Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život vo Forks 9. kapitola

Esme, Tanya, Kate, Irina


Nový život vo Forks 9. kapitolaTroška sa posunieme v čase ďalej. Dúfam, že už budú kapitoly pribúdať častejšie, v práci som sa už aklimatizovala, tak už to pôjde lepšie.

Rozhodnutie pustiť si k telu súrodencov Cullenovcov malo následky, ktoré som vôbec nečakala. Odo dňa, čo sa ma zastali pre Jessicou som s nimi trávila skoro všetko čas, či už v škole alebo po škole. Výnimkou boli dni, keď svietilo slnko. Vtedy vraj chodili s rodičmi na výlet. Podozrivé bolo, že v škole to nikto neriešil. Brali to už ako samozrejmosť, že keď svietilo slnko, Edward a jeho súrodenci chýbali.

Bola som vo Forks už dva mesiace. Za ten čas chýbali dva krát a vždy na pár dní. Bolo tomu tak aj teraz, no dnes sa mali vrátiť do školy. Aspoň tak mi to Alice zaspievala do telefónu. Áno, volali sme si každý deň. Našla som v nej spriaznenú dušu a rovnako aj v Rosalie. Pôsobí síce arogantne a chladne, no keď ju človek spozná, zistí aká je skvelá.

„Bella, je čas ísť do školy!“ zakričal na mňa ocko z kuchyne. Áno, už je to ocko. Náš vzťah sa zlepšil a dnes, aj keď si to priznávam len ťažko, by som bola nešťastná keby mám odísť z Forks. Mama mi síce chýbala každý deň, no vedela som, že je šťastná tam, kde je a ja som bola šťastná pri ockovi.

„Už letím!“

Vytrielila som z izby a naozaj som skoro zletela. Zo schodov. Ocko sa na mojej nešikovnosti bavil, vraj by som mala nosiť azbestový oblek. Veľmi vtipné.

„Áno, doslova si skoro zletela,“ smial sa ešte aj vo dverách. Vybehla som za ním, dnes ma vezie on, pretože moje žlté autíčko je v servise.

„Domov pôjdeš ako?“ opýtal sa ma, keď sme si sadli do auta.

„Alice ma hodí, neboj sa.“

„Som rád, že máš kamarátov. Ak mám byť úprimný bál som sa o teba. Keď si všetkých odháňala myslel som si, že tu budeš nakoniec sama. Ale mýlil som sa. Rodina doktora Cullena je skvelá a som rád, že sa priatelíš práve s nimi.“ Usmial sa na mňa.

„Áno, sú skvelí.“

„A čo chlapci? Páči sa ti niekto?“ spýtal sa a zahýbal na mňa obočím. Trocha som sa začervenala, pretože som si spomenula na niekoho úsmev. Za tie dva mesiace som sa nezblížila len s dievčatami ale aj s Edwardom. Tak ako som ho nemohla na začiatku vystáť, teraz som túžila po jeho spoločnosti. Smiali sme sa spolu, učil ma hrať na klavír a delili sme sa o spoločné obľúbené knihy. Bála som sa priznať si, že je pre mňa dôležitejší. Bála som sa, že by mi aj on zlomil srdce.

„Haló, zem volá Bellu.“ podpichol ma ocko. Prebrala som sa zo zamyslenia a zakrútila som hlavou, že sa mi nikto nepáči.

Zvyšok cesty do školy som spomínala na jeden deň, ktorý sme s Edwardom strávili osamote.

„A čo povieš na túto?“ opýtal sa ma, hrabajúc sa vo svojej polici. Boli sme u neho v izbe, zvyšok rodiny šiel nakupovať. Vymysleli sme si neexistujúci projekt z biológie. Namiesto toho sme sa venovali rozoberaniu našich obľúbených kníh.

„Tú milujem!“ vykríkla som pri pohľade na knihu. Za ten čas čo sme sa priatelili som zistila, že máme s Edwardom rovnaký vkus na hudbu aj knihy.

