Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Posledný výdych - 7. kapitola

Posledný výdych - 7. kapitola"V tom momente pre mňa neexistovalo nič iné, len on. Jeho oči ma hypnotizovali a ja som mala chuť rozbehnúť sa za ním a pobozkať jeho pery, po ktorých tak strašne túžim. No jediné, čo mi v tom bránilo bol jeho otec, ktorý ma usmerňoval a kráčal so mnou krok po kroku vpred."
Čo viac dodať. Prajem príjemné čítanie.
Vaša DarkPassion :)

"Nezrelý vzťah: Ľúbim ťa, lebo ťa potrebujem.

Zrelý vzťah: Potrebujem ťa, lebo ťa ľúbim.

Myslím, že to je môj prípad!"

 

7. kapitola

 

hudba

 

V tom momente pre mňa neexistovalo nič iné, len on. Jeho oči ma hypnotizovali a ja som mala chuť rozbehnúť za ním a pobozkať jeho pery, po ktorých tak strašne túžim. No jediné, čo mi v tom bránilo bol jeho otec, ktorý ma usmerňoval a kráčal so mnou krok po kroku vpred. Každá sekudna bola utrpením. Mala som pocit, že vyletím z kože. Otočila som pohľad na mamu a brata. Mama zvierala Johnove rameno a po tvári jej tiekli slzy, usmievala sa. Dan sem-tam pozrel po očku výhražne na Edwarda a na mňa sa len povzbudivo usmial. Ani som si nevšimla a už som stála pred Edwardom, Carlisle zobral moju ruku a podal ho do tej Edwardovej. Okamžite mnou prešiel elektrický prúd a mala som čo robiť, aby som sa na neho nevrhla pred našimi rodinami. Stáli sme pred jeho bratom a ja som silne stiskla jeho ruku. Videla som, ako sa nahol a zrejme mi chcel dať bozk, ale Emmett si odkašlal. Obaja sme sa zasmiali a už sa plne venovali obradu. Vôbec som ho nepočúvala, až keď zaznelo Edwardovo meno.

„Edward Anthony Masen Cullen, beriete si Isabellu Marie Swan za právoplatnú manželku? Budete ju chrániť, ctiť v dobrom aj zlom?“

„Áno!“ Edward sa na mňa usmial. Áno - to slovo mi v ušiach znelo ako rajská hudba.

„Isabella Marie Swan, beriete si Edwarda Anthony Masena Cullena za právoplatného manžela? Budete ho chrániť, ctiť v dobrom aj zlom?“ Všetko sa zrazu zastavilo, všetky oči pozerali na mňa, srdcia divo búšili do hrude, každého kto tu stál, no verím tomu, že to moje bolo počuť najviac. Nebála som sa, už ma neovládala ani nervozita, bola som šťastná, keby som mohla tak kričím svoje áno.

„Áno!“ zadržala som výkrik a Edward sa potichu uchechtol.

„Môžete si vymeniť prstienky.“ Malá Sára k nám priskočila a v rukách držala malý červený vankúšik, ktorý v jednej veľkej mašle väznil dva strieborné prstienky. Edward rozmotal stuhu a vzal prstienok. Jemne, za to majetnícky vzal moju ruku a nasadil prsteň na môj prsteníček. Dva malé kovové krúžky nás spojili. Bolo neuveriteľné, že teraz patrí mne. Vzala som môj krúžok, teda prsteň a nasadila mu ho na prsteníček.

„A teraz sa môžete pobozkať.“

„Konečne,“ vyšlo z mojich úst a všetci sa začali smiať. Cítila som, ako sa mi hrnie červeň do tváre, ale Edward sa len pousmial, pristúpil bližšie a vzal moju tvár do rúk.

„Milujem ťa,“ šepol a mňa omámil jeho sladký dych, už ma pobozkaj! Teda pardon, aj ja by som sa mala asi vyjadriť.

„Milujem ťa!“ No pobozkaj ma už! V tom spojil naše pery a ja som mala pocit, že sa roztopím blahom. Všetky motýliky v mojom tele poletovali, mala som pocit, že už nestojím nohami na pevnej zemi. Keď som prestala cítiť jeho pery na tých mojich, uvidela som, ako sa k nám všetci hrnú. Prvá bola pravdaže moja mama.

