Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ochranca upíra - 5. Kapitola


Tak dalšia kapitola je na svete :) rada by som vedela, či má zmysel pokračovať v písaní... Táto kapitola nebude veľmi zaujímavá, ale povedala by som, že by mohla pripraviť na situáciu, ktorá nastane v 7. Kapitola. Od teraz bude každá druhá kapitola z pohľadu Edwarda (čiže aj 6.), aby som veľmi nemusela zastavovať dej a dobiehať to. Teda, ak sa to niekomu páči, rada by som vedela váš názor a prípadne by som bola rada, keby ste povedali čo sa vám páči (ak niečo) a čo sa nepáči. Kritika tiež poteší.

Všetko sa v škole vrátilo do starých vyjazdených koľají, s Edwardom som sa nerozprávala a snažila som sa ho ignorovať – po zvyšok týždňa – rovnako ako ostatných. On bol dostatočne taktný na to, aby sa nesnažil nadviazať konverzáciu. Ale predsa to nebolo také isté. Stále som na neho musela myslieť. Chcela – musela – som sledovať rozhovory, ktoré viedol. Túžila som počuť nejaké nové historky o namyslenej Cullenovej. Nič však nevravel. Zato ostaný mali na môj účet veľa poznámok.

 

Na obede som radšej sedela so svojimi súrodencami. Konečne pri našom stole neplánovalo napätie. Smiali sme sa na výrokoch študentoch.

 

Po škole sa totiž roznieslo, že mi je zle – vraj aj omdlievam - keď vidím krv. Takže sa teraz rozhodne nemusíme báť, že nás niekto odhalí.

A ako sa môj príbeh prenášal, vznikali rôzne verzie. Pri jednom som zomdlela ešte na hodine a padla rovno na Edwarda, ktorý ma musel na ošetrovňu niesť.

Pri inej som vraj vybehla z triedy a v polovici chodby som spadla. Taktiež ma mal Edward niesť.

Už to vidím, ako upír omdlieva pri pohľade na krv...

Niektoré verzie zo mňa urobili nemehlo. Vraj som si urobila hlbokú a dlhú reznú ranu a museli mi ruku zašívať.

No čo sa človek – teda upír – nedozvie, krútila som hlavou a smiala som sa. Emmet mi v smiechu pomáhal najviac. Vždy má dobrú náladu, ale teraz by svojím pobavením aj slnko rozžiaril. Obohacoval historky o svoje komentáre, ktoré nás bavili ešte viac. Za niektoré si vyslúžil pohlavok od Rose, iné ju rozosmiali a tak omámila polovicu ľudí v miestnosti – vrátane profesorov.

 

Cítila som prekvapenie študentov. Každý si šepkal, že ma v takej dobrej nálade ešte nevideli. A vnikali ďalšie príbehy, ktorými sa snažili vysvetliť moju dobrú náladu. Keby len ľudia vedeli, aký sú vtipný. Ale najlepšie na tom je, že my ich dohady počujeme. Chudáci, tak málo súkromia majú dokonca aj keď si šeptajú.

 

Prestávka na obed sa skončila a ja som išla na svoju hodinu. Už som sa musela začať maľovať, aby som pôsobila staršie. Ja sa vekom hodím do prvej triedy, tak som chcela mať istotu. Rose a Esme si to užívali. Vlastne to bola Rosalie, kto s tým nápadom prišiel. Nesúhlasila som síce s nadšením, ale rozhodne to pre nás bude lepšie.

 

Práve sa začala posledná hodina v tomto týždni. Oči mám už skoro hnedé takže je najvyšší čas zájsť na nejakú tu srnku. Mne síce najviac chutí vlk, ale tu ich loviť nemôžeme a teraz sa mi ďaleko ísť nechce. Tunajší vlci spadajú pod ochranu Quileutov. Zmluva, ktorú sme s nimi podpísali nám to jasne zakázala, rovnako ako približovať sa k ich sídlam.

 

Učiteľ vstúpil do triedy a začal výklad. Nepotrebovala som počúvať, vedela som to lepšie, ako on. Navyše, časť mojej mysle pozor dávala.

Práve položil profesor otázku a chcel, aby mu ju niekto zodpovedal. Celá trieda však nevedela, o čom učiteľ hovorí.

 

„Slečna Cullenová?“ spýtal sa s nádejou a ja som sa na neho pozrela.

„Vedeli by ste zodpovedať moju otázku?“

 

„V interfáze, konkrétne v G1 fáze bunkového cyklu,“ správnosť mojej odpovede bola neochvejná.

„Veľmi dobre,“ pochválil ma a pokračoval vo výklade. Ja som z nudy začala kontrolovať pocity v triede. Niektorý sa nudili, iný boli nadšený a našli sa aj taký, ktorí boli zmätený. Do tejto skupiny patril aj môj spolu sediaci.

 

Po pár nádychoch sa ku mne otočil.

„Ja viem, že ma nemáš rada, ale vysvetlila by si mi to?“ hovoril to nesmelo.

