Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ona vlk - 3. kapitola

08.09.2013 (18:45) • Primrose • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1915×

Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.

Príslovie

Kapitola tretia

„Počkaj, počkaj, ako to myslíš, že patrím medzi Duše lesa?“ spýtam sa a odchlipnem si z teplého čaju. Malá červenovláska si sadne oproti mne do kresla s čiernou knihou v ruke.

„Tento denník patrí zakladateľovi mesta Forks, Danielovi Sandersovi. Opisuje v ňom prvých prisťahovalcov, medzi nimi sme boli aj my.

Morgan Eastwoodová, ako sa mi predstavila, mi ponúkla pomoc s prípravou plesu pre zakladateľov. Ples sa konal v našom dome. Je to nežná žena s pôvabnou postavou a zlatými rukami, veľmi mi pomohla. Deň plesu som však zmenil názor.

Keď som sa rozprával s bratom Patrickom, vtedy som ju zahliadol. Morgan bola očarujúca v čiernych šatách, vtedy vynikli jej zlaté oči. Bola zvláštna svojím spôsobom, vždy rozprávala tak tajomno, v hádankách.

Šiel som teda za ňou. Prechádzala sa po dome ako vo vlastnom. Otvorila dvere kde sa nachádzala knižnica, keď ich zavrela, prešiel som k nim. S niekým sa tam rozprávala o tom, aby sa vlci vrátili späť do lesa kam patria. Morgan vtedy niečo vykríkla a ja som začul zvuk rozbitého skla. Strach o Morgan som otvoril dvere a zalapal po dychu .

Na veľkom masívnom stole uprostred miestnosti stál čierny vlk a vrčal na Morgan. Ja v tej chvíli som prebehol ku kozubu a zobral žeravý kutáč a vykríkol na vlka, aby ju nechal na pokoji. Vlkodlak sa na mňa pozrel, zlaté oči sa mu zaleskli a veľkú hlavu otočil späť na Morgan. V tom okamžiku sa na ňu vrhol a Morgan sa tiež premenila na vlka. Bojovali dlho, no keď...“

„Nuda,“ preruší ju Jeremiah, chlap s tmavohnedými vlasmi, s atletickou postavy a s arogantným výrazom, „Lesanna, ten denník je nudný. Príšerne nudný. Bella,“ Jeremiah sa oprie o zárubňu dverí a pozrie sa na mňa svojími zlatými očami, „proste ten chlapík príde na to, že Morgan je vlkolak. Teda aspoň si to myslí. Tak ju chce proste zabiť so slovami, že tu nemá čo hľadať. Lenže on bol mazaný a zatvoril ju do kobky a ešte predtým ju porezal strieborným nožom. Myslel si, že ju zabije. Keď ani po troch dňom neskapala, tak ju donútil všetko povedať. A tak zistil, že je dušou lesa. Chráni rovnováhu medzi nadprirodzeným svetom a prirodzeným svetom. Keďže Daniel Sanders bol romantik, chcel ju pretiahnuť. Ale Morgan sa pred jeho očami jednoducho vyparila.“

Tleskne rukami a zmizol. Ostal po ňom len rozvírený prach. Prekvapene na to miesto hľadím medzitým Lesanna oproti mne zatvorí denník a hodí ho na stôl.

„Jeremy tým chcel povedať, že sme niečo ako ochrancovia svetov. Na rôznych miestach žije iný druh ochrancov. V Afrike to môžu byť gepardi, žirafi, antilopy... Chápeš, nie?“

Zapozerám sa na hrnček s kvetinkou, z ktorého vychádza para. Keď sa pozriem von, sneží. Oni premenili deň pred svadbou... Panebože.

„Kde je Edward?“ Lesanna zdvihne obočie.

„Kto je Edward?“

„Môj snúbenec, takmer manžel. Mali sme na ďalší deň brať, len v noci som bola napadnutá vami. Ach, začínam si spomínať.“ Dám si ruky do dlaní. Na ramene pocítim dotyk. Lesanna si ku mne prisadla a jemne objala.

„Neboj sa, prvýkrát to je najhoršie, potom to už je v pohode. Teraz budeš nestabilná môžeš sa premeniť hocikedy, tak by si nemala moc často byť vonku alebo sa snažiť sa rozrušiť. Po nejakom čase sa premeniť môžeš kedy chceš.“ Jej slová ma upokoja.

„Lesanna? Ty si ten biely vlk, však?“ spýtam sa.

„Áno. Som totiž Alfa.“

***

„Edward!“ Otočím sa za hlasom. Emmett akurát dobehol do obývačky za ním dobehla Rose.

„Edward, neuveríš mi, čo som cítil!“ Veselo sa usmeje. „Boli sme s Rose v lese, no vlastne kde aj inde by sme boli...“

„Emmett,“ napomenul ho Jasper a rozšíril vlnu pokoja. Emmett bol myšlienkami inde.

„No proste sme boli pri Quiletskej strane a zacítili sme pach.... Belly, tak sme sem rýchlo prišli.“ Vypnem televíziu a hneď odídem z domu.

***

Prikrčím sa v kríku. Zadržiavam dych, nehýbem sa. Skupina divných ľudí stála na jednej strane menšej lúky a o niečom sa rozprávali, zatiaľ oproti nim, na druhej strane lúky, stoja vlci. Stoja pokojne, bez nejakého náznaku, že ma zaregistrovali. Cítim sa byť prekvapená, vlci sú väčší než ja.

Jeden z divných ľudí predstúpil pred vlkov:

„Neporušili sme dohodu,“ povie a spraví pár krokov dopredu. Vlkov to mierne rozrušilo. Niektorí zavrčali, niektorí len nesúhlasne zavrteli veľkou hlavou.

„Išlo len o záchranu Belly.“ Jeden vlk – červeno-hnedý – vybehne z rady vlkov a vyštartuje po divnom človeku s bledou pletou a svetlými vlasmi.

„Jacob, nie!“ zakričí mladík s bronzovými vlasmi. Vlk zastane tesne pred ním, zakňučí.

„Nie. Jacob... ona stále žije, niekde tu, musí. Cítiš to?“ Zafúka vietor smerom k nim. „Jej pach... je takmer všade.“ Pozrie sa na vlka smutným pohľadom.

Chcem sa otočiť na odchod, keď jeden z vlkov sa na mňa pozrie. V očiach mu zračilo, že je ešte dieťa. Pozerá na mňa úprimným pohľad, cítim rozpaky. Radšej cúvnem a odídem.

Po niekoľkých krokoch sa rýchlo rozbehnem do lesa, preč od nich. Užívam si beh a mám pocit akoby som bola ľahká, keď zrazu stratím pevnú zem pod nohami. Spanikárim, začnem sebou mykať a zrazu tvrdo padnem na zem, zaborím sa do snehu.

Ležím na chrbte a pozerám sa na čisto modrú oblohu, sem tam zbadám nejaký mráčik. Nadýchnem sa. Cítim vôňu lesa tesne pred jarou, rozmŕzajúcu sa zem a pižmo. V jednej chvíli si spomeniem, že tá vôňa patrí...

„Ach, tu si. Mysleli sme, že si sa stratila. Poď, pomôžem ti postaviť sa,“ natiahne ku mne ruku Jeremiah. Zamračím sa a pozriem sa na jeho ruku a potom si však uvedomím, že aj ja mám ruky. Nechápavo naňho hľadím, jeho ruka je stále vystretá.

„No tak, nezazeraj na mňa. Moja ruka tu nebude do rána.“ Chytím sa jeho ruky, je drsná a veľká a s božou pomocou sa postavím. Pozriem sa na svoje telo a zistím, že som v Evinom rúchu. Cítim, ako sa mi vlieva červeň do líc. Jeremiah mi ponúkol svoju bundu, ktorú si už navliekam na seba. Zacvakla som zubami od zimy.

„Bez kožucha to nie je tak jednoduché, však?“ Prikývnem.

„Ako si ma vlastne našiel?“ opýtam sa a prehrabnem si vlasy. No on sa usmeje a povie:

„Keď je na blízku nejaká nahá ženská a ešte k tomu kus, tak som tam ako na klavíri.“ Podľa jeho pohľadu usúdim, že si robí zo mňa dobrý deň. „Ale nie. Svoje pohľady si posielala snáď aj pápežovi, ale nemusíš si robiť starosť. Bol som premenený len ja,“ mrkol na mňa svojím zlatým okom. Chytí ma za ruku a potiahne ma niekam.

„Poď. Pôjdeme domov. Začína sa stmievať.“

***

Sedím na lúke a premýšľam o dnešnom stretnutí s vlkmi. Vraveli, že nikoho nevideli sa potulovať lesom, žiadny upír a žiadny vlk. Jacob bol z Bellinho zmiznutia ešte viac zničený ako ja. Sam spomínal, že utiekol niekam preč, do Kanady. Potom sa však vrátil už tam nevydržal. Keď Jacob skoro zaútočil na Carlislea, zbadal som, že jeden zo svorky – Seth – sa pozeral na kríky. Niečo sa tam pohlo a neďaleko bolo počuť hlasy.

***

Na gauč si prisadne vysoká blondína a prepne mi program, ktorý pozerám. Jej povaha je zvláštna, pripomína mi Leah, dievča z rezervácie s ťažkým osudom vlčice. Sabine mala podobný osud, len s tým rozdielom, že jej vyvraždili rodinu, ale zachránila svojho brata – Masona.

„Sabine, mohla by si to prepnúť naspäť, pozerala som to.“ Sabine pokrčí ramenami a ležérne si vyloží nohy na stôl.

„Idem si ľahnúť,“ poviem Lesanne, Jeremiahovi a Masonovi, ktorí hrajú karty. Keď vojdem do svojej útulnej miestnosti s posteľou, s prázdnou skriňou a jedným nočným stolíkom, zacnie sa mi za domovom. Ľahnem si do postele a v tom momente mám pocit, že toto je všetko len sen. Lesanna, Jeremiah, Sabine, Mason a mladý chlapec Cole. Zobudím sa a budem opäť človek, budem sa vydávať, budem mať krásne šaty, nádhernú výzdobu. Už nebudem nejaká vlčica, Ochrankyňa rovnováhy medzi mýtickým svetom a tým normálnym. Budem proste obyčajné dievča, ktoré sa vydá za neobyčajného chlapca, upíra. S myšlienkou na Edwarda pomaly zaspávam. 

Ak ste sa sem dočítali, tak Vám gratulujem, vyhrávate cenu napísať mi sťažnostný list. :D 

Veľmi ďakujem Reni16 za komentár. :) 

Autor: Primrose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ona vlk - 3. kapitola: