Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nuž, som diablik - 2. kapitola


Nuž, som diablik - 2. kapitolaNo, ďalšia kapitola Diablika:) Bella ide na svoju akciu, kde ju pošlú? Po koho? A s kým sa tam stretne? No, to si teda musíte prečítať:) Veľké poďakovanie a venovanie za komentáre patrí všetkým čo čítajú poviedku, ale hlavne: EdBeja, MirushQa, Anysek, Beny, Nothingisimpossible,TayLoORiSsOoCuTeE, Ilovetwilight4evee, Blotik, KristinaCullen, Mimi79, Nena, Mata A Ronnie:) Ďakujeme... a príjemné čítanie prajú Voldy, Millie Cull, Dark Passion a Rose Dublest!:)

2. kapitola - Neser sa mi do práce!

hudba

Po jedle som sa pobrala domov. Potrebovala som si už konečne oddýchnuť. Výhoda toho, čo som, bola v tom, že som mohla a aj nemusela spať. Keď som chcela vypnúť, jednoducho byť od všetkých preč. Niekedy sa mi temne nepáčilo, všetko tu kedysi malo farbu, ale teraz už nemá, hocičo, čo si donesiem z vonku, má farbu možno dva dni a potom, zase už len šedá, čierna, sem tam biela. Milujem červenú farbu, je taká výrazná.

Z nôh som si dala dole tie zabijácke topánky, sú krásne to hej, ale strašne nepohodlné. Obula som si teplé papučky. Ako démon, som o niečo viac teplejšia  ako normálny ľudia... no vlastne o niečo dosť, o takých 20 stupňov určite. Rozmýšľala som nad Luckom, prečo chce práve toho upíra? Musel sa niečím skutočne veľkým previniť, ale čím? Rýchlo som vošla do sprchy.

Bože... bola som tu len jeden deň, nemôže ma tu Luck nechať ešte jeden? Už zajtra, musím zase ísť preč. Ľahla som si do postele a odhodlala sa oddať spánku. A tak sa aj stalo, v momente som bola tuhá... no vlastne to som už zo pár rokov...

„Zlato... zobuď sa...“

Tichý šepot a mierne trasenie ma zobudilo.

„Hm?“

Pozerala som sa na Lucka.

„Mám pre teba ešte tie informácie... a náš plán sa trochu pozmenil...“

„Čože, ako pozmenil, neser ma Luck!“

Bola som naštvaná, nechcelo sa mi tam ešte ísť.

„Bell, kľud... všetko ti vysvetlím.“

„No tak to som teda zvedavá!“

Ohrnula som nosom a pozrela sa do druhej strany. Luck sa  zasmial a pokračoval.

„Bude to trochu ťažšie... Totižto, nie je to jeden, ale traja.“

Usmial sa nenápadne na mňa. Vzala som do ruky vankúš a začalo s ním trieskať.

„Nie len že (bum), ma zase tam posielaš (bum), ale ešte ku tomu (bum), ich je viac, (bum), si normálny?“ ( bum, bum, bum, bum, aaa ešte raz bum................ bum!)

Schmatol do rúk vankúš a tak zastavil ďalšiu snahu, aby som ho mohla tresknúť po hlave.

„No táák... Diablik... urob to... Pre mňa?“

Verili by ste, že aj sám Diabol, dokáže na vás hodiť psí pohľad.

„To nie, Luck, to nie je fér, nedívaj sa na mňa!“

Dlane som si pokladala na oči, no on mi ich dával preč.

„Prosím...“

Zaprosíkal, otvorila som oči a predo mnou sedelo malé šteniatko a znovu sa tak na mňa dívalo.

„Tak toto si už prehnal Luck!... idem...“

Luck sa rýchlo premenil zase na svoju diabolskú podobu... teda vlastne na človeka.

„Tak, ale ja ťa do ničoho netlačím...“

Prehovoril a ja som myslela, že ho zabijem... keby sa to dá. Škaredo som zavrčala.

„Dobre, kľud, kľud, Diablik, to bol len vtip.“

Buchla som ho do ramena a vyhnala preč z domu. No... takže sa ideme baliť. Luck mi vysvetlil moju „úchvatnú“ úlohu. Tých troch upírov nedostanem za deň... a pochybujem, že aj za týždeň... Takže zo mňa urobil, aby to nebolo divné, že som stále na tom istom mieste a vyzerám celkom mlado... plnohodnotného študenta a obyvateľa toho „krásneho“ mestečka Forks. Pobalila som si len pár vecí, ostatok si tam, keď tak dokúpim.

