Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový začiatok 4. kapitola

lol


Nový začiatok 4. kapitolaMožno na pohľad kratšia kapitola... No odrazová, hlavne po tak dlhej dobe... Chcela by som sa vám ospravedlniť, no zdravie nepustilo... Snáď sa bude páčiť. :))
Vaša AknelIz <3

EDIT: Článek neprošel korekcí.

O pár minút som zbadal Belline auto odparkované na príjazdovej ceste, avšak, jej auto nebolo to jediné, čo som videl. Bella, kričiaca o pomoc vo vchodových dverách