Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Povedz mi pravdu! - 12. kapitola

15.05.2012 (12:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 3078×

12. kapitola

„Bella, ty si neskutočná krava,“ prehlásila Jane a pokrútila hlavou. Bella jej zavolala s tým, že sa Edwardovi nepriznala, a preto sa Jane schytila a do dvoch minút jej vyklopkávala na dvere.

„Ja viem,“ zaúpela Bella a hlavu si chytila do dlaní.

„No, očividne nevieš.“ Jane k nej podišla a capla ju po hlave. Bella na ňu neveriacky zazrela a chytila si miesto, kde ju buchla.

„To bolo za to, že si dupeš po šťastí,“ vysvetlila Jane, „hádam sa už teraz spamätáš.“

„Ale ja som už aj bola rozhodnutá, že mu to poviem. Neviem, čo sa potom stalo,“ bedákala Bella. Mala chuť sa ísť opiť aspoň tak, ako Edward včera. Väčšiu kravu, než som ja, v Amerike nenájdete, pomyslela si.

„Ách, Bella, tak on sa ešte kvôli tebe opije, ale ty mu predsa nepovieš pravdu. Ja tomu nerozumiem.“

Bella len pokrčila plecami. Sama sebe nerozumela, takže svoje správanie ani nemohla vysvetliť Jane. Teraz by bola schopná to povedať. Ale vtedy... Nechápala, ako jej mohlo napadnúť všetko zvaliť na svojho šéfa. Mimochodom, tomu sa už radšej ani neozývala. Stále nemala žiadne nápady, tak sa rozhodla, že s písaním na krátky čas úplne sekne a užije si letné prázdniny. Veď aj ona má na ne predsa právo, nie?

„Hm, ale to ťa fakt upozorňoval, ako máš zaparkovať?“ pokračovala Jane so smiechom.

„Hej.“

„Policajt sa v ňom nezaprie.“ Jane sa rozosmiala, ale Belle do smiechu veru nebolo. Ťažilo ju to, čo povedal Edward. Nevedel, či sa ešte stretnú. Mrzelo ju to. Povzdychla si.

„Dokonca nezostal ani na raňajky! Ani len tú sprostú kávu nechcel!“ krútila Bella hlavou zo strany na stranu.

„To sa mu ani nečudujem,“ zamrmlala Jane a Bella sa na ňu ublížene pozrela. „No, zober si, že by si bola na jeho mieste. Cítila by si sa príjemne v dome muža, ktorého miluješ, ale on ti tvrdí, že on k tebe nič necíti?“

Bella sklopila pohľad. „Asi nie.“

„No vidíš. Myslím si, že Edward je len smutný. Snaží sa z toho dostať, ale ty mu nepomáhaš, keď ho vezmeš opitého z krčmy k sebe domov, a potom mu na druhý deň ani nechceš prezradiť, ako sa správal a čo robil.“ Samozrejme, Bella musela uznať, že má Jane pravdu. Ako vždy...

„Myslíš, že ešte mám nejakú šancu?“ spýtala sa Bella a chytila do oboch rúk hrnček horúcej čokolády. Jane vraví, že je na takéto momenty najlepšia. Vraj niekedy lepšia, než lahodná čokoládová zmrzka. Bella to nevedela posúdiť. Na strednej randila len s dvoma chlapcami, ku ktorým vlastne nikdy nič necítila a po rozvode s Georgeom si len pustila telku, pričom chrúmala chipsy a zapíjala ich kolou. Rozvod ju ani tak nebolel, ako to zistenie, prečo sa musia rozviesť.

„Neviem ti povedať, Bella.“ Bella zachmúrene prikývla a usrkla si z čokolády.

„Vieš, čo je na tom ale úplne najhoršie?“ pokračovala Jane, tentokrát jej hlas naberal hysterický podtón. Bella zmätene zavrtela hlavou.

„No predsa, že celá moja práca, ktorú som na tebe včera vykonala, vyšla na nič! A to som si dala tak záležať, aby si mala mejkap rovnomerne rozotrený, aby boli tiene na oboch viečkach identické, a – čo bol najväčší ústupok – minula som na teba zvyšok svojho najlepšieho lesku na pery. Áno, viem, nemáš za čo.“  

„Tak tá príprava bola fakt zbytočná,“ priznala Bella a ďalej sŕkala z čokolády. Teraz ju trápili horšie veci než to, že bude musieť kúpiť Jane nový, najlepšie taký istý, lesk na pery.