„Myslel som si.“ usmial sa na mňa. V poslednej dobe mi jeho úsmev spôsoboval zástavu srdca. Vždy keď sa na mňa usmial šla som do kolien. A o jeho očiach ani nehovorím. Pri pohľade do tých zlatých studní som mala pocit, že sa v nich utopím. Bála som sa, že tieto moje pocity sú niečo silnejšie ako len priateľstvo.

„Tak, už sme tu. Pekný deň Bella.“ Prebral ma ockov hlas. Poobzerala som sa a zistila som, že sme už pri škole.

„Aj tebe ocko. Uvidíme sa večer. Ahoj.“ Dala som mu pusu na líce a vystúpila som z auta. Z diaľky som videla, ako na mňa máva Alice. Konečne sa po štyroch dňoch uvidím s priateľmi.

„Ahoj!“ zakričali na mňa zborovo. Robili to tak vždy až som si niekedy myslela, že sa dohodli.

„Ahoj.“ pozdravila som všetkých a usmiala som sa na nich.

„Ako si sa mala?“ spýtal sa ma Edward. Pozrela som sa jeho smerom a moje srdce opäť poskočilo. Dnes vyzeral božsky a jeho úsmev bol dnes iný ako obvykle.

„Ušlo to, len mi bolo bez vás dlho. Vy ste sa mali ako?“ vyzvedala som.

„Tiež si nám chýbala,“ odpovedal mi, no mala som pocit že na slovo nám pokladal zvláštny význam. Možno som len domýšľavá. A na moju otázku ani neodpovedal.

„Kedy ideme na nákupy?“ Prerušila nás znenazdajky Alice. S Edwardom sme zborovo pretočili oči, za čo sme si zaslúžili od tej malej potvory škaredý pohľad.

„Ale no tak! Dobre vieš, že ani ja a ani Edward na to nie sme. Môžeš vziať Rose, ona nákupy miluje rovnako ako ty.“ Snažila som sa ju nejako upokojiť. Asi to zabralo, pretože sa otočila na Rosalie a začali horlivo plánovať, kedy vyrazia.

„Tak, to by sme mali.“ Naklonil sa ku mne Edward a moje srdce opäť vynechalo pár úderov.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ma znenazdajky.

„Prečo?“ oplatila som mu otázku.

„Nič, len sa mi niečo zdalo,“ usmial sa tým jeho typickým úsmevom.

„Ehm, ehm!“ ozvalo sa vedľa nás. Samozrejme, Jessica. Po tom incidente na mňa už len zazerala ale nič neurobila. Síce po škole šírila klamstvá o mojej osobe, no po pár týždňoch to už nebavilo počúvať nikoho. To tvrdila Alice. Ja si skôr myslím, že je to tým, že sa kamarátim s Cullenovcami. Niekedy mám pocit, že sú to mafiáni alebo niečo podobné. Všetci od nich bočia, nikto si nič nedovolí. Musím tomu prísť na koreň.

S týmto odhodlaním sme šli s Edwardom na prvú hodinu. Klasika, biológia. Nebola som síce hlúpa, priemerný študent, no Edward mi vždy vedel poradiť.

Do začiatku hodiny sme sa bavali o našej ďalšej lekcii klavíra.

„Dnes si spolu prejdeme krvné skupiny.“ Zahlásil profesor Banner pri vstupe do triedy. V rukách niesol krabičky a ja som len dúfala, že to nie to to čo si myslím.

„Každý stôl dostane skalpel, sklíčka a mikroskop. Skalpelom si pichnete do prsta, kvapnete troška krvi na sklíčko a pod mikroskopom ju budete skúmať so svojim partnerom a potom naopak.“

S týmito slovami začal rozdávať skalpely a sklíčka. Už len pri pohľade na skalpel som cítila, ako mi na čelo vystúpili kvapôčky potu. Ja a krv nie sme kamaráti. Pozrela som sa na Edwarda, ktorý sa tváril rovnako ako ja.

„Tiež je ti zle z pohľadu na krv?“ opýtala som sa ho opatrne.

„Dá sa to tak povedať,“ šepol, ale na mňa sa nepozrel.

„Čo budeme robiť?“ spýtala som sa ho s nádejou. Dúfala som, že niečo vymyslí, no on len sledoval lavicu pred sebou a mlčal. Okolo nás sa rozliehal vzrušený šum. Naši spolužiaci boli nadšení z toho, že môžu do seba pichať a rezať beztrestne. Nechápala som to.

