Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo láska bolí? 21. kapitola

Prečo láska bolí? 21. kapitolaPo dĺĺĺĺĺhom čase Vám opäť prinášam pokračovanie mojej poviedky. Dúfam, že ste na ňu ešte nezabudli a poteší Vás.
Chcem sa Vám ospravedlniť za toľké meškanie, no nemala som kedy písať, ani k počítaču som sa nedostala. Mala som to napísané po papieroch. Strašne sa ospravedlňujem.
Ku kapitolke: Zistíte, čo sa stane s Bellou a jej bábätkom. Ako zareaguje Nick na to, že je Bella tehotná a na jedno vážne zistenie.
Ďakujem Vám za komentáre k predchádzajúcej kapitolke a za vašu vernosť tejto poviedke. Ďakujem Vám za všetko!!! Hádam už len, príjemné čítanie.

21. kapitola

 

Bella

„ Je mi ľúto, ale interrupcia už nie je možná. Už ste prekročili dvanásty týždeň gravidity,“ odpovedal mi doktor, no jeho výraz nenasvedčoval tomu, že by mu to bolo ľúto.

„Ale ja nemôžem mať dieťa! To nejde!“ Oči sa mi opäť plnili slzami. Doktor na mňa len smutne pohliadol.

„Keby ste niečo potrebovali, tak tlačítkom nad vami privoláte sestričku,“ povedal a odišiel. Ja som sa nechala uniesť slzami. Čo budem teraz robiť? A čo Charlie? Veď ten ma zabije! Veď ja sama som v podstate dieťa. Nebudem sa vedieť postarať o to maličké. Rukou som si pohladila trošku vystúpené bruško. Ako to, že som si to nevšimla? V treťom mesiaci? Toľko otázok a žiadne odpovede. Mala by som dať vedieť Edwardovi? Ale kde ho mám vlastne hľadať? Nie! Nič mu nedám vedieť. Opustil ma. Opustil NÁS! Bola som bezradná. Slobodná matka. Dcéra policajného náčelníka bude slobodná matka! A ešte akého dieťaťa. Bála som sa. Veď ono bude napoly upír. Čo ak ho nezvládnem?!

„Si v poriadku?“ z môjho rozjímania ma vyrušil Nickov ustarostený hlas. Priblblo som sa na neho pozrela so slzami v očiach.

„Bella, čo sa stalo? Prečo plačeš?“ hneď pribehol ku mne a chytil ma za ruku. Ja, nevedela som, čo mu mám povedať. Keď zistí, že som tehotná, opustí ma. A ja s ním ani ostať nemôžem.

„Ja, ja... nič,“ nemohla som mu to povedať.

„No tak Bells, neklam ma. Nejde ti to!“ prísne na mňa pozrel.

„Nick,“ zašepkala som a rozplakala som sa ešte viac, „ja som tehotná!“

Nick akoby skamenel. Pozeral sa na mňa, ale akoby hľadel úplne niekde mimo.

„Tehotná? Od... od koho? Ako?“ nedokázal sa vykoktať.

„Je to Edwardovo dieťa. Ale ja ho nechcem. Nemôžem mať dieťa s Edwardom! To proste nejde!“

„Prečo? Musíš mu dať vedieť,“ vravel mi Nick.

„Ale veď ja ani neviem, kde je. A navyše mu vedieť ani nechcem dať. Opustil ma. Nezaslúži si to! Ale ja to dieťa mať nemôžem. Neviem čo to bude zač, ani nechápem, ako je možné, že čakám dieťa s Edwardom!“ rozhovorila som sa a potom som si uvedomila, čo som vlastne povedala. Aj z Nickovho pohľadu mi bolo jasné, že veľmi nepochopil, o čom to vlastne hovorím.

„Akože nevieš, čo bude zač, nechápem. Ani to, že nevieš, ako je možné, že si tehotná.“ V tejto chvíli mnou prechádzala taká dilema, ako ešte nikdy. Chcela som mu povedať všetko. Chcela som mu povedať, čo boli Cullenovci zač. chcela som mu povedať, že sa bojím, čo bude z dieťaťa. Či viac upír, alebo človek. Chcela som mu povedať, že sa bojím hlavne toho, že ho nezvládnem skrotiť a bude zabíjať. Nevedela som, čo môžem od dieťaťa, ktoré je z časti upír a s časti človek očakávať. Bála som sa a hlavne preto som to dieťa nechcela. Nie preto, že som mladá, v podstate nezabezpečená a slobodná, ale preto, že neviem, čo môžem od tohto tehotenstva očakávať.

„Nick, ja...to je dlhý príbeh a myslím, že by si si o mne myslel, že som blázon. Nemôžem ti to povedať.“

„Bells, prosím, ver mi!“ fakt som nevedela, čo robiť.

„Vieš Nick, ja to dieťa nechcem, lebo sa bojím!“

„Neboj sa, to zvládneme!“ skočil mi do reči.

„Prosím nechaj ma dohovoriť, je to pre mňa veľmi ťažké o tom hovoriť, hovoriť o nich.“ Rozhodla som sa porozprávať Nickovi všetko. Hoci som riskovala, že ma vysmeje a z tohto oddelenia, ktorého meno, ani nepoznám, sa veľmi rýchlo dostanem na psychiatriu vo zvieracej kazajke.

„Keď sme sa sem prisťahovali, myslela som, že to je to najhoršie, čo sa mohlo stať. To celé s mojou mamou mňa a otca dosť zlomilo. Vieš Nick, moja mama bola alkoholička. Otec sa s ňou rozviedol po tom, ako zistil, čo stvára a prečo miznú naše úspory. Mamu poslali na liečenie a my sme chceli začať nový život. Nechcela som sa sem sťahovať, no otcovi tu ponúkli dobrú prácu a on vzal prvú výhodnejšiu ponuku. Za mamou sme raz za čas chodievali, ale nebola v dobrom stave. Nikdy sme tam dlho nezostali, pretože sa s nami odmietala zhovárať. Začala som sem samozrejme chodiť do školy. Prvých ľudí, teda... no, to potom. Prvých ľudí, ktorých som spoznala boli Cullenovci. S Alice sme boli najlepšie kamarátky. Postupne sme sa s Edwardom zbližovali. V Esme som videla svoju druhú matku, ktorá mi chýbala. Najmä po tom, čo som mala telefonát, že moja mama je mŕtva, že spáchala samovraždu,“ odmlčala som sa na chvíľu, musela som nabrať dych a potlačiť slzy, ktoré sa mi drali von.

„Kľud, zlatko, ak nechceš, nemusíš mi to rozprávať.“

„Lenže ja chcem a musím. Musíš pochopiť, prečo sa bojím mať toto dieťa a to nejde inak, ako ti povedať celý príbeh!“ povedala som a pohladila som si trochu vystuplé bruško. Stále nechápem, ako som si to mohla nevšimnúť. Pokračovala som v rozprávaní.

„Aj vtedy nám s otcom najviac pomohli Cullenovci. To už som s Edwardom dlhšie chodila. Vieš my s Edwardom... bolo to, akoby nás niečo k sebe ťahalo. Hneď, ako som ho uvidela, moje srdce začalo zbesilo búchať.“ Tá spomienka bola taká príjemná, až som sa musela usmiať, no po tvári mi tiekli slzy. Ale potom som si uvedomila, kto je práve vedľa mňa. Môj súčasný priateľ.

„Nick, prepáč, ja toto nemôžem vynechať alebo už radšej budem ticho!“ habkala som a skutočne som chcela prestať hovoriť.

„Nie, prosím pokračuj. Aspoň prídem na to, čo sa ti odohráva v hlave.“ A tak som pokračovala.

„Náš prvý bozk bol taký spontánny, že sme to ani jeden nečakali. Aj keď, Alice to vedela. Videla, to a nič mi nepovedala potvorka malá. A aj to dobre skrývala, lebo Edward by na to tiež prišiel, keby na to myslí. Predstav si, že som na Alice aj chvíľu žiarlila. A to len preto, že keď som ich videla prvýkrát, tak stáli blízko seba.“ Tak ľahko sa mi o tom teraz rozprávalo. Hoci Nickovi asi väčšina nedávala zmysel. No vedela som, že to pochopí. Možno si chvíľu bude myslieť, že som šialená, ale pochopí to.

„Po tom bozku sme sa k sebe celý deň chovali trochu divne, lebo ani jeden sme nevedeli, čo ďalej. Musela som prebrať iniciatívu a sama ísť za Edwardom, lebo on sa k tomu vôbec nemal. Nevedel, čo si myslím, a preto sa bál. Čo sa týkalo mňa, moja myseľ bola preňho uzatvorená. A to ho frustrovalo. Prišla som za ním, že sa musíme porozprávať. Vedel o čo mi ide. V ten večer som šla k nim, kde mi prezradili čo sú zač. A Edward mi dal na výber, či aj napriek tomu hroznému tajomstvu s ním chcem zostať. Asi vieš ako to dopadlo,“ dohovorila som a čakala otázky. Samozrejme Nick ma nesklamal.

„A čo sú teda zač? Čo je to za strašné tajomstvo? Povedala si toho veľa, čomu som celkom nechápal, čo nedávalo zmysel.“ Na chlapa bol veľmi vnímavý.

„Vieš, v ten večer mi začalo dávať veľa vecí zmysel. Ja som sľúbila, že to nikomu nepoviem. No ak sa máš rozhodnúť, či zostaneš so mnou alebo nie, tak to musíš vedieť. Musíš vedieť, aké dieťa mi rastie pod srdcom. A pochopíš tak aj môj strach. Dám ti na výber tak, ako dal aj Edward mne. To, že som tehotná ma prekvapilo hlavne kvôli tomu, že Edward by nemal mať deti. Mysleli sme si, že ich mať nemôže. Oni všetci sú práve preto adoptovaní. Preto, lebo Esme nemôže mať deti. A aj preto, že im Carlisle pomohol a potom ich nemohol nechať len tak na pospas svetu, ktorý musí ostať utajený.“

„Už mi konečne povieš, čo sú zač? Prosím, Bells, normálne sa bojím. Neviem, čo mám čakať a ty ma len zbytočne napínaš!“ prerušil ma Nick.

„Nick, rodina Cullenovcov sú upíry!“ vyslovila som pološeptom a čakala na jeho reakciu. Chvíľu mlčal. V jeho tvári sa striedali pocity údivu, pochybností o mojom zdravý, prekvapenie, strach... nevedela som zhodnotiť, čo bude nasledovať.

„Ako to myslíš, že upíry? Ako si potom mohla byť tak dlho pri nich a...“

„Tak dlho pri nich a stále žiť?“ spýtala som sa, keď nedokázal dokončiť vetu.

„Áno.“

„Vieš Nick, Cullenovci sú dobrí,“ povedala som a videla v jeho očiach nepochopenie, tak som pokračovala, „Cullenovci sú vegetariáni.“

„To mám chápať ako?“

„Nezabíjajú ľudí. Živia sa krvou zvierat. Majú dosť dobre vyvinuté ovládanie sa v prítomnosti ľudí. A Edward ma opustil preto, aby som bola v bezpečí.“

„Ale veď, keď sa dokázal ovládať, prečo ťa opustil?“

„Lebo raz to skoro nedopadlo dobre.“ Nick sa začal tváriť nahnevane.

„Nie Nick, nechcel ma zabiť! Aspoň nie úmyselne. Boli sme na našej lúke, ležali v tráve, bozkávali sa a zrazu som pocítila strašnú bolesť na nohe. Poštípal ma had, bol to veľmi jedovatý had  a kým by ma stihol priniesť domov ku Carlislovi, tak by som zomrela. Musel sa rýchlo rozhodnúť, čo so mnou spraviť. Tak sa rozhodol. Jediná nádej bola, že mi vysaje ten jed. no bál sa, že sa neudrží. Boli sme tam sami a veľmi sa bál. Ale viac sa bál, že zomriem, tak začal sať. Lenže jeho pudy ho premohli a nevedel prestať. Našťastie to Alice videla a včas prišla na tú lúku a rýchlo ho od mňa odtrhla. Mňa vzala domov, Carlisle mi dal infúziu a všetko bolo v poriadku. Keby to nespravil, zomrela by som!“ táto spomienka bola taká silná. Vyvolala vo mne toľko emócií. Kvôli tomuto ma opustil. Kvôli tomu, že som obyčajný zraniteľný človek.

„Ako to myslíš, že Alice to videla? Povedala si, že ste tam boli sami.“

„Niektorí upíry majú dar. Alice vidí budúcnosť. Podľa toho, ako sa človek alebo upír rozhodne, máva videnia. Edward, ten dokáže čítať myšlienky. Jasper dokáže ovplyvňovať pocity. Jediný, komu Edward nemohol čítať myšlienky som bola ja. Nick, veríš mi vôbec?“ musela som sa ho spýtať. Síce sa vypytoval na podrobnosti, ale nebola som si istá.

„Bells, je to fakt celé divné, ale vždy som veril v nadprirodzeno. Ale nikdy som netušil, že by upíry mohli skutočne existovať, nie to ešte dobrí upíry.“

„Takže mi neveríš,“ sucho som skonštatovala.

„Ja, potrebujem to spracovať. Netvrdím, že ti neverím, len je to neuveriteľné. Ale pokúsim sa ti veriť!“ dohovoril a chytil ma za ruku.

„Nick, bojím sa, že toto dieťa nezvládnem. Je to polo človek a polo upír. Nemalo vôbec byť. Veď predsa upíry nemôžu mať deti! Esme, Alice a Rose sú toho dôkazom! Rose by chcela mať deti a nemôže. Tak prečo ja? Bojím sa!“ vravela som a držala som sa za bruško.

 

Nick

 

Napäto som počúval Bellin príbeh. Keď hovorila o Edwardovi  a o ich vzťahu, tvárila sa šťastne, no zároveň bolestne. Keď vravela o ich prvom bozku, usmievala sa. Myslím, že si to ani neuvedomovala. Bolelo ma to aj trochu, počúvať moju priateľku, ako vraví o svojom bývalom. Vravela toľko vecí, ktorým som nerozumel a vlastne ani nedávali zmysel. Napríklad, keď vravela, že Alice ich prvý bozk videla, že o ňom vedela, hoci povedala najprv, že ich bozk bol spontánny... nedávalo mi to zmysel. Alebo ani to, že Edward nevedel, čo si myslí, že jej myseľ bola pre neho uzatvorená, a že ho to frustrovalo, to mi tiež nedávalo zmysel. Rovnako, ako jej strach z jej tehotenstva.

„A čo sú teda zač? Čo je to za strašné tajomstvo? Povedala si toho veľa, čomu som celkom nechápal, čo nedávalo zmysel!“ povedal som, keď som to už nemohol vydržať. Viem, že sa potrebovala prelúskať všetkým tým, čo sa stalo. No ona opäť len pokračovala v rozprávaní. Opäť povedala veci, ktorým som nerozumel.

„Už mi konečne povieš, čo sú zač? Prosím, Bells, normálne sa bojím. Neviem, čo mám čakať a ty ma len zbytočne napínaš!“ musel som ju znovu prerušiť. Bolo to strašné, to napätie, čo som cítil. V podvedomí som tušil, že to nebude nič dobré a že to bude neuveriteľné. Predsa ma pripravovala na to, že si o nej budem myslieť, že je šialená.

„Nick, rodina Cullenovcov sú upíry!“ povedala nakoniec šeptom. Keď toto vyslovila, nachvíľu sa mi zastavilo srdce. Upíry? Ako? Predsa sú to len rozprávky a mýty. Nechápal som tomu, ako mohli byť upíry a ako mohla Bella byť tak dlho s nimi. A vlastne, ako sa mohli aj milovať. Vysvetlila mi to celé tým, že povedala, že sú to vegetariáni, že sa živia len zvieracou krvou. Ale potom som zas nechápal, prečo ju opustil ten somár, ak sa dokázal ovládať. Keď povedala, že sa raz takmer neovládol, vstúpil do mňa hnev. Bella to musela vidieť, pretože mi hneď vysvetlila celú situáciu.

Bolo toho na mňa priveľa. Nevedel som, či tomu mám veriť alebo nie. Chcel som veriť Belle, ale nedokázal som veriť tomu, že  upíry existujú.

„Ako môže byť Carlisle doktor?“ toto mi bolo viac, ako divné.

„On má najlepšie vyvinuté ovládanie. Nikdy nezabil žiadneho človeka. Od začiatku sa živil zvieracou krvou. Ostatných musel premeniť, inak by zomreli. Nikdy by nikoho neodsúdil na večný život upíra, keby mal inú možnosť.“

 

Po chvíli premýšľania ma napadlo niečo. Vzal som Bellinu dlaň do svojej.

„Bells, mi to nejako zvládneme. Áno, aj napriek tomuto celému chcem zostať s tebou. A dúfam, že aj ty so mnou. Spolu to dieťa zvládneme. Naše dieťa!“ povedal som a priložil svoju dlaň na jej bruško. Bella na mňa nemo hľadela. V očiach sa jej zračila vďaka, láska a slzy.

„Isabella Swanová, vezmeš si ma?“ spýtal som sa jej a čakal na odpoveď.

 

22. kapitola

 

Zhrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Prečo láska bolí? 21. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!