi rýchlo vyletela vpred, aby som sa mohla pozrieť, čo sa stalo a aj ja som musela zatajiť dych. Bronzovlasá, mužská postava, neskonale krásna, stála pred nami a dívala sa na nás zlatými očami, plnými prekvapenia. Vegetarián. Rozmýšľala som, čo budeme robiť teraz, ale vtedy, mi práve on prišiel, ako pomoc z neba. Od úľavy sa mi podlomili kolená a spoločne s Julie sme klesli na zem. Ten muž bol okamžite pri nás a chcel nám pomôcť. Rýchlo som ho chytila za ruku.

„Musíš, musíš jej pomôcť, odniesť ju čo najďalej, čo najlepšie ju schovať, musíš ju zachrániť,“ vysvetľovala som mu zadýchane a on len prikyvoval.

„Ale, čo –“

„Nepýtaj sa, proste ju vezmi preč, ja sa o seba postarám, prosím! Rýchlo!“

Ten upír znovu prikývol. Pustila som mu ruku a pozrela sa na svoju sestru.

„Vieš o tom, že ťa milujem, tak prosím, aspoň kvôli mne, snaž sa ostať živá. Ja si ťa raz nájdem.“

Pousmiala som sa, ale pár sĺz mi ten úsmev prekazilo. Julie ma čo najpevnejšie objala, do ucha tíško šepla:

„Milujem ťa.“

A ja som len kývla na upíra, ktorý sa vlastne stal našim záchrancom. On zdvihol vzlykajúcu Julie opatrne do náruče a ešte sa pozrel na mňa.

„Ja... postarám sa o ňu, najlepšie, ako viem, prisahám.“

„Ďakujem.“

Pousmiala som sa a upír taktiež na mňa. Zvrtol sa a rýchlo rozbehol preč. A lesom sa už len niesol zúfalý výkrik mojej sestry.

„Mellanie!“

Celým telom mi začalo cukať. Volal ma, tak tvrdo ma volal. Ani som nevedela kedy a už som vo svojej vlčej podobe utekala za svojim pánom. Tak potupné... Ale Julie, bude v poriadku, je zachránená a on jej už neublíži, nikdy...

 

Shrnutie
/>



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pripútaní - 1. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!