„Slečna Swanová a pán Cullen, začnete alebo chcete pokračovať po škole?“ vyzval nás učiteľ.

„Pán profesor, mne je z pohľadu na krv zle.“ Za mnou som začula chichot, no bolo mi to jedno. Poviem a urobím čokoľvek, aby som sa nemusela dívať na krv, tečúcu z môjho prsta.

„V poriadku. Budete teda skúmať vzorku pána Cullena. No tak, šup vezmite si skalpel a začnite!“ nekompromisne zahlásil a pozeral sa pritom na Edwarda. Predsa len sa z toho nevyvliekneme, pomyslela som si a otočila som sa na svojho partnera.

„Môžeme?“ spýtala som sa potichu.

„Bella, ja...“ začal Edward, no ja som nechcela sedieť po škole. Schmatla som skalpel do druhej ruky som vzala jeho prst a pichla som. To, čo sa stalo som nečakala. Skalpel nielenže neprerezal jeho prst, on sa dokonca ohol.

„Čo to do prdele..?!“


 

Prekvapenie na záver? Troška áno. Keďže nemám rada zdĺhavé príbehy, rozhodla som sa troška posunúť. Ale nebojte sa v ďalšej kapitole sa vrátime troška späť a podám vám troška z Belliných myšlienok, postrehov a úvah. Bude to taká retrospektívna kapitola. Budem rada za každý názor, predsa len ma to posunie v mojom písaní ďalej.


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nový život vo Forks 9. kapitola:

 1
10.11.2021 [8:36]

LiviaCullenTýchto 9 kapitol som zhltla ako nič. Nenechávala som komentáre ku každej kapitole (prepáč) tak to všetko zhrniem tu.

Zatiaľ to vyzerá veľmi sľubne. Páči sa mi vzťah medzi Bellou a Edwardom. Mne sa nikdy nepáčilo ako sa k sebe správali v originály, prišlo mi to ako by sa neprávali prirodzene ale v tvojej poviedke mi to príde reálne, uveriteľne, že áno takto sa k sebe správajú dvaja ľudia, ktorý sú do seba zamilovaný ale ešte si to nepriznali ani sami sebe, natož tomu druhému. Sú kamaráti, zatiaľ, správajú sa ako normálny násťročný, rozprávajú sa spolu, Edward je milý a príjemný a nechová sa záhadne.

Jediný škoda, že dej v poviedke beží tak rýchlo, veľmi by sa mi páčilo keby sa to trošku spomalilo a mohli sme sa (alebo teda ja) potešiť na nejakom spoločne strávenom víkende Belly a Edwarda. Alebo na hodine klavíra. V ôsmej kapitole sa Bella rozhodla, že im dá šancu a teraz sú už kamaráti a je "zabuchnutá" do Edwarda.

Ale to je len môj názor. Ja keď píšem tak to všetko rada naťahujem ale viem, že nie všetci majú radi tak napísané poviedky a niektorý uprednostňujú keď sa dej hýbe a vždy sa niečo deje.

Určite sa teším na retrospektívnu kapitolu, som vážne zvedavá aké to bolo keď sa Bella rozhodla, že bude kamarát s Edwardom.

Prosím neber to ako kritiku, v poslednej dobe mám rada rozťahané komentáre a neviem kedy prestať. Prosím pokračuj, dúfam, že tu bude ďalšia časť čo najskôr.

3. vinnetou
04.11.2021 [12:56]

Na mě je to taky hrozně rychlé, ale těším se na další kapitolu, kde bude trošku retrospektivy. A na ten zvrat a zápletku též :))

31.10.2021 [19:09]

ACullenPíšem už desiatu kapitolu, ale odhadla si ma. Nechcem spoilovať, no ešte sa to nevyzradí. Emoticon

1. Lorinne webmaster
31.10.2021 [17:57]

LorinnePríde mi, že je dosť skoro na odhalenie tajomstvá, ale ty máš asi ešte v plane väčšiu zápletku alebo zvrat Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!