Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Objímaj ma, zas a zas - Predlog

Objímaj ma, zas a zas - PredlogPoviedka bude ako inak, o našej dvojici. Ale znovu budú ich osudy zamiešané a o dosť iné, ako poznáte. Edward Cullen nevie čítať myšlienky, ale má inú, skoro dokonalú schopnosť. Behom 283 dní sa stretáva s Bellou, či už má Bella 10, 12, 14, alebo 16 rokov, ale ona nikdy nevie, kto to je. A vždy týchto 283 stretnutí začne, skončí, objatím. Bella sa zamilováva do objímania, je to pre ňu tá najkrajšia vec na svete. Lenže čo ak Bella nemiluje objatia, ale niečo iné na nich? Bella tiež nebude naša stará dobrá Bella. Bella otca nikdy nepoznala a jej matka je alkoholička. Jediné, čo ich drží nad vodou, sú peniaze od jej otca, ktoré zdedili po jeho smrti. Pre Bellu sa stáva celým svetom objatie, ale čo ak ju tam vonku niekto miluje?

Táto celá poviedka je vlastne venovaná ľuďom, ktorí kedy komentovali moje poviedky, a aj tým, ktorí pre mňa veľa znamenajú a zoznámili sme sa práve na tejto stránke, ktorej vďačím naozaj za veľa.

Pretože to VY, ste ma vždycky objímali a rozmaznávali moju dušu, svojimi slovami chvály a vďaky.

 

Menovite: EdBeJa, Verunka, Hanulka, Pajam, DarkPassion, Fluffy, Lettynka, PinkVolturi, Petronela, Kixy25, Gina, HelloKitty, Anysek BellaCullenSwan, JasminaCullen, TayLoORiSsOoCuTeE, LuLuu, Pawi, Blackstar, Ronnie, Viktoria, Scherry, Dorianna, KacenQaCullen, DAalice, Izzie22, Hellokity, Ariane, Eternity, Cornelia, Nessie, eElis, Rosalie7, Jenn, Mima19974, ClaudiaRosalie, Smili, Elie_Darrem, Ctenarka, Lumo12, Nikki, Raily 96, Kytka, RenQaCullen.

***

ĎAKUJEM!!!

***

 

Predlog

 

Niečo dokážeme predvídať sami, ale veľa vecí nám zariadi sám osud bez toho, aby nás pred tým varoval, pripravil na tie prekvapenia. Aj ja som bol vtedy prekvapený a asi prvý raz, za celú moju existenciu, som chcel byť človekom, všetko by bolo ľahšie. Chcel som všetko, čo som ako upír nemohol mať. Znovu cítiť to krásne bijúce srdce, dych, o ktorý by som prichádzal vždycky, kedy by som ju videl.

 

Držal som ju v náruči. Útla postava, dva dlhé vrkoče a detská šiltovka. Chrániče na nohách, rukách. Držal som ju v náruči a nechcel skončiť. Bože, čo sa to so mnou deje? Mala možno... 9? Inteligentnými, hnedými očami sa mi dívala do tváre. Dnes som bol za trinásťročného tínedžera, ktorý nemá na práci nič lepšie, len sa pokojne prechádzať po parku. Tak pokojne, že mi jedno dieťa na korčuliach, vletí priamo do náruče. Áno, tak sa to stalo prvý krát... prvý krát som ju držal v náruči a jej oči ma hladili na duši.

 

Moje prvé objatie s Isabellou Swanovou, prvé z 283. Krásne, ako každé s ňou, úžasné, ako ona, najlepšie, ako chvíle, keď som ju videl. A videl som ju často. Pri poslednom objatí, 283, mi ležala v náruči. Umierala... Naše posledné objatie... ako Edward a Isabella, ako upír a človek. Ale vtedy sa ešte len náš život začal.

 

*** Bella ***

 

„Tak sa ním kľudne otráv!“ Krik, krik a zase len krik. Životný stereotyp, určite by oň každý stál. Prudko som zavrela dvere na izbe, ako keby oni za to mohli. Oni nie... to len ona. Ona si  ničí život, správa sa tak hlúpo, neberie si ponaučenie, ona mi ničí život.

 

Porodila ma a mala by som ju nazývať matkou. Ale môžem snáď práve ju nazývať matkou? Žena, ktorá sa pofľakuje po baroch, zháňa si nových a nových chlapov, pije a pije a správa sa ako lacná ženská? Takto má vyzerať matka... Nemá a ona nikdy mojou matkou nebude.

 

Do rúk som si vzala medailu. Dostal ju otec, za zvláštnu misiu. Na medaily bola vyrytá jeho podobizeň. Bol prekrásny. Smútila som za ním každú sekundu, on by nebol ako matka, a možno, keby tu je, tak by matka nedopadla tak zle.

