Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo láska bolí? 12. kapitola

16.03.2010 (14:15) • Lettynka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2016×

12. kapitola

Hudba

Pohľad: Edward

Keď Bella otvorila dvere na kúpeľni a postavila sa medzi ne, myslel som na to, že keby tu bola teraz Alice, tak jej urvem minimálne ruku. Tak človek – upír, sa tu snaží odolávať dobiedzaniu a zvádzaniu tej najúžasnejšej osoby a ona mi ju sem postaví do takéhoto oblečenia. Toto vlastne ani oblečenie nebolo. Bol to len kúsok látky, ktorý viac odhaľoval, ako zahaľoval. Keby moje srdce môže biť, tak by bilo ešte rýchlejšie ako to Belline. Ani neviem, kedy pristúpila ku mne. Bozkávala ma a rozopínala pri tom gombíky na košeli. Zo mňa sa stala v tej chvíli socha. Proste nevedel som čo mám robiť. Bol som v šoku. Môže upír upadnúť do šoku? Lenže môj malý Edík dával jasne najavo, že sa mu toto všetko páči. Pomaly som už prestával uvažovať nad tým, čo je a čo nie je správne. Nechal som sa unášať Bellinimi bozkami a hladením. Pomaly som sa jej poddával, ale ona prestala a mňa prebral jej znepokojený hlas. Vďaka Bohu za to... Bella sa letmo, ani neviem, či chcene alebo nechcene, dotkla rukou môjho pulzujúceho rozkroku. Mala slzy v očiach. Nechápem ako si mohla myslieť, že sa mi nepáči, nechcem ju, keď o tom nesvedčil ani môj nadutý poklopec.

Ľahla si do postele. Chvíľu som bol, ako dezorientovaný, ale potom som k nej pribehol upírskou rýchlosťou.  Začal som ju hladiť a bozkávať.

Keď Bellu prešlo trucovanie, tak si ma pritiahla ešte bližšie k sebe. Prekoprcla sa nado mňa. Nechal som sa, ale nechcel som jej podľahnúť, lenže už som jej nedokázal odolávať. A najmä nie po tom, ako mi rozopla nohavice a začala ma hladiť. Začal som prerývane dýchať. Keď som to už nevydržal ďalej, dal som si ju pod seba. Už som nemohol ďalej... nedalo sa to zastaviť. Všetko čo som robil, čo robila ona mne, ani neviem, kde sa to v nás bralo. Bolo to neopísateľne úžasné.

Po dosiahnutí spoločného vrcholu mi zaspala v náručí. Po dlhom čase spinkala pokojne a s úsmevom na tvári. Nedokázal som od nej celý ten čas odtrhnúť zrak. V svetle tých sviečok bola nádherná. Celú noc som sa ani nepohol, aby som ju neprebudil. Rozmýšľal som nad všetkým, čo sme tu robili. Bolo to krásne. Už ani nechápem, prečo som sa toho tak bál a ako som mohol tak dlho odolávať. Predsa, nikdy by som jej nedokázal ublížiť. Nedokázal by som ublížiť jedinej láske môjho života. Ona mi dala zmysel môjho života.  Aspoň v to pevne verím. Nesmiem nikdy dovoliť, aby bola kvôli mne v nebezpečenstve, alebo smutná. Mala ma úplne vo svojej moci. Spravil by som pre ňu čokoľvek.

Už pomaly svitalo. Bella sa pomaly preberala. Inštinktívne ma pri sebe hľadala. Pohladil som ju po tvári, ona sa jemne, rozospato usmiala.

„Spinkaj ešte láska moja. Som tu pri tebe a ostanem tu,“ povedal som jej  a ona sa ku mne pritisla a spala ďalej.

Bella stále spala. Ostatní sa ešte z lovu nevrátili. Rozhodol som sa, že pôjdem Belle spraviť raňajky. Určite bude hladná, keď vstane. Nevedel som na čo bude mať chuť, tak som jej spravil omeletu, palacinky, opečenú slaninku s volským okom a vafle.

Všetko som to poukladal na veľkú tácňu aj s pohárom džúsu a vydal sa do mojej izby. Počul som, že je už hore. Keď som vstúpil do izby, ležala na posteli s úsmevom na tvári a vzdychla si.

„Čo láska?“ spýtal som sa jej so záujmom, ale podľa úsmevu ktorý jej zdobil tvár som usúdil, že si zrejme prehrávala minulú noc.

„Nič, to len tak,“ odpovedala mi.

„Dobré ránečko, hviezdička. Priniesol som ti raňajky, respektíve už zrejme obed,“ povedal som a sadol si k nej.