„Och, Isabell!“ šepla a skočila mi okolo krku, plakala mi do ramena a ja som ucítila, ako mi tiež stekajú slzy, no toto boli slzy plné neskutočného šťastia.

„Ja viem, mami,“ zasmiala som sa a ona mi vtisla bozk na čelo. Zrazu predo mnou stál Dan. Vzal si ma do náručia a otočil sa so mnou okolo vlastnej osi. Obaja sme sa smiali, ako kedysi, vždy, keď sme boli šťastní. Točili sme sa, smiali sa a bolo nám úplne jedno, kto na nás pozerá.

„Prajem ti to, sestrička!“

„Tak to by si mal!“ Buchla som ho do ramena a začala som sa smiať. Takto si nás všetci vystriedali, gratulovali, rozdávali bozky, ženské obecenstvo plakalo a ja s nimi. Nemohla som inak. Všetky pocity sa drali na povrch. Edward ma vzal za ruku a pevne ju stisol. Naklonil sa k môjmu uchu a jemne a náruživo ho skusol.

„Teraz si už iba moja, srdiečko.“

„Navždy,“ šepla som mu do pier a hneď na to som znovu okúsila ich chuť.

„Už by sme mali ísť,“ šepla Alice a ja som kývla. Bolo jasné, že budeme musieť rýchlo skončiť, i keď to bolo krátke, vedela som, že to bude jedna z najkrajších spomienok, pretože bola spätá s ním. Zavesila som sa na Edwarda a šla smerom dnu, kde sme sa rýchlo prezliekli a všetci sme šli do bufetu, kde boli spojené dva stoli, na jednom stála krásna torta, všade boli zákusky, chlebíčky a poháre so šampanským. Mala som na sebe jednoduché šaty, aby sme nevyzerali tak podozrivo, len všetci okolo nás mali na sebe obleky a krásne, drahé šaty. Musela som zasmiať, určite vyzeráme inkognito.

„Mali by ste rozkrojiť tortu,“ navrhol Dan a ja som pozrela na Edwarda. Ten sa na mňa láskyplne usmial a ťahal ma k stolu, kde stála tá nádhera. Bolo mi ľúto ho aj zjesť. Rosalie celú dobu robila fotky a ja som vedela, že všade musím vyzerať naozaj “krásne“, ale aj tak sa nebudem pozerať na seba, ale na človeka, ktorý teraz zviera moju ruku a spoločne so mnou krája tortu. Všetci začali tlieskať. Emmett a Dan si tiež neodpustili výskanie ako na futbale, ale to asi patrilo k tomu, keď máte doma takéto pojašené hlavičky. Mama mu uštedrila pohlavok a tak isto to schytal Emmett od svojej. Zasmiala som sa a sadla si na čestné miesto vedľa môjho anjela.

Jedli sme, pili sme, smiali sa. Chlapci mi hovorili zážitky, ktoré prežili s Edwardom. To by som teda nikdy nepovedala, že Edward bol taký diablik. Len som nad nimi krútila hlavou, ale ani ja som sa neobišla bez spomínania na minulosť. Daniel im vykreslil celé naše destvo a náš stôl burácal smiechom. No ako vždy sa musí všetko skončiť. Odbili hodiny a naše rodiny sa začali zberať preč.

Rozlúčili sme sa so všetkými a ruka v ruke šli hore. Nikto nič nevravel, pretože slová boli nepotrebné. Mali sme posledné tri hodiny len pre seba, ktoré nám vybavil Edwardov ocko. Je tiež lekár a má tu známosti, takže som sa tetelila šťastím. Edward poctivo zamkol dvere a vrhol na mňa krásny pohľad.

„Dnes si bola krásna,“ šepol a vzal ma za ruku, preplietol naše prsty a ja som si položila hlavu na jeho hruď, vdychovala som tú krásnu vôňu. Mala som chuť pobozkať každú časť jeho tela, znovu letieť až do nebies. Síce pri ňom som sa tak cítila stále.

Edward sa so mnou začal jemne pohupovať, až sme sa dostali k prehrávaču. Pustil našu pieseň a o krok ustúpil.

„Mohol by som vás poprosiť o náš prvý tanec pani Cullenová?“

„Neviem, pán Cullen. Nie som si istá vašou ponukou.“ Hrala som sa, že nad tým rozmýšľam. Musela som ho trošku poškádliť. Edward stál blízučko pri mne a perami mi prešiel po sánke.

„Ste si istá?“

„Možno by bolo dobré, keby som to prijala,“ šepla som. Bola som rada, že ešte stále stojím na nohách, asi nie som taká dobrá herečka ako som si myslela. Edward ma vzal za ruku a začal sa so mnou pohupovať do melódie našej piesne. Tancovali sme, do kým hudba v izbe neutíchla. No to nás vôbec nezaujímalo. Obaja sme sa venovali tomu druhému. Laskala som jeho pery a bozkávala jeho krk. Pomaličky som mu rozopínala gombíky na bielej košeli. Ani som si nevšimla a ležali sme na posteli. Teda na dvoch, ktoré boli spojené v manželskú, bolo to krásne. Všetko tak rozprávkové, do konca života a aj potom budem ďakovať Bohu za to, čo som mohla zažiť.

„Milujem ťa, neskutočne ťa milujem,“ šeptal popri bozkoch a ja som mu zatiaľ prechádzala rukami po jeho vypracovanom chrbte. Obkreslovala som každučký sval na jeho tele.

„Tie dve slová sú nič oproti tomu, čo k tebe cítim.“ Pozrel sa mi do očí a pobozkal ma na nos. Pomaličky prechádzal rukami po mojom obnaženom bruchu a palcom krúžil okolo môjho pupku. Z úst mi ušiel vzdych a jemu sa to zjavne páčilo, pretože sa s mojim telom začal hrať.

„Edward, prosím,“ zapišťala som, už som nevládala, nevedela som odolať jemu, jeho dotykom. Celé moje ja po ňom prahlo. On sa iba usmial a pomaly do mňa vnikol. Bol to neskutočný pocit. Lietala som niekde v oblakoch. Po lícach mi tiekli slzy šťastia a on ich nežne stieral perami.

Neskôr ma zabalil do deky a pritiahol k sebe. Hladil ma po tvári a sem tam ma obdaril aj bozkom. Keby to bolo v mojich rukách, jeho pery by ostali na mojich celú večnosť. Neviem sa nabažiť jeho osoby.

„Si jediný, kto mi ukázal, že mám prečo žiť, ďakujem.“ Stisla som jeho ruku a snažila sa svojim telom zabrániť, čo i len milimetru priestoru medzi nami. Chcela som cítiť jeho telo na mojom. Mať pocit bezpečia a tej zázračnej lásky, ktorá sa rozlievala v mojom tele.

„Si moja hviezda v temnej noci, Bells. Ja ďakujem tebe, že si mi ukázala cestu.“ Pobozkal ma na čelo a ja som zavrela oči. Ani neviem ako, zaspala som v jeho náruči a nechala si snívať o našej “budúcnosti“.

 


 

 

Prepáčte, že ste museli tak dlho čakať, ale prišla som z dovolenky, hneď ochorela a hneď na to som zistila, že môj milovaný internet viac vypadáva, ako by slúžil. Ale všetko je už v poriadku, takže kapitoly budú pribúdať v obvyklom intervale. Ďakujem, že ste vydržali. :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Posledný výdych - 7. kapitola:

 1
07.08.2011 [20:00]

BellaSwanCullen8nádhera Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.08.2011 [17:46]

LadyLilianne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.08.2011 [17:12]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. lelus
07.08.2011 [13:47]

nádhera:D Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.08.2011 [10:08]

RoseDublestAhoj Emoticon
dávaj si prosím pozor na ukončovanie vety, mala si tam veľa čiarok a žiadnu bodku, síce si to myšlienka žiadala.
A taktiež na preklepy - prey, namiesto pery, to bolo asi 4 krát Emoticon
Ďakujem Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!