 

Oci, vráť sa...

 

Mala som taký pocit, že keby je tu s nami, nič by nebolo také, ako je teraz. Mali sme krásny dom, dvor, všetko. Ale peniaze ma len ničili. Dokazovali mi, čo všetko môj otec urobil, aký bol skvelý, ale mne nebolo pridelené to právo, niekedy ho vidieť. Stretnúť sa s ním a povedať mu, ako veľmi ho milujem a že ho potrebujeme. Že to nie je len detský sen, ale skutočnosť, že bol jediný, kto by nás zachránil. Ale teraz už záchrany niet.

 

Medailu som opatrne položila na stôl a vzala z neho bublifuk. Opatrne som sa posadila na zábradlie na balkóne, otvorila flaštičku a  namočila umelé očko. Jemne som fúkla a predo mnou sa objavili tie krásne bubliny. Bubliny, ktoré sa nevzdávajú. Sú iné, ako aj ja. Oni nie sú ako slzy, ktoré hoci letia, ale padajú. Padajú dole, kde po nich niekto postúpa a nikdy už viac nedostanú príležitosť žiť. Nie sú ako hviezdy, ktoré síce sú krásne a každý ich obdivuje, ale i ony len padajú. Padajú a nikto ich nikdy nenájde. Ale bubliny... bubliny sa vznášajú. Sú statočné, silné, neodbytné. Stúpajú hrdo na hor a hoci vedia, že to raz skončí, oni si veria a nevzdávajú sa do poslednej chvíle. Nepadajú tak rýchlo, ako hviezdy, slzy, kvapky dažďa. A keď letia, všetci sa usmievajú. Oni jednoducho bojujú. A hoci pár ich aj spadne na zem, ostatné to tak nechcú. Umierajú niekde medzi nebom a zemou, rozplynú sa vo voňavú esenciu. Ľudia ich milujú a ja ich milujem tiež.

 

Mierne som nadskočila, keď som započula búchanie na dvere. Bolo mi jasné, kto to bude.

 

„Zlatíčko, prosím!“ prosíkala za dverami a ja som vedela, že sa sťažka udrží na nohách, ako prudko narážala telom o dvere. Mierne som zaklonila hlavu na nebesá. Možno to mala byť nejaká tichá prosba, ale vedela som, že ani tá, mi tento raz nepomôže.

 

Zoskočila som zo zábradlia. Bublifuk som položila na stolček a podišla ku dverám. Odomkla som a otvorila, ale hneď potom som od nich odišla. Ak chce niečo, nech hovorí, ale ja sa jej prihovárať nemienim. Podišla som ku skrini a chrbtom sa o ňu oprela, aby som mala na mamu dobrý výhľad.

 

Vlasy skazené neustálim farbením. Tento raz boli blond, ale do mesiaca budú úplne iné. Až príliš štíhla postava, ale ako inak by mala vyzerať, keď jej jedinou láskou je chlast a cigarety? Ako keby nemáme dostatok peňazí, ale my ich máme až prebytok a to len a len vďaka nemu.

 

Oci, vráť sa!

 

Ťažkými pohybmi nôh sa dostala až ku mne. Objala ma okolo pásu a potom ma stiahla aj s ňou na zem, kde sa ako vždy rozplakala. Vzlykala mi do trička ako malé dieťa. Nemalo to byť naopak? Nemala ona mňa utešovať, po zlej známke v škole? Po rozchode s chlapcom? Po hádke s kamarátkou?

 

Dlaňami som ju začala hladiť po vlasoch.

 

„Mi – milujem ťa, zlatíčko,“ šepkala popri vzlykoch a sápala sa na mňa čoraz viac. Alkohol z nej razil, ale bola to moja matka. Nemala som dosť síl, zabrániť jej v tom, ale ani ju v tom nechať. Kým otec neumrel, starala sa o mňa, a ešte aj pár rokov po jeho smrti. Od mojich jedenástich to začalo ísť dole vodou.

 

Po chvíli vzlyky ustali a aj dych sa previedol do pravidelných intervalov. Stav opilosti, kedy zaspíte. Ticho som si vzdychla. Som jednoducho bublina, raz prasknem, ale dovtedy, chcem ostať tu a bojovať. Nie len za seba, ale aj za mamu.

 

Kde si, keď ťa potrebujeme?


Budem veľmi rada, ak sa vyjadríte ku poviedke, či už kladne, alebo záporne. :) Ďakujem Vám a dúfam, že Vás nesklamem... Vaša, večne dojatá Rosie.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Objímaj ma, zas a zas - Predlog:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!