„Prečo?“ spýtala som sa. Moja otázka by mohla prísť niekomu hlúpa, ale ja potrebujem počuť jeho odpoveď. Využijem pritom svoju schopnosť a zistím, či vraví pravdu alebo nie.

„Nejde mi to do hlavy a už vôbec si to neviem predstaviť. Ďalšiu hodinu je test a ja by som ho veľmi rád napísal.“

Hovoril pravdu a zúfalosť z neho sálala do všetkých strán. Chvíľu som zo svojim telom bojovala, no nakoniec som sa presvedčila a o malý kúsok som sa k nemu naklonila. V celku ma upokojovala myšlienka, že sme v triede plnej ľudí.

Pochopil môj zámer a posunul ku mne svoje poznámky aj s nákresom celého cyklu. Pustila som sa do vysvetľovanie. Chvíľu bol dosť zmetený, no sa mu začalo rozjasňovať. Zanedlho som z neho necítila ani trochu pochybností, avšak vo výklade som pokračovala. Chcela som vedieť, či ma aj tak nechá rozprávať.

Bola som prekvapená, keď ma okamžite zastavil a úprimne mi poďakoval. A hoci ma jeho reakcia prekvapila, iné správanie sa mi k nemu nehodilo.

 

Len som sa usmiala a rýchlo sa vzdialila.

„Nie je pravda, že ťa nemám rada,“ povedala som spolu zo zvonením a rýchlo som opustila triedu. Nad mojimi slovami bude môcť premýšľať celý víkend.  Len dúfam, že si ich nejako zle nevyloží. Zase som ľutovala, že môj jazyk je rýchlejší než myseľ. Najradšej by som si obúchala hlavu o stenu. Ale škoda tej steny.

 

Vydala som sa za svojimi súrodencami k autu, keď som zrazu schytala niečím mokrým do hlavy. Snažila som sa pozrieť čo to je. Prekvapene som zamrkala. Sneh?

Rozhliadla som sa okolo seba a zistila som, že všetko je prikryté jemnou vrstvou snehu a že ešte stále sneží. Nahnevane som sa otočila na Emmeta.

 

„Emmet!“ zvreskla som nahnevane, na čo sa môj brat začal smiať. Rose so mnou súcitila. Aspoň niekto. Potom som sa však upokojila.

„Dnes sme tu mojim autom, takže zrejme pôjdeš pešo!“ zavolala som na neho spokojná sama zo sebou. Rýchlosťou prirodzenou pre upíra by to hravo zvládol za päť minút, ale v rámci hry na ľudí sa môj brat hrozil.

 

Nenápadne som vzala sneh z auta, okolo ktorého som prechádzala a hneď, ako som počula, že na mňa zakričal kúsok odo mňa, som sa otočila a hodila mu guľu priamo do tváre.

Počula som tichý smiech. Otočila som sa za tým prekrásnym zvukom. Edward práve nastupoval do svojho auta a pozeral sa na Emmeta. Potom zrejme vycítil môj pohľad a pozrel sa na mňa. Naše oči sa stretli. Cítila som jeho okúzlenie, lenže teraz mi to nevadilo. Aj ja som bola okúzlená ním. Jemne som sa usmiala, na čo reagoval miernymi rozpakmi, mala som pocit, že by sa aj začal červenať. Od zimy už líca červené mal a veľmi mu to pristalo. Vlastne, ako všetko.

Moje myšlienky až teraz zachytilo vedomie. Musela som pokrútiť hlavou.

Na čo to myslím? Takto by som myslieť nemala!

 

Rýchlo som pokrútila hlavou a odvrátila sa. Prečo som to, sakra, urobila? Zase nepremýšľam a potom to takto dopadne.

Urýchlene som si sadla za volant a moji súrodenci nasledovali môj príklad. Aj Emmeta som počkala, pretože ešte stále si nebol istý, či som svoju hrozbu nemyslela vážne. Keď videl, že auto čaká, nadšene podskočil – na čo sa mnohý študenti zasmiali – a hnal sa k autu.

 

Mala som celý víkend na premýšľanie nad mojimi reakciami na toho nového a zvláštne príjemného chlapca. Musela som si priznať, že ma zaujal, ale zdalo sa mi, že to nie je slovo, ktoré by moje pocity vystihoval.

 

Nerozumiem, ako rýchlo zrazu ten čas začal letieť. Už je to mesiac, čo sa toto malé mesto rozrástlo o ďalšieho obyvateľa. S Edwardom sa stále nerozprávam a on sa nezaujíma o mňa.

Prečo mám taký pocit, že je to ticho pred búrkou?

Rozhodla som sa to neriešiť a zamerať sa na jediné a to na udržanie takéhoto stavu.

 

***

Kapitola 4. - Zhrnutie - Kapitola 6.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca upíra - 5. Kapitola:

 1
1. LC2
17.04.2014 [18:35]

Viem ake to je nemat vela komentarov. Pochybujem, ze to budes citat, no aj tak. Vyzera to zaujimavo. Uvidim v dalsej kapotole, ci citat prestanem, alebo pokracujem dalej Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!