Po vyvedení z omylu, že jej to pripravila Esme, zjedla len omeletu a palacinky, ale ako odfukovala, bola zrejme plná.

„Fúú, ak mi budeš takto variť, tak zo mňa bude o chvíľu obrovská guľa,“ no, mne by to bolo jedno, aj tak by sa mi páčila.

Keď som bol v kuchyni a všetko upratoval počul som ako telefonuje s otcom. Potichu som vošiel do izby a počúval. Charlie chcel k telefónu Carlisla alebo Esme, aby sa mohol uistiť, či u nás Bella môže ostať dlhšie. Tá klamala, až sa za ňou prášilo. Stál som tesne za ňou a keď dotelefonovala, tak som k nej prehovoril.

„Ty si teda klamárka, dúfam, že mne takto neklameš,“ no ona sa zľakla a ako sa otočila buchla ma do pleca. Ja som to ani nepocítil, no ju to zrejme zabolelo.

„No, no, miláčik, ešte si ublížiš,“ povedal som jej posmešne.

„Je krásne počasie, čo keby sme šli na výlet?“ povedal som jej a ona samozrejme súhlasila.

Alice mi predpovedala na dnes krásne slnečné počasie, tak som sa rozhodol, že pôjdeme s Bellou na našu lúku.

Sadli sme si do stredu a ja som sledoval jej krásu. Sledoval som, ako slnečné lúče menia farbu jej vlasov z hnedej na červenkastú. Bola nádherná.

„Milujem ťa Bella, vieš o tom?“ povedal som jej.

„Ja teba ešte viac,“ odpovedala mi prosto a nahla sa ku mne, aby ma pobozkala.

Ja som si ju pritiahol k sebe a pretočil ju tak, aby bola podo mnou. Chcel som ju okamžite. Po tom, čo som jej včera podľahol a všetko dobre dopadlo aj napriek mojim obavám, som ju chcel znova. Chcel som cítiť jej horúce telo na svojom. Chcel som počuť jej vzrušené stony, ako od rozkoše volá moje meno.

Bolo to také úžasné.

Bozkával som jej krk. Počul som ako prerývane dýcha. Vošiel som jej rukou pod tričko. V tej chvíli mala na tele milión zimomriaviek a bradavky sa jej vztýčili tak, že to bolo cítiť aj cez podprsenku. Chcela mi vyzliecť tričko, ale zrazu len bolestne vykríkla.

„Aaauuuuu, Bože to bolí,“ okamžite som sa od nej odtiahol, zľakol som sa, že som jej ublížil.

„Bella, Bella čo sa stalo?!“ pýtal som sa jej vyľakane.

„Ja neviem, strašne to bolí, moja noha,“ rýchlo som jej vyhrnul nohavice a zbadal kusanec od hada. Bol to jedovatý had, jed sa šíril veľmi rýchlo. Bella bola čím ďalej, tým slabšia. Prosila ma nech jej pomôžem a ja ju zas, aby ostala so mnou.

„Som unavená.“

„Belli nesmieš teraz zaspať.“ Prosil som ju.

Ostávala mi len jediná možnosť, ktorej som sa bál.

Musel som jej vysať jed z tela. Nebola iná možnosť. Kým by som ju odniesol ku Carlislovi, jed by sa rozšíril do celého tela.

Tak som priložil svoje zuby na ranu a modlil sa k Bohu, aby mi dal silu prestať.

Začal som sať... a mňa úplne opantali zmysli dravca. Nedokázal som prestať, chcel som no nedokázal som sa od nej odtrhnúť. Jej krv chutila neuveriteľne.

„Nieeeee...“

„Edward, Edward, okamžite prestaň, zabíjaš ju!“ počul som ako kričí Alice.

Zrazu som letel na druhý koniec lúky. To ma prebralo. Vyskočil som na nohy a chcel som utekať k Belle, no Alice na mňa začala kričať.

„Edward Cullen, neopováž sa k nej priblížiť.“ Zahrmela, vzala Bellu do náručia a utekala preč.

Padol som na kolená a moje telo začali otriasať vzlyky. Plakal som. Hoci bez sĺz, ale plakal som. Chcel som ju zachrániť a zabil som ju.

„Bože prečo? Ako si to mohol dopustiť?“ kričal som z plných pľúc.

Je jediné miesto kde mohla Alice vziať Bellu. K nám domov. Čo najrýchlejšie som sa rozbehol tým smerom.

Zhrnutie

13. kapitola

Autor: Lettynka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prečo láska bolí? 12. kapitola: