Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo láska bolí? 16. kapitola

Prečo láska bolí? 16. kapitolaĎalšia kapitolka na svete. Je taká, že dlhšia, ako zvyčajne, tak dúfam, že poteší :-D. Takže je v ňom Edwardov list a Bellina reakcia naň. Hudba: obidve piesne od Desmodu, môžete si ich pustiť, aj nemusíte :-DDD Pekné čítanie prajem. P. S. Za komentáre Vám strašne moooooocenko ďakujem!!!!!!! Veľmi človeka potešia:-DDD

16. kapitola

 

Hudba

 

Moja milovaná Bella,

po tom, ako som ťa kvôli svojej nerozvážnosti skoro pripravil o to, pre mňa najcennejšie, tvoj život, som veľmi veľa rozmýšľal. Dospel som k názoru, že by bolo najlepšie, keby som ťa nechal žiť tvoj život. Život normálneho človeka. Život bez netvorov.

Ale pamätaj si, že ťa nikdy neprestanem milovať. Najlepšie však bude, keď budeš žiť bezo mňa.

Bella, keď som ťa stretol, môj život nabral rýchly spád. Začal som skutočne žiť a nie len prežívať zo dňa na deň. Tvoja prítomnosť mi pomáhala vyrovnať sa s tým, čo som. Konečne som veril, že aj ja môžem byť šťastný. Šťastný s tebou. Bola a aj si pre mňa láska, ktorá mi chýbala celé storočie. Lenže po tom, čo sa stalo, som si uvedomil, že som pre teba nebezpečnejš, ako som si myslel. Skoro som ťa zabil!

Si láskou môjho života, mojej existencie, no zrejme to, aby sme boli spolu nie je také jednoduché.

Láska, ja nemôžem dopustiť, aby si trpela tým, že ja som zviera, netvor. Nemôžem dopustiť to, aby si bola stále v nebezpečenstve len preto, čím som. A nielen ja, ale aj celá moja rodina. Nie sme ľudia a ja som na to pri tebe zabudol, no skoro ťa to stálo život. To sa už viac stať nesmie, a preto som sa rozhodol, že môj odchod od teba bude to najlepšie, čo môže byť. Veľmi ťa milujem a neviem, ako budem vedieť žiť bez teba, bez tlkotu tvojho srdca, bez tvojho tepla, bez tvojho červenania sa.  No už len myšlienka, že ty na tomto svete existuješ a si šťastná ma upokojuje.

A preto ťa prosím, neurob žiadnu hlúposť, čím by si si mohla ublížiť. Nie kvôli mne, o to ťa žiadať nemôžem, ale kvôli Charliemu. Zažil už stratu jednej milovanej osoby a ostala si mu už len ty, tak ťa prosím na kolenách, nemôžeš ho zraniť a nechať na tomto svete samého. Keď ublížiš sebe, ublížiš aj jemu. A aj mne. Ubližuje mi to, čo ti  v tejto chvíli robím, no neviem... neviem, vlastne už nič neviem.

Láska si to najdôležitejšie, nielen pre mňa, ale aj pre Charlieho. Mysli na to, prosím.

Uvidíš, že časom na mňa zabudneš. Si človek a vaše spomienky rýchlo blednú. Aj tie tvoje na mňa a moju rodinu vyblednú. Časom. Bude to akoby som nikdy nebol. Aj tento list roztrhaj, zahoď... Zabudni na mňa. Si obyčajný človek, zabudneš.

Odpusť mi, že som ti ublížil, ale inak to nešlo. Odpusť mi aj to, že som taký zbabelec a nedokázal som ti to povedať do očí, ale len takto podradne napísať obyčajný list, ktorý ani zďaleka nevyjadruje to, čo teraz cítim, to ,čo cítim k tebe. Ale po tom, čo sme spolu prežili v noci by som ti aj tak nedokázal nič z tohto povedať do očí.

To, čo sme prežili, bude navždy v mojom mŕtvom srdci a ty tiež. To, čo sme prežili, nás ešte viac spojilo a hnevá ma, že to musím všetko pretrhnúť. Pretrhnúť to puto medzi nami. Len dúfam, že si nebudeš myslieť, že som si užil a odišiel. Viem, nemal som to dopustiť, nemalo sa to stať. No keď tebe sa nedá odolať! Si úžasná osoba! Nikdy na teba nezabudnem. Nikdy nezabudnem na to, že tam niekde v tom hnusnom svete si ty. Že tam niekde je osoba, ktorá dokázala milovať príšeru, akou som ja. Že tá osoba ma spravila najšťastnejším upírom na celom svete. Že tá osoba mi dala viac, ako si dokáže sama predstaviť.

Dala si mi toho toľko, Bella, že viac už žiadať ani nemôžem. A po tomto už ani nesmiem. Dala si mi toho toľko, že keby som mal hneď teraz umrieť, tak by som umrel ako najšťastnejší človek. Nič by som neľutoval. Neľutoval by som to, že som s tebou mohol stráviť toľko času. Ani to, že som sa ti poddal a zažil s tebou tie najkrajšie chvíle, aké môže jeden zamilovaný muž zažiť s láskou svojho života. Budem ľutovať len jednu jedinú vec. A to ten osudný deň, keď som ťa skoro pripravil o život. Okamih, keď sa prejavila moja odporná podstata, keď som sa neovládol.

Kvôli tomu dňu ťa teraz musím opustiť, hoci strašne nerád. Kvôli tomu hnusnému zvieraťu, ktoré sa vo mne neovládlo. No ďakujem mu. Ďakujem mu za to, že mi otvoril oči. Otvoril mi oči a prebral ma z toho sna, kde som si myslel, že môžeme byť spolu bez toho, aby sa ti niečo stalo. Kde som si myslel, že dokážem byť ako normálny človek. Ukázal mi, aký naozaj som, a že sa nemôžem tváriť, že nie som obyčajný netvor, ktorý baží po tvojej nádherne voňajúcej krvi.

Ach, láska moja, Bella. Prosím, odpusť mi, že ti spôsobujem bolesť, ale musíš na mňa zabudnúť. Musíš zabudnúť na celú moju rodinu. Na to, že nejakí upíry a Cullenovci existujú. A nehnevaj sa prosím ani na Alice. Nechcela, aby som ťa opustil. A keď vedela, že ma nepresvedčí, chcela sa s tebou rozlúčiť, no nedovolil som jej to. Nechcel som, aby si mala ešte nejaký kontakt s nami, okrem tohto úbohého listu. Listu, v ktorom sa ti snažím vysvetliť, že nie je správne, aby sme boli spolu.

Bella, prosím ťa, ži šťastný život. Nájdi si niekoho, kto pre teba nebude nebezpečenstvom. Niekoho, kto ťa takto zbabelo neopustí. Buď šťastná, maj deti a buď babičkou. V ten deň, keď tvoje srdce poslednýkrát udrie, moja existencia sa skončí.

Milujem ťa a vždy budem. Prosím ťa, odpusť. Aspoň ty mi odpusť, pretože ja sám si nikdy neodpustím, že som ti ublížil, hoci som ti sľúbil, že ťa nikdy nezraním, ani neopustím. Odpusť.

Milujem ťa a nesmierne mi budeš chýbať. A neviem vôbec, či to bez teba vydržím. Možno sa k tebe priplazím na kolenách a budem len dúfať, že ma vezmeš na milosť. Budem dúfať, že mi budeš vedieť odpustiť toto poblúznenie.

No zatiaľ som stopercentne presvedčený o tom, že môj odchod od teba je tá najsprávnejšia vec, akú som kedy spravil.

To, že som ťa stretol a Boh mi ťa priniesol do cesty, bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. A to, že mi ťa takto berie, je zrejme trest za to, čo som.

Ešte raz ťa prosím, odpusť. Odpusť, že ti ubližujem, lebo viem, že ti to ublíži. No po chvíli si už nespomenieš na to, kto je Edward Cullen. Aspoň v to dúfam.

Dúfam, že ti pomôže jedna osoba, o ktorej viem, že ťa má rada. Verím, že spraví všetko preto, aby si bola šťastná.

Milujem ťa a nikdy si ťa z môjho mŕtveho srdca nevymažem, pretože by som to ani nedokázal.

Ži a buď šťastná, prosím.

S láskou, Edward

 

 

Klesla som na podlahu. Slzy, ktoré sa mi valili z očí som nedokázala zastaviť. A ani nechcela.

„Prečo? Prečo Edward? Keby si ma premenil, bolo by to iné. Nemusel by si ma opustiť, ty somár!“ kričala som a vzlykala. Napadlo ma na neho toľko nadávok. On ma opustil. Miluje ma a opustil ma. Ako mohol?!

„Nie, Edward, keby si ma miloval tak ako tvrdíš, nedokázal by si ma len tak opustiť,“ povedala som si. No bolelo to. Nehorázne ma to bolelo.