V svete ľudí nadišiel ďalší deň. A tak ja som sa zase musela pobrať do och sveta. Luck ma objímal minimálne 15násť minút a potom mi dal darček... teda okrem toho, že mi dal celkom dosť veľkú sumu peňazí, nový dom a nové auto. Bol to foťák... že nech mu fotím totálne všetko, čo uvidím. Prikývla som a prešla z temna do sveta ľudí. To svetlo ma už raz zabije...

hudba


Našla som svoj dom a pred ním aj nové auto. V dome som si všetko povybaľovala. Nevedela som si predstaviť, ako to bude vyzerať, keď budem v škole. Školu som nenávidela.... A teraz, zase sa tam vrátiť? Ježiši... Luck si toto ešte odpyká... Blížilo sa ku večeru a môj lov na upírov začínal. Pobalila som si pár zbraní, nikdy neviem, na koho môžem naraziť. Nakoniec som sa obliekla do celkom extravagantného oblečku, hoci som skôr vyzerala ako cat woman skrížená s diablom... čo mi to ten Luck, pre Boha kupuje? Teda... vlastne to kupuje pre mňa...

 


Vyšla som von a zapla svoj nenápadný alarm pre zlé duše. Vždy pri bližšom kontakte so zlou dušou, mi začalo jemne vibrovať v perách, keď to bol upír, cítila som aj jeho sladkú vôňu. Prechádzala som ulicami tichého Forks... to musí byť poriadna diera. Nikde ani živáčika, ulice prázdne, ale aspoň sa mi bude lepšie hľadať. Ucítila som sladkú vôňu a pery mi začali jemne vibrovať.

Otočila som sa, no za mnou nik nebol. Zrazu som zazrela, ako niekto prechádzal cez ulicu, čo bola oproti. Pomalým krokom som sa ponáhľala ku môjmu úlovku... možno tu nakoniec nebudem musieť tak dlho trčať. Šla som potichu a upír, si ma zatiaľ nevšimol, keďže moja vôňa ho absolútne nezaujímala. Išiel po krvi a tú ja už pár rôčkov nemám. Možno som bola od neho 12násť metrov, keď ma zrazu niečo strhlo do uličky. Spýtavo som sa dívala na ďalšieho upíra, ale tento nebol zlý, nebrneli ma pery.

„Prepáč, že ťa obťažujem, ale zachraňujem ti život, ver mi.“

Svojím telom zakrýval to moje. Pevne som sa do neho zaprela... veď mi ešte ujde! Rýchlo som vyšla do uličky, ale upíra už nikde. Nasrato som sa rozbehla oproti upírovi a zhodila ho na zem, čo očividne nečakal.

„Ty debil! Kvôli tebe mi ušiel!“

„Čože? No tak štuplík, nehnevaj sa... ja som ti len zachránil život...“

JA – NIE – SOM – ŠTUPEĽ!

Trhla som rukou a ten upír odletel ďalších pár metrov. V sekunde som stála pred ním a naštvane si ho premeriavala.

„Ešte raz mi povieš štupeľ, tak ani sám Boh ti nepomôže!“

„Ten by mi aj tak nepomohol...“

Zašomral a postavil sa oproti mne. O – óu... to je trošku svalnatý upír. Zmeriaval si ma nesúhlasným pohľadom. Ale vlastne, keby na mňa siahne, Luck mu napchá hlavu do riti, takže kľud.

„Ty si tiež upír?“

„Vyzerám tak?“

„Vyzeráš tak?“

To už múdrejšieho upíra nedokázali stvoriť? Asi nie... Zavrtela som zadkom a chcela trošku upírčeka potrápiť. S vykrúcaním zadku som prichádzala ku upírovi a ten len nasucho prehĺtol. Potrebuje vlastne upír prehĺtať? Podišla som už ku nemu, dala sa na špičky a s jemným erotickým podtónom zašeptala.

„Nie, som Diablik...“

Rýchlo som prešla do temna a už ma v svete ľudí nebolo. Ten upír len vyvaľoval oči... nuž, ale bol to kus. Pobrala som sa naštvaná domov a zase prešla z temna do sveta ľudí...

 

Shrnutia:

Voldy

DarkPassion

MillieCull

RoseDublest



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nuž, som diablik - 2. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!