Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ochranca Upíra - 32. Kapitola

Takže, váženy... Je tu pokračovanie. Ospravedlňujem sa za to, že mi to trvalo, ale teraz som tu chcela opísať niečo, čo som sama nezažial.. no chápte, je to trochu ťažké... ale snád sa Vám to bude páčiť.
A strašne vám Ďakujem za komentáre! :D

Keď som sa po love vrátila domov, Edward už spal. Bol taký krásny. Opatrne som si k nemu ľahla a v hlave som si premietala každú chvíľu, ktorú som s ním strávila. Len čo som ho objala, pritiahol si ma k sebe a ochranárky ma zovrel v náručí. Bola som šťastná, že som tu – v jeho hrejivom objatí.

Ešte predtým, ako sa Edward zobudil, nás všetkých Alice vytiahla na nákupy; doma ostala len mužská časť rodiny. Napísala som Edwardovi list aj s varovaním, že ak mu budú niečo robiť, nech sa nebojí sťažovať sa mi.

No čo... Mala som o neho strach. Nikdy by som si netrúfla hádať, čo Emmetta napadne. Jediné šťastie bolo, že na Emma bude dávať pozor aj Carlisla a Jasper. Takže by sa nemalo nič stať.

Alebo...?

„Nemaj starosti! Nič sa nestane! Užívaj si trochu!“ napomínala ma Alice a Rose len prikyvovala na súhlas. Bol to už piaty obchod, v ktorom sme boli a ja som mala stále väčšiu chuť sa vrátiť. Tašiek sme mali každá aspoň päť a keby som bola človek, nevládala by som ich niesť.

„Lenže človek nie si, zabávaj sa!“

Užívať si nákupy... tomu sa hovorí nadľudský výkon. No nakoniec som to prežila. Keď sme prišli domov, tak všetci sedeli pri televízore a pozerali futbal. Emmett každú chvíľu provokoval Edward svojimi hláškami, no on sa nehneval len sa smial alebo krútil hlavou. Boli takí zlatí. Zvalený na sedačke, s... pivom v ruke!!!

„Emmett!“ zavrešťala som sa všetky pohľady sa upriamili na mňa.

„Bella,“ vydýchol šťastne Edward, no nepozrela som sa na neho. Na čo je tomu upírovi pivo v ruke neviem, ale Edwardovi ho dávať nemusel.

„Ja som ti vravel, že sa bude hnevať,“ šepol Emmovi Jasper a rýchlo sa vyparil. Pred tým ešte stihol dodať: „Carlisle musel ísť do nemocnice.“

Lenže ja som nebola jediná, u ktorej si to Emmett práve pokazil. Esme sa na neho pozerala tak vražedne, že viac o seba nevydal ani hlásku a začal sa správať až nechutne slušne.

Lenže, ako som sa tak pozerala na Edwarda, tak som si uvedomila, že sa na neho nemám právo hnevať. Za to že môj manžel chodil domov opitý on nemohol... Okrem toho bol dosť starý na to, aby o svojom živote rozhodoval sám...

„Bell, nehnevaj sa. Emm mi to strčil do ruky, vraj pre vzbudenie správnej atmosféry,“ zasmial sa Edward a rýchlo prišiel ku mne, aby ma objal. Bola som taká šťastná. Celý deň mi chýbal a cítila som, že aj ja jemu.

Možno som začínala byť precitlivela, ale nevidela som ho tak dlho, že mi teraz každá minúta bez neho sa mi zdala dlhá.

Zatiaľ čo som bola v Edwardovej náruči, vítali sa aj ostatný členovia rodiny. Potom sme sa usadili na sedačku a všetci sme sa rozprávali.

Potom Esme zazvonil mobil a ona sa musela ísť do práce. Len čo odišla, ohlásil sa Emmett.

„Ide sa na lov!“ vykríkol šťastný Klaun našej rodiny, keď si uvedomil, že mu nehrozí žiaden trest.

„Vlastne, ja som bola na love včera, choďte len vy,“ usmiala som sa a celá rodina rýchlo zmizla, ostali sme s Edwardom samy.

„Čo teraz?“ spýtala som sa a Edward na mňa zvodne mrkol.

Odtiahol ma na sedačku, posadil si ma na kolená a jemne ma pobozkal. Prišiel ďalší bozk a ďalší a ja som pomali strácala hlavu. Edwardove ruky ma k nemu silnejšie pritisli až som cítila jeho teplo po celom svojom tele. Svoje ruky som mu zaplietla do vlasov a odmietla som sa od neho odpojiť. Potom mu však už dochádzal dych, no namiesto toho, aby sa odtiahol, začal putovať perami po mojom krku. Nedokázala som na nič myslieť, len na jeho teplé pery bozkávajúce moju studenú pokožku. Jeho krv ma nelákala, práve naopak, ešte viac ma zbavovala myšlienok a preto som si až oneskorene uvedomila, že som zavzdychala.

Edward sa odo mňa trochu odtiahol a zapozeral sa mi do očí. Tie jeho boli roztúžené a pýtali si povolenie. Vedela som k čomu a bola som aj pripravená... Už som v hlave nič zlé totižto nemala.

Natiahla som sa k nemu späť a spojila som naše pery. V tele som mala oheň, ktorý som chcela uhasiť. Edward ma chytil pevnejšie a oboch nás premiestnil do mojej izby. Opatrne ma položil na posteľ a odtiahol sa. Zdvihla som sa na lakťoch a naznačila som mu, aby podišiel bližšie a pokračoval. Len pokrútil záporne hlavou a usmial sa. So zamračeným výrazom som sa posadila, chytila som ho za len trička a stiahla som ho k sebe. Bol to však príliš silný pohyb a tak som mu to tričko trochu natrhla. Pozrela som sa na Edwarda a ten sa zasmial.

Sklonil sa k mojím perám a jemne ich spojil. Objala som ho okolo trupu a pritiahla som si ho k sebe bližšie. On sa však opäť len zasmial a odtiahol sa.

Prečo ja pri ňom nemám silu? – povzdychla som si v duchu.

„Máme čas,“ povedal a jemne ma pobozkal. Keď som sa pozrela do jeho očí, už neboli také vzrušené, ako predtým. Boli plné lásky a starosti.

„Ja viem, ale ja ho už nepotrebujem.“

„Nie?“ spýtal sa zmätene.

„Len čo som ti to povedala, tak tie spomienky začali slabnúť. A dnes, keď som si spomenula ne neho.. už to bolo, akoby som ho poznala len z rozprávania a teraz... Ja neviem ako to popísať. Viem, že mi niečo urobil, ale neviem ani poriadne čo. Všetko je z minúty na minútu bledšie.“

„Tak to necháme slabnúť ešte chvíľu,“ pousmial sa Edward a opäť ma pobozkal na čelo, kde svoje pery nechal priložené, zatiaľ čo som protestovala.

„Ja viem, Edward, že to patrí k tvojej povahe starať sa o každého, ale viem, čo chcem.“

„Nie, ja si to nemyslím,“ povedal, no prisal sa na moje pery a začal ich vášnivo bozkávať. Pridala som sa a opäť som cítila, ako mi telo horí. Opatrne sa prevalil nado mňa a rukou mi hladil bok.  Pochopila som, o čo mu ide. Snaží sa pomaly zistiť, čo mu dovolím. Lenže ja som nemala v pláne ho zastaviť.

Jednu ruku som mu zamotala do vlasou a tou druhou som ho hladila na hrudi. Jeho ston ma presvedčil v tom, že sa mu to páči. Napätie medzi našimi telami sa stupňovalo. Nedokázala som ani len popísať, ako rýchlo sa šíril oheň z jeho teľa do môjho.

Pery presunul na môj krk a potom dlho vydýchol. Jeho pery sa zachveli a vydali veľmi podivný zvuk – takmer akoby si prdol.

„Edward!“

Len sa zachichotal a opäť to urobil.

Potom však zvážnel, pozrel sa na mňa a pokračovali sme tam, kde sme prestali. Opatrne mi rukou vyhrnul tričko a pri tom ma neprestával hladiť. Na chvíľu sa odpútal od mojich pier, aby mi mohol pretiahnuť tričko cez hlavu. Nadvihla som sa a pomohla som mu.

Rýchlo prebehol pohľadom moje telo a chcel opäť spojiť naše pery, no nedovolila som mu to. Keď mne ubudlo tričko, tak jemu tiež pôjde dole! Edward akoby mi čítal myšlienky; moje želanie splnil skôr, než som stihla čokoľvek naznačiť.

Pomali som nevedela ako, ale ostali sme obaja len v spodnom prádle. Jeho prirodzenie ma tlačilo na mojom citlivom mieste, čo mi spôsobovalo ohromné prívaly rozkoše. Oheň, v ktorom horelo moje telo som skoro nemohla vydržať. Edwardove bozky boli náruživé a elektrizujúce. Jeho zrýchlený dych som cítila na svojej teraz rozpálenej pokožke a nemohla som sa nabažiť jeho dotykov, ktorými – teraz už bez ostychu – pokrýval celé moje telo. Snažila som sa mu jeho nežnosť oplácať a myslím si, že úspešne.