 

Ani neviem, ako dlho som ostala ležať na podlahe a vzlykať. Prebralo ma až buchnutie dverami. Prišiel Charlie. Počula som, ako ide hore schodmi a následné zaklopanie na moje dvere. Neodpovedala som. Znovu. A ja som opäť neodpovedala. Nemala som silu. Pomaličky pootvoril dvere a keď uvidel, že ležím nehybne na zemi, tak ich rozrazil a utekal ku mne.

„Bella, Bells, preboha, čo ti je?“ pýtal sa vystrašene a triasol so mnou. Zťažka som na neho vzhliadla.

„Bella, miláčik, súvisí to s odchodom Cullenovcov?“ spýtal sa vážne. Ako? Ešte aj on o tom vedel?

„Ako...?“ viac som zo seba nedostala.

„V celom Forks sa povráva, že Cullenovci odišli. Vraj Carlisle dostal dobrú ponuku v Los Angeles.“

To určite, v najslnečnejšom meste, pomyslela som si.

„On ma opustil,“ povedala som priškrtene a začala som vzlykať. Opäť. Charlie sa so mnou začal pohupovať, aby ma upokojil.

„Ššššš, Belli, tíško,“ počula som jeho hlas, no veľmi nevnímala. Cítila som, ako sa so mnou s námahou zodvihol z podlahy. ON by ma vydvihol, ako keby som nič nevážila. Lenže ON ma už opustil. Bol zbabelý. Nedokázal byť ani trošku sebecký a radšej ublížil sebe aj mne. Prečo sú chlapi takí somári?

S takýmito myšlienkami som zrejme zaspala, pretože keď som sa prebrala, bola už tma, čiže som prespala väčšinu dňa. No nemohlo byť ešte tak neskoro, lebo zdola som počula hlasy. Kto to môže byť s Charliem? Zvedavosť a hlad ma premohli, tak som pomaly zišla dolu.

„Ahoj, Bells, v pohode?“ spýtal sa ma krásny hlas. Ešte aj on to vie? Všetci vedia, že ten idiot ma opustil? Ale keď som uvidela Nicka, pichlo ma pri srdci. Videla som v ňom jeho podobu. Tie vlasy, ledabolo pohádzané, prenikavé zelené oči... ach, už mi načisto šibe.

„Hej, Bella? Zem volá Bellu...“ vyrušilo ma z premýšľania.

„A – ahoj, prepáč, zamyslela som sa. Nuž, dobre mi nie je.“ Cítila som ako ma pália oči. Nie, tu sa nemôžem rozplakať.

„Prepáčte.“ Prudko som sa otočila a rozbehla sa do svojej izby. Zabuchla som za sebou dvere a hodila sa na posteľ. Znovu som začala plakať a v duchu som ho preklínala. Prečo, prečo, prečo... Stále mi behala hlavou táto otázka. Potom som začula tiché zaklopanie na dvere.

„No,“ nemala som už silu byť ani slušná.

„Môžem?“ spýtal sa opatrne Nick, keď pootvoril dvere.

„Uhmm,“ zamrmlala som. Nick si ku mne sadol na posteľ.

„Prepáč mi to. Nechcel som, aby si bola smutná.“

„Aj ty prepáč,“ povedala som priškrtením hlasom.

„Ako, ako môže niekto opustiť niekoho, koho miluje?“ to už som začínala vzlykať.

„Možno ťa chcel ochrániť, alebo musel. Predsa ich otec dostal dobrú prácu, tak sa museli prispôsobiť. Belli, nebuď smutná. To bude dobré, časom.“ Keby si len vedel, že on si mohol vybrať, že tu ostane a nezáležalo na Carlislovi, ale na ňom, pomyslela som si.

Nick ma pomaly objal. Neviem, ale cítila som sa v bezpečí? Bolo to také ukľudňujúce.

„Neboj, Belli. Čo keby sme šli do kina? Alebo len tak niekam, nech sa rozptýliš. Nemôžeš tu sedieť a utápať sa v žiali. Čo ty na to?“ vyhŕkol a zvedavo mi hľadel do očí. Má pravdu, no potrebujem čas, alebo ja neviem. Teraz na to ani nemám náladu.

„Možno inokedy,“ odpovedala som mu napokon.

„Dobre, beriem ťa za slovo!“ povedal a usmial sa, tak nádherný úsmev, skoro ako ON. Ach, už zase Bella?

„Už budem musieť ísť, je už neskoro. Takže, ja sa niekedy zastavím a žiadne výhovorky neberiem!“ povedal naoko výhražne. Usmiala som sa na neho.

„No vidíš, hneď si krajšia,“ usmial sa aj on. „Dobrú noc a pekné sny!“

„Ďakujem, aj tebe.“

 

Hudba

 

Ostala som ešte hodnú chvíľu ležať v posteli. Znovu som sa cítila otrasne. Znovu mi tiekli potoky sĺz. Znovu som myslela na nich. Áno, myslela som na všetkých. Všetci mi chýbali. Myslela som na Alice, vraj najlepšia kamarátka. To určite! Keby bola, tak by mu to nedovolila. Vedela, ako strašne moc ho milujem. Vedela to! Mojím telom opäť otriasali mohutné vzlyky. Ako? Ako mu to mohli dovoliť? Ako mu to mohol dovoliť Emmett? Vravel, že som jeho najobľúbenejšia sestrička. Ako mu to mohla dovoliť Rose? Nemala ma síce veľmi rada, no Forks milovala. Neverím, že sa len tak dobrovoľne podriadila tomu, že len tak odídu. Ach, Esme, moja náhradná mama. Aspoň ja som ju tak brala. Ako mamu. Lenže zrejme oni mňa nebrali ako dcéru, sestru... nebrali ma ako nič. Len zábavku ich syna. Znovu na mňa doliehala neprekonateľná bolesť. Cítila som tú obrovskú dieru v hrudi. Pocit, že sa nemôžem nadýchnuť. To oni, oni mi rozorvali vnútro. Kvôli nim teraz trpím. Neverím, že on trpí. Keby ma skutočne miloval, ako tvrdil, nedokázal by ma opustiť. Predsa, ako môžete opustiť len tak zo dňa na deň niekoho, koho milujete? To sa nedá! Nedá sa len tak vymazať to pekné. Nedajú sa len tak vymazať tie nádherné chvíle, čo sme spolu prežili. A hlavne, ako ma mohol opustiť po tom, čo sme prežili v noci? Cítila som sa špinavá. Cítila som sa ako nejaká štetka, alebo ako znásilnená. Odbavil sa na mne a opustil ma. Len tak.

Diera v hrudi narastala. Viem, nemala by som na nich myslieť, pretože ubližujem sama sebe. Ale dá sa to? Dá sa len tak prestať myslieť na niekoho, kto bol súčasťou vášho života tak dlho? Dá sa zabudnúť na tie najkrajšie chvíle vo vašom živote? To proste nešlo. Sú to všetko nádherné spomienky a ja ich nechcem vymazať z pamäte. Nemôžem. Sú to nádherné spomienky, ktoré rozožierajú moje vnútro, no napriek tomu sa ich nechcem zbaviť. Napriek tomu chcem, aby ostali v mojej mysli. Ako budem bez neho žiť? Ako? Chceli sme ísť spolu na vysokú. Chceli sme ostať navždy spolu. Vravel, že ma nikdy neopustí, že mi nikdy neublíži. Dá sa veriť takýmto rečiam? Dá sa veriť takýmto rečiam, keď ich vysloví chlap? Keď ich vyslovil on, myslela som, že mu môžem veriť. Ale chlapom sa nedá veriť. Aspoň nie upírom. Človek by sa mal spoliehať sám na seba. Lenže, keď stretnete niekoho, koho milujete, chcete sa spoliehať aj na neho. Chcete sa spoliehať na to, že to, čo vraví, je pravda.

Cítila som sa tak strašne zle. Rozhodla som sa, že potrebujem kúpeľ. Možno ma upokojí.

Horko – ťažko som sa vyteperila z postele. Charlie už dávno spal. Ja som nebola unavená, veď som prespala tri štvrtinu dňa. Potichu som vošla do kúpeľne, napustila som si vaňu, zhodila zo seba oblečenie a sadla si do takmer horúcej vody. Ako som dúfala, trochu ma upokojila. Cítila som, aké mám opuchnuté oči. Ponorila som sa pod vodu. Chvíľu tak ostala. Bol to taký oslobodzujúci pocit. Keď som sa vynorila, oprela som sa o vaňu. Pomaly som zaspávala. Rozmýšľala som nad tým, aké by to bolo zaspať navždy. Chcel, aby som nerobila hlúposti, aby som neurobila nič, čo by mi ublížilo. Lenže to, že mi ublížil on, to bolo v poriadku.

Nechcela som už bez neho žiť. Bez neho som jedno veľké nič. Nevedela som, ako mám bez neho žiť. A tak som sa pomaličky ponárala pod vodu. Bolo to také oslobodzujúce a z časti príjemné. Ležala som pod vodou, úplne ponorená. Vzduch zo mňa pomaličky unikal...

 

17. kapitola

 

Zhrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Prečo láska bolí? 16. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!