Edward zatiaľ doma ležal rozvalený na gauči a prepínal kanály v telke. Zmena sa mu začína za hodinu, pričom vôbec nemal náladu ísť do práce. Bolo mu zle ako koňovi, najradšej by bol s Bellou, ktorá však o jeho prítomnosť evidentne nestála. Premýšľal, prečo mu nechcela povedať, čo včera stváral. To bol až taký trapas? Alebo skôr trapasy? Pokrútil hlavou a na čelo si priložil ľad. Myšlienky mu opäť zbehli k Belle. Keď sa jej pýtal, prečo nakoniec zostala vo Forks, mal pocit, že jej odpoveď bola klamstvom. Alebo pravdou len z nejakej časti. Niečo v tom ešte muselo byť, ale on nemal žiadne potuchy, čo by to mohlo byť. Ale bol rád, že zostala. Aspoň ju ešte bude tento posledný mesiac vídať. Potešilo ho, keď sa ho spýtala, či sa ešte uvidia.

On však odpovedal, tak ako odpovedal z dôvodu, že jej blízkosť mu ubližovala. Nevedel sa pred ňou tváriť, že k nej nič necíti. Preto sa rozhodol, že bude lepšie, ak ju bude viac-menej ignorovať. Tipoval, že včera ho taktiež zobrala k sebe len preto, pretože sa cítila vinná. Nič viac v tom nebolo.

Ešte asi pol hodinu ležal len tak bez pohybu, no potom usúdil, že je najvyšší čas sa pripraviť. Obliekol si policajnú uniformu, rukou si zašiel do vlasov, pretože sa mu nechcelo si ich česať. Vadilo mu, že boli také krátke. No čo už. Kvôli Belle bol ochotný sa aj ostrihať.

O chvíľu na to parkoval pred stanicou. Keď vošiel dnu, takmer zaúpel. Vôbec sa mu tu nechcelo byť. Hneď, ako ho Margaret zazrela, na tvári sa jej zračil úsmev. Do šerifa Cullena bola tak trošku zaľúbená. Dobre, trošku viac. Bol vysoký, svalnatý, vtipný, ale hlavne bol strašne sexi. On však o ňu nestál. Margaret ho dokonca už aj viackrát pozvala na pohárik, ale vždy ju slušne odmietol. Nebolelo ju to však až tak veľmi, pretože vedela, že Edward odmietal všetky pozvania. Nikto nevedel prečo. Buď to bolo kvôli tomu, že sa mu nikdy žiadna z „uchádzačiek“ nepáčila, alebo tu bola druhá možnosť, že je gay. Na gaya však nevyzeral, ani sa nijako priteplene nesprával.

„Dobré popoludnie,“ pozdravila ho Margaret veselo.

„Dobré,“ odvetil s povzdychom. Až teraz si všimla, že vyzerá nejako zničene.

„Stalo sa vám niečo?“ Edward sa na ňu dlho zadíval, ale potom zakrútil hlavou. Chcel byť hlavne sám, bez tejto otravnej... ženy. Margaret nebola zlá, ale po nejakom čase vám začne svojim správaním liezť na nervy. Vlastne, on vedel vydržať len s jednou ženou. Na tú však myslieť nemohol.

Pobral sa do svojej pracovne, kde mohol hľadať útočisko. Sadol si do svojho koženého kresla, ruky si položil za hlavu  a nohy si vyložil na stôl. Aj takto pracujú policajti vo Forks. Všetku prácu už spravil Tyler behom tohto týždňa, takže on môže spokojne leňošiť, nudiť sa a... myslieť na ňu. Celý deň ubiehal neskutočne pomaly. Našťastie už Edwardovi nebolo až tak zle ako ráno, ale stále to nebolo bohviečo. Konečne však hodiny ukazovali osem hodín večer a on sa mohol pobrať domov. Vzal si kabát a otvoril dvere. Zaúpel, keď prechádzal okolo Margaret, ktorá si počuteľne vzdychla.

