Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo láska bolí? 17. kapitola

Prečo láska bolí? 17. kapitolaTak, ďalšia kapitolka. Dúfam, že si ešte pamätáte o čom bola predchádzajúca. A dúfam, že sa Vám bude táto páčiť. Za komenty k predchádzajúcej kapitolke Vám nesmierne mocenko ďakujem. Veľmi potešili. Aj teraz som pripravená na vašu kritiku, prípadne chválu. Ďakujem Vám. Ďakujem, že to čítate, a že si nájdete chvíľku na krátky komentárik.

17. kapitola

Hudba

Bella

 

Lenže, spomenula som si na to, čo mi napísal. Mal pravdu! Nemôžem tu Charlieho nechať len tak, samého, bez pomoci. Ťažko niesol maminu smrť. Nechcela som mu ublížiť ešte viac, nesmiem. Prudko som sa vynorila a lapala po dychu.

Opäť sa moje telo začalo triasť pod náporom vzlykov, ktoré som nedokázala zastaviť. Už som ani neverila, že ešte môžem mať nejaké slzy. Kolená som si stiahla k telu, objala ich a ďalej plakala. Tak neznesiteľne to bolelo, ale tak strašne moc! Takto mám žiť? Dá sa takto žiť? Bola som na ňom závislá a odrazu mám žiť bez neho? Ako?

 

Celé dni som nič iné nerobila, iba sedela alebo ležala a čumela do blba. Myslela som na neho, na jeho rodinu, ktorá bola aj mojou rodinou, na Alice, toho malého špunta zblázneného do nákupov. Čo by som teraz dala za to, keby s ňou môžem ísť na tie nákupy?! Čo asi teraz tak robia? Alice asi nakupuje, Emmett pozerá nejaký zápas. A on? On si už iste našiel za mňa nejakú náhradu. Diera v mojej hrudi sa zväčšovala. Stále to bolelo rovnako, ba ešte viac. Nechcela som na to myslieť, nechcela som myslieť na neho, nechcela som už plakať. No nedalo sa inak. Nedalo sa na nich len tak zabudnúť. Nedalo sa zabudnúť na neho, na jeho dotyky, bozky. Každou bunkou tela mi dokazoval, ako ma miluje. Prečo bol taký zbabelý? Nechcela som plakať, no slzy sa samovoľne drali von. Charlie bol zo mňa zúfalý. Nechcela som jesť, nevedela som spať, nikam som nechodila. Keď som zavrela oči, videla som jeho. Niekto mi zaklopal na dvere.

„Ďalej,“ už aj môj hlas mi znel cudzo.

Charlie

Chúďa dievčatko. Toho spratka by som najradšej zabil. Mohol ju aspoň pripraviť na to, že odchádzajú. Určite Carlisle neprijal tú prácu zo dňa na deň! Moja úbohá Bell je úplne na dne. Robí mi strašné starosti. Neje, nikam nechodí, keď konečne zaspí, tak sa o chvíľu zobudí s krikom. Vôbec sa mi to nepáči.

Ako každý iný deň som šiel do práce, no bál som sa ju nechať samú.

„Bell, idem do práce. Zvládneš to tu sama?“ pýtal som sa jej medzi dverami izby.

„Jasné oci, nie som malé dieťa!“ odpovedala mi, no ani sa na mňa nepozrela. Bola otočená k oknu.

„Tak ja idem zlatko, ahoj!“ pozdravil som jej a odchádzal.

„Hmmm, čau,“ odzdravila úplne bez nálady. Ležala bez pohnutia na posteli.

 

„Ahoj, Charlie, ako sa máš?“ zaujímal sa Nick v práci.

„Ále, ja celkom dobre, ale som ustaraný. Bella mi robí starosti,“ priznal som.

„Ešte stále je taká bez života?“ zaujímal sa ďalej.

„Keby len bez života. Je to už skoro mesiac a ona stále len plače, nič neje, nikam nechodí, budí sa zo sna. Bojím sa o ňu! Myslím, že ju pošlem späť k Renee, pretože ja to nezvládam. Cítim sa taký bezbranný!“

„Vydrž ešte Charlie, neboj, bude to dobré!“ snažil sa ma upokojiť Nick.

Nick

 

Charlie mi robil starosti. Vyzeral dosť utrápený, tak som sa spýtal, čo sa deje. Keď z neho vypadlo, že si robí starosti o Bellu, ostal som prekvapený. Ešte stále bola zničená a utrápená z rozchodu s Edwardom. No zrejme ju musím nejako rozptýliť. Je to také nádherné dievča! Keď som ju prvýkrát uvidel, hneď mi padla do očí. Mala nádherné gaštanové vlasy pod plecia. A tie hlboké čokoládové očká... nemohol som od nej odtrhnúť oči. Spomenul som si na svoj sľub, ktorý som jej dal ešte v ten deň, keď sa rozišli.

 

Večer som sa vydal k Charlieho domu. Zaklopal som na dvere. Keď Charlie otvoril, ostal dosť prekvapený.

„Nick, čo tu robíš? Nespomínal si, že prídeš!“ pýtal sa vyvalenými očami.

„Nie nespomínal. Rozmýšľal som o Belle. Chcem ju rozptýliť, nech príde na iné myšlienky. Možno jej to pomôže,“ odpovedal som mu.

„No, tak nech sa páči, skús to.“

Vyšiel som hore schodmi a zaklopal na dvere.

„Ďalej,“ zaznelo spoza nich. Pomaly som otvoril dvere a nakukol dnu. Fakt vyzerala dosť zle. Bola výrazne schudnutá, bledá a jej nádherné vlasy stratili lesk.

„Ahoj,“ pozdravil som ju, „niečo si mi sľúbila, pamätáš?“

 

Bella

 

Po tejto vete som zalapala po dychu. Keď som ho zbadala, zovrelo mi srdce. Tá podoba! Cítila som, ako sa mi plnia slzné kanáliky. Nechcela som, aby slzy pretiekli cez okraj. Nechcela som plakať pred ním, ale on si aj tak všimol lesk v mojich očiach.

„Bells, ale hádam ťa predstava večera stráveného so mnou v kine nedesí natoľko, že musíš plakať?“ spýtal sa s úsmevom na tvári. Rýchle som sa oklepala.

„Nie, prepáč. Ale nemám veľmi náladu na kino,“ povedala som mu popravde.

„A na čo máš náladu?“

„Úprimne? Na nič, prepáč.“

„Bella, nesmieš sa tu umárať. Poď aspoň na prechádzku. Vonku je pekne a príjemne,“ prehováral ma. Vlastne ja ani neviem, ako je posledný mesiac vonku. Keď som sa pozrela na Nickové holé ruky, uvedomila som si, že je leto. Pozrela som sa von oknom. Už sa stmievalo, ale ešte posledné slnečné lúče sa drali cez oblaky, aby zohriali aspoň trošku zem. Dnes by ani nemohli byť vonku. Ach, už zas na nich myslím. V duchu som si trochu ponadávala a pozrela sa potom na Nicka.

„Dobre, poďme sa prejsť,“ pritakala som mu, „len sa idem trochu dať do poriadku.“

„No to by si mala, vlasy ti trčia do všetkých smerov,“ začal do mňa s úsmevom zapárať a ja som si uvedomila, že som sa ani poriadne nečesala. Keď som sa pozrela do zrkadla, mala som pocit, že na mňa hľadí úplne cudzí človek! Prepadnuté líca, kruhy pod očami, bledá pokožka, vlasy celé rozcuchané... takto teda nikam ísť nemôžem. Rýchle som zo seba zhodila veci a pustila na seba teplú vodu. Bol to taký fajn pocit. Vysušila som si vlasy a pozrela sa na obsah mojej biednej kozmetickej tašky, že tam hádam dajaký make – up bude. Mala som šťastie. Očesala som sa, namaľovala sa a keď som pozrela do zrkadla teraz, tak na mňa hľadela konečne normálna tvár.

„Prepáč, že si musel tak dlho čakať, ale musela som sa dať do poriadku, mal si pravdu, vyzerala som hrozne,“ ospravedlňovala som sa Nickovi, keď som vyšla zo sprchy.

Vydali sme sa dolu schodmi, a keď som otcovi zahlásila, že idem na prechádzku s Nickom, vyvalil na mňa oči a potom sa pozrel do stropu.

„Ďakujem ti, Bože, neviem čím som si zaslúžil toľko dobroty, ale ďakujem,“ začal spínať ruky, ako k modlitbe.

„Oci, prestaň, lebo ostanem doma,“ začala som sa mu vyhrážať nahnevaným pohľadom.

„Božechráň, len pekne choď a bav sa.“

 

Prechádzka bola celkom fajn, až nad moje očakávania. Dokonca som zabudla aj na chvíľu na Cullenovcov. Rozprávali sme sa s Nickom o všetkom možnom. Nenastalo žiadne trápne ticho. Bolo vidno, že sa snaží rozptýliť. A darilo sa mu to, povedala by som výborne.

„Tak ti prajem dobrú noc. Dobre sa vyspi. A nabudúce pôjdeme aj do toho kina, OK?“ spýtal sa, keď ma vyprevádzal pred domom.

„No ešte uvidím, ale ďakujem za pekný večer,“ odpovedala som mu polo žartovne a šla dnu.

„Ahoj dcérka, tak ako bolo?“ spýtal sa ma hneď vo dverách otec.

„Celkom fajn, ale som unavená, idem si ľahnúť. Dobrú noc ocko,“ pozdravila som ho a šla do kúpeľne. Tam som sa odlíčila, umyla a šla do izby. Už prezlečená som si ľahla na posteľ. Opäť mi začínalo byť úzko. Znovu sa mi v hrudi tvorila diera. Chcela som ju čo najskôr zahneť, tak som pevne zavrela oči a nakoniec sa mi podarilo zaspať. Konečne po dlhom čase som spala takmer pokojne.

 

18. kapitola

 

Zhrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Prečo láska bolí? 17. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!