Už som tú rozkoš nemohla vydržať. Chcela som ho už cítiť v sebe a tak som sa mu to rozhodla naznačiť. Rukou som mu jemne pohladila rozkrok. Edward zavzdychal a zapozeral sa mi do očí. Videla som, že chce to čo ja a tak som z neho strhla trenky, zatiaľ čo ma on zbavoval spodného prádla. Zapozeral sa mi do očí a potom jedným rýchlim pohybom spojil naše telá.

Nedokážem popísať ten pocit, ktorý ma zalial. Bolo to predovšetkým šťastie, že som s Edwardom a tiež som sa cítila voľná. Oslobodená od svojich spomienok... Pretože miesto nich som si mohla ukladať pekné spomienky.

Ležala som v Edwardovom náručí a počúvala jeho pokojný tlkot srdca i dych. Ani som nedokázala uveriť, že sa to skutočne stalo.

V takejto polohe sme zotrvali až do rána.

„Dobré ráno,“ zašeptala som mu a pobozkala ho.

„Skutočne prekrásne,“ šepol mi a pritiahol si ma ku svojim perám.

„Ako sa ti spalo?“ spýtala som sa, keď sme sa konečne od seba odlepili.

„Krásne...“ povedal neurčito a ja som ihneď spoznala, že sa niečo deje.

„Ja len... mávam zvláštne sny v ktorých sú naše role obrátené. Ty si človek a ja upír. Lenže, nič sa nestalo tak ako teraz. Vieš, príde mi to, akoby to bola minulosť, na ktorú sme obaja zabudli. Ale... Nedá sa zmeniť to, čím si... takže tomu veľmi nerozumiem. Ehm... Asi som hovoril trochu chaoticky. Pochopila si?“ spustil, len čo som na neho vrhla podozrievavý pohľad.

Úprimne, rozumela som, čo tým myslí, ale bolo to nemožné.

Ako by ma mohol poznať ako človeka? A on bol upír? Žila som pred sto rokmi a nemohol sa z upíra stať človek. To je hlúposť! Ak by sa to dalo, tak verím tomu, že by som tu ja aj moja rodina už neboli.

„Vieš... ja... nikdy by som ťa neopustil, keby som skutočne nemusel,“ prehovoril nečakane Edward a ja som na neho uprela nechápavý pohľad.

„Tie... sny... V nich vidím príbeh. Začali sa mi snívať hneď tú noc po tvojom odchode. Zdalo sa mi o mojej smrti... lenže nie takej normálne. V skutočnosti som najskôr umieral na španielsku chrípku, no prišiel Carlisle, pohrýzol ma a ja som za veľmi bolestivo začal meniť na upíra. To sa mi snívalo v prvú noc. Na druhý deň príbeh pokračoval. Carlisle mi vysvetlil čo som a ako sa rozhodol žiť.

A ako sny pokračovali... myslím si, že to bolo skoro sto rokou po tom, čo som bol premenený... ehm.. chápeš, ako to myslím... V tom sne to tak bolo... Tak potom som ťa stretol. Miloval som ťa a bol som zúfalí z toho, že ťa zaťahujem do sveta, do ktorého nepatríš. Potom ťa napadol upír a ja som bol rád, že si môžem povedať ´potrebuje ochrancu´. Lenže potom ťa napadol Jasper a ja som si uvedomil, aké nebezpečenstvo ti hrozí. Opustil som ťa. Bolelo ma to, ale jediný spôsob, ako som ťa mohol donútiť nenasledovať, bol klamstvo. Klamal som ti; povedal som, že ťa už nemilujem a pri tom som vedel, že sa môj cit k tebe nikdy nezmení. Chcel som, aby si bola šťastná...“

Edward mi rozprával o svojom sne a hoci sa mi nikdy nič také nesnívalo, mala som pocit, že som to prežila. Niekde hlboko vo mne ostával pocit, že mu mám veriť... že tie sny sú pravdivé a že už čoskoro sa dozviem ich význam. Ale skôr dôvod, prečo... Prečo mi tie zvláštne okolnosti prídu také povedomé?

Nerozumela som tomu, ale stále som sa sama seba musela pýtať: Zabudla som snáď na niečo?

***

Kapitola 31. - Zhrnutie - Kapitola 33.

Autor: Elanor (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca Upíra - 32. Kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text: