Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život vo Forks 15. kapitola

Jacob, Leah, Seth


Nový život vo Forks 15. kapitolaKto nám našiel Bellu už iste všetci vieme, no niekedy sa s nami osud zahrá a pripraví nám naozaj strastiplnú cestu vedúcu do cieľa.

Pohľad nikoho

Dievča, schúlené pod pňom padnutého stromu, sa snažilo nezaspať. Snažilo sa neponoriť do tmy, ktorá na ňu čakala ak sa nechá zlomiť únavou. Zima bola neústupná a dorážala na jej krehké telo ako baranidlo na zamknuté dvere. Dievča vedelo, že keď zavrie oči môže to byť jej koniec, no zima, ktorá pohltila jej telo si vyberala svoju daň. Daň v podobe ničivého spánku, ktorý ju mohol pripraviť o jej krátky ľudský život.

Osud si niekedy pre nás pripraví prekážky, ktoré musíme zdolať, aby sme sa dostali k vytúženému cieľu. Dievča, ktoré ležalo v temnom lese netušilo, že toto je jedna zo skúšok, ktoré musí zvládnuť, aby sa dostala tam kam patrí.

Jej rozhodnutie prejsť sa do lesa, bolo jedno z tých, ktoré ju neskôr dovedú na správne miesto. Ona to ani len netušila, no od začiatku bola sledovaná tvorom, ktorý nepatril do ľudského sveta. Nebol to však tvor, ktorý jej chcel ublížiť. Táto bytosť ju milovala celým svojim mŕtvym srdcom a jediné o čo jej šlo bolo, aby ľudské dievča bolo v poriadku a v bezpečí. Dával na ňu pozor, no skrýval sa v tieňoch stromov, aby sa neprezradil. On už dávno vedel, že zišla z cesty a je stratená, no nemohol sa jej ukázať. Jeho rozhodnutie ovplyvňovalo oboch, spôsobovalo im bolesť a trápenie, no v tejto chvíli si myslel, že je to pre oboch to najlepšie, čo mohol urobiť.

Sledoval ľudské dievča, ako bezcieľne blúdi lesom a snaží sa nájsť cestu domov. Sledoval ako sa bezbranne skladá pod peň padnutého stromu a jej krehké telo sa trasie zimou, ktorá sa do nej zarývala. Vedel, že musí zasiahnuť, no nemohol dopustiť aby ho videla. Krúžil okolo nej ako zviera a čakal, kedy podľahne spánku. Netrvalo to dlho a mohol ju vziať do svojej chladnej náruče a odviesť ju do bezpečia. Jeho mŕtve srdce pukalo pri pohľade do jej tváre, ktorá bola ošľahaná zimou. Jej pery chytali jemný odtieň fialovej a telo sa triaslo pod náporom zimy. Vedel, že keby ju nesledoval mohol o ňu navždy prísť. Bohužiaľ, chlapec netuší, koľko utrpenia ich čaká na ceste za ich láskou.

 

Edward

Odo dňa, čo som sa rozhodol vyhýbať Isabelle mi celá rodina v myšlienkach nadávala. Najviac Alice, pretože strávila s Bellou najviac času a videl som v jej hlave, ako sa neustále pýtala čo sa stalo. Alice nenávidela klamstvá a práve teraz musela kvôli mne klamať tej, na ktorej jej tak veľmi záležalo. Celá moja rodina ju brala ako sestru alebo dcéru a nepáčilo sa im ako jej ubližujem. Nikto, okrem Jaspera nevedel ako sa cítim. Ako moje srdce pukalo vždy, keď som v myšlienkach mojej rodiny videl jej tvár.

Dnes sa Alice vrátila od Belly veľmi smutná a keď som videl dôvod, prečo to tak je mal som si chuť otrieskať hlavu o najbližší strom. Kvôli môjmu rozhodnutiu teraz netrpela len Bella ale aj moja milovaná sestrička. Chcel som sa s Alice pozhovárať, keď v tom ma zarazila jej vízia. Bella, stratená v lese na pokraji svojich síl. Vedel som, čo robiť. Moje srdce sa rozhodlo bežať lesom a zachrániť to nevinné dievča.

Netrvalo dlho a jej vôňa mi vrazila do nosa a v tej chvíli som vedel, že som ju našiel. Sledoval som jej kroky. Vyzerala ako nič netušiaca víla. Predpokladal som, že sama ešte ani len netušila že sa stratila. Vyzerala, že myšlienkami je niekde inde a nedáva pozor na cestu. V tejto chvíli som opäť ľutoval, že jej nevidím do hlavy a neviem, čo sa jej tam preháňa.

Sledoval som ju celú dobu jej nezmyselného pochodu lesom a až teraz som si uvedomil, ako mi táto krehká bytosť chýbala. Mal som chuť prísť k nej, objať ju a povedať jej, že všetko bude v poriadku a už ju nikdy neopustím. Chcel som ju pohladiť po tvári, cítiť jej teplo jej tela, jej vôňu a počuť jej bijúce srdce, ktoré bolo pre mňa tou najkrajšou hudbou na svete. Nikdy som si nemyslel, že sa zamilujem a už vôbec nie do človeka, no teraz som vedel, že by pre jej jediný úsmev som schopný aj zabíjať. Vrhol by som sa pre ňu do horiacej budovy, hoci nás oheň ako jediná vec na svete dokáže zabiť. Vždy som pochyboval o láske a nerozumel som tomu, čo cítia moji súrodenci a moji rodičia, no pri Belle dávalo všetko zrazu zmysel. A ja hlupák som sa o to pripravil nezmyselným rozhodnutím.

Z premýšľania ma vytrhol jej splašený dych, keď si uvedomila, že sa stratila. Inokedy by som sa na tom zabával, predsa len mala chabý orientačný zmysel, no dnes som vedel, že v lese je nechránená a sama. Teda pre jej oči bola sama. Bedlivo som ju sledoval a začínal som žasnúť nad tým, že hoci prvotne bola kúsok od cestičky teraz sa ponárala hlbšie a hlbšie do lesa. Zvuk jej srdca prezrádzal, že sa bojí a veru mala prečo. Les sa stával každým jej krokom tmavší a tmavší a jej konanie začínalo zobrazovať jej paniku. Keď po hodine konečne pochopila, že nemá cenu ísť ďalej schúlila sa pod spadnutý strom. Vyzerala, že tu chce prespať, čo v tej tenkej bundičke bol naozaj brilantný nápad. Bol som od nej približne desať metrov a aj na tú diaľku som počul ako jej drkocú zuby. Netrvalo to dlho a k jej drkotajúcim zubom sa pridal aj plač. Lámalo mi to srdce, chcel som ju odniesť okamžite do tepla, no nemohol som dovoliť, aby ma videla.

Celé to utrpenie trvalo ešte asi pol hodinu až nakoniec zaspala. Potichu som sa k nej priblížil a vzal ju do náruče. Bola tak ľadová, že by sa teplotou mohla rovnať nám upírom. Jej fialové pery boli jemne pootvorené a srdce jej potichu bilo. Sám som vedel, že keby Alice nemala víziu o jej stratení a ja by som ju nesledoval, mohlo to skončiť omnoho horšie. Zabalil som ju do svojej bundy a bežal som lesom čo najrýchlejšie smerom k jej domu. Jej telo sa pod náporom vetra, spôsobeného mojim behom triaslo a hoci som vedel, že jej bude ešte väčšia zima pridal som, aby bola čo najrýchlejšie doma.

Pred jej domom som sa rozhodoval, či skočím rovno do jej okna alebo ju položím pred dvere a zazvoním. Bohužiaľ, kvôli zachovaniu rodinného tajomstva som musel zvoliť možnosť dva. Položil som ju teda pred dvere, zazvonil som a svojou prirodzenou rýchlosťou som sa skryl za dom, odkiaľ som sledoval, kedy Charlie otvorí dvere. Jeho myšlienky boli plné strachu o dcéru a tak, keď začul zvonček okamžite utekal otvoriť. Začul som jeho zalapanie po dychu, keď videl Bellu ležať pred dverami. Poobzeral sa navôkol, no nemohol ma vidieť. Hoci boli jeho myšlienky zmätené, strach o dcéru bol silnejší a tak vzal Bellu rýchlo dnu. Počul som ešte ako volá môjmu otcovi a tak som rýchlo bežal domov. Nechcel som sa tu potulovať, keď príde Carlisle.

Doma, ako som predpokladal, na mňa skočili moje sestry a aj matka.  

„Je v poriadku?“ spýtali sa ma zborovo. Ich myšlienky boli plné obáv o Bellu. Nečudoval som sa im, tiež som sa bál.

„Áno, už je doma. To dievča je ako sen. Ešte som nevidel nikoho s tak biednym orientačným zmyslom a o jej pude sebazáchovy ani nehovorím. Ona si snáď myslela, že dokáže prežiť noc v lese. A keby ste videli, čo mala oblečené.“ Krútil som nad tým hlavou.

„Dôležité je, že je v poriadku. Šiel tam Carlisle, keď sa vráti budeme vedieť viac.“ Usmiala sa na mňa moja matka.

Vyšiel som do svojej izby a zanedlho za mnou prišla Alice.

„Hrozne som sa o ňu bála. Nebyť teba, mohla tam aj zomrieť,“ šepla a oprela sa mi hlavou o rameno.

„Nie, vďaka tebe je teraz doma. Nebyť tvojej vízie, nemohol by som ju ochrániť,“ oponoval som jej a mal som pravdu. Keby nebolo Alice, doteraz leží niekde v lese.

„Môžeme ju chrániť, ty to dobre vieš. Nemusíš sa jej vyhýbať Edward,“ prehovárala ma Alice.

Nemusela mi to hovoriť, kúsok mňa sebecky verilo, že ju môžem chrániť a mať ju v blízkosti. Sám som tomu začínal veriť, no nedokázal som si to pripustiť, rovnako ako som si dlho nedokázal pripustiť moje city k nej.

S Alice sme sa zhovárali až kým sa nevrátil Carlisle. Z jeho myšlienok som už vedel, že je v poriadku, no čas, ktorý strávila v lese mohol oslabiť jej imunitu a v nasledujúcich dňoch sa ukáže, či sa jej zdravotný stav zhorší alebo nie. Vedel som, čo musím urobiť a tak som sa rozbehol k domu, ktorému som sa dva týždne vyhýbal. Vyskočil som k jej oknu, opatrne naň zatlačil aby sa otvorilo a vhupol som do jej izby. Spala ako anjel a ja som si uvedomil, že po udalostiach dnešných dní sa jej už viac vyhýbať nemôžem.

 

Bella

Keď ma ocko nechal samú, premýšľala som, čo sa vlastne stalo v lese. Pamätala som si, že som ležala pod stromom a to je všetko. Ako som sa teda mohla dostať domov?

Z úvah ma vyrušil zvonček. Ocko na mňa zakričal, že mám návštevu a ja v domnienke, že to je Alice alebo Edward som vyletela z postele a hoci sa mi zatočila hlava, dokázala som to ustáť. Zbehla som dolu schodmi, no osobu, ktorú som uvidela vo dverách by som tu nečakala ani náhodou. Stál tam, na tvári úsmev a v rukách obrovskú kyticu červených ruží.

„Terry?“ vydýchla som prekvapene.


Troška si osviežime pamäť a pre tie, ktoré si nepamätajú prvé kapitoly, Terry je Bellin bývalý a teda aj dôvod, prečo sa vrátila do Forks. Troška to zamieša karty ale keďže som škodoradostná, tak Edwarda ešte vytrápim za jeho hlúpe rozhodnutia. :D



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nový život vo Forks 15. kapitola:

 1
30.11.2021 [21:32]

ACullenLorinne ďakujem za komentár pri 14. a aj tejto kapitole. Emoticon Vážim si tvoje slová, že sa chyby v mojich článkoch zlepšujú to je pre mňa naozaj skvelá správa. Emoticon Niekedy mám pocit, že vždy vieš čo nasleduje alebo predpokladaš nejaké zvraty ktoré sa naozaj vždy aj stanú. Emoticon Dúfam, že sa ti budú páčiť aj ďalšie kapitoly ktoré už poctivo píšem. Emoticon

1. Lorinne webmaster
30.11.2021 [16:31]

LorinneHurá! Ďalšia kapitola! Ja som vedela, že ty to všetko zamiešaš! Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!