„Dobrú noc,“ povedal a pozrel sa jej smerom, aby si nemyslela, že je nejaký namyslený alebo čo.

„Aj vám. Och, pán Cullen, skoro som zabudla. Včera vás tu hľadala pani Parkerová.“

Pri vyslovení jej mena zasvietila Edwardovi v hlave kontrolka. Otočil sa na Margaret celý.

„Čo chcela?“ vyhŕkol. Určite nič vážne, pretože dnes ráno vyzerala v pohode a nemala s ničím problém. Margaret pokrčila ramenami.

„Neviem, povedala len, že s vami potrebuje hovoriť.“

„Nevyzerala vystrašene?“ Edward si neodpustil túto otázku. Keď ide o Bellu, ide o všetko. Margaret vyzerala zaskočene.

„Nie,“ povedala zmätene. Nechápala, prečo je Edward odrazu ako na ihlách. Ten len prikývol.

„Dobre, vďaka. Dobrú.“ Nečakal na odpoveď a rozrazil dvere od svojho auta. Vedel, že domov sa ešte rozhodne nechystá. Najprv musí zistiť, čo chcela Bella. Možno preto sa ho dnes ráno pýtala, či sa ešte uvidia, pretože mu potrebovala niečo dôležité povedať.

Možno ju niekto obťažuje, alebo má znova problémy s netopiermi. Čo keď sa u nej premnožili myši? Počkať, ale to by kvôli tomu asi nešla na políciu. Ale jedno bolo isté. Niečo potrebovala. Možno mu to chcela povedať dnes ráno, ale on odišiel. Chuderka, čo keď od nej niekto požadoval nejaké výkupné? Radšej ju išiel skontrolovať a bol rozhodnutý, že neodíde, kým mu nepovie pravdu. Zaparkoval pred jej domom a vystúpil. Bola doma, pretože sa v obývačke svietilo. Vyšiel po schodoch a zazvonil. O chvíľu sa vo dverách zjavila Bella a Edward musel prehltnúť, pretože na sebe mala len tričko s krátkym rukávom a nohavičky. Bella vyzerala rovnako prekvapene ako on.

„Ehm... ahoj,“ povedala nakoniec zaskočene. Edward nevedel odtrhnúť pohľad od jej nôh.

„Ahoj,“ odvetil priškrtene. Bella sa rozbúchalo srdce. Panebože, čo tu tento chce? A akurát teraz? Mohla som si dať aspoň tepláky, hovorila si v duchu.

„Potrebuješ niečo?“ spýtala sa ho a pozorne sa naňho zahľadela. Vyzeral už oveľa lepšie než ráno. Edward sa konečne spamätal.

„Hej. Dozvedel som sa, že si včera bola na stanici. Vraj si ma hľadala, preto som sa prišiel spýtať, čo si potrebovala.“

Tak, Bella, prišiel tvoj čas. Už to nemôžeš odkladať. Je úplne jedno ako na to zareaguje. Je jedno, či ťa odmietne,  či nie, hlavne mu to už povedz. 

Bella sa zhlboka nadýchla. „Nie, nič sa nedeje,“ povedala nakoniec. „Všetko je v úplnom poriadku.“ Bella sa chcela nakopať za to, čo zase spravila. Kde je tá novinárka, ktorej nerobilo problém nikdy nič povedať? Kam zmizla?

„Dobre. Vieš, len som sa zľakol, či náhodou nemáš nejaký problém.“

„Problém rozhodne nie.“

Edward prikývol. „Fajn, to je všetko, čo som chcel. Už pôjdem. Maj sa.“ Pousmial sa a otočil sa k odchodu. Kde bolo jeho odhodlanie, že z nej vypáči pravdu za všetkých okolností? Aj to niekam zmizlo. Bella sa pozerala na jeho chrbát. Teraz, alebo nikdy. Očami začala kmitať po dlážke a po stene domu.

„Edward, počkaj!“ vyhŕkla. Zastal a ona počkala, kým sa na ňu pozrie. „Musím ti niečo povedať,“ zamrmlala potichu. On ju však vďaka upíremu sluchu počul. Podišiel k nej.

„Počúvam.“ Tak predsa len ju niečo ťažilo. Myslel si to.

„Poď ďalej, prosím.“ Ustúpila z dverí. Edward si povzdychol a vstúpil. Všimol si, že Bella je odrazu strašne nervózna. Hrýzla si peru a triasli sa jej ruky.

„Dáš si niečo?“ spýtala sa, snažiac sa oddialiť tú chvíľu pravdy. Edward pokrútil hlavou.

„Nie. Bella, povieš mi už konečne, čo sa deje? Obťažuje ťa niekto?“

Bella pokrútila hlavou a zhlboka sa nadýchla. „Klamala som ti.“ Edward zdvihol obočie.

„V čom?“

„Vtedy, keď si mi priniesol tie ruže si mi povedal, čo ku mne cítiš.“ Hlas sa jej triasol. Ale už to celé načala. Nemôže teraz vycúvať, a nemôže to ani donekonečna odkladať.

„Myslím, že nerozumiem,“ odvetil Edward. Čo majú ruže spoločné s tým, že mu klamala?

Bella k nemu podišla bližšie. „Tak inak. Klamala som ti aj v tom, keď som ti povedala, že vo Forks zostávam kvôli nariadeniu šéfa.“

„Tak potom kvôli čomu?“

„Bolo to kvôli...“ Nedokončila. Zhlboka dýchala a na tvári jej vyskočili kvapôčky potu.

„Bella, si v poriadku? Si strašne bledá.“ Podišiel k nej a chytil ju za ruku. Mala ju úplne ľadovú.

Pozrela sa naňho a vedela, že má šancu. Nemohla už viac čakať. Jemne ho objala okolo pása.

„Kvôli tebe som zostala,“ šepla mu do hrude. Edward stál ako prikovaný. Kvôli nemu? Panebože! To sa mu muselo len zdať. Veď mu predtým povedala, že k nemu nič necíti. Bella sa od neho odtiahla. Edward sa pozeral pred seba a nevydal ani hláska. Belle sa do očí natlačili slzy. Nečakala, že to prebehne takto. Edward ju nechce. Rozmyslel si to. Slzy sa snažila potlačiť, ale márne. Ona je taká strašná krava! Na čo čakala? Prečo mu to nepovedala ešte kým bol čas? Teraz ju už nechce.

„Bella? Prečo plačeš?“ spýtal sa Edward po chvíli.

„Neplačem,“ namietala a otočila sa mu chrbtom. Chcela sa ovládnuť, ale nedalo sa. Slzy sa jej z očí stále rinuli. Na pleci pocítila dotyk.

„Ale plačeš. To je také hrozné zistenie?“ Nechápavo sa naňho pozrela.

„Čože?“

„No, myslel som si, že keď plačeš, tak je to kvôli tomu, že ťa to celé mrzí. Ja viem, že nie som bohviečo...“ Nedokončil, pretože sa mu Bella prisala na pery. Ruky mu omotala okolo krku a pritlačila sa neho. Zo začiatku sa k ničomu nemal, ale potom jej začal bozk opätovať. Silno ju objal a vyzdvihol si ju tak, že mu nohy omotala okolo pása.  

„Ja som neplakala kvôli tomu, čo si si myslel. Ale kvôli tomu, že som si myslela, že ma už nechceš,“ mrmlala a bozkávala ho po tvári. Všade cítila jeho vôňu. Edward sa zasmial.

„Nebuď hlupáčik.“ Rukami ju hladil po chrbte, a potom priložil pery na jej krk.

„Milujem ťa, Edward, len som sa ti to bála povedať.“

„Prečo?“

„Neviem. Mala som zvláštny pocit.“

„Milujem ťa, láska. Nemusíš mať z ničoho strach,“ odvetil s úsmevom a znova ju začal bozkávať na pery. Bella mu vplietla prsty do vlasov a premýšľala, prečo tento moment odkladala tak dlho.

Táto kapitola mala pôvodne vyzerať trošku inak. Nie som s ňou veľmi spokojná, ale dúfam, že sa vám napriek všetkému páčila a nezabudnete mi zanechať nejaký komentár. :)

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi pravdu! - 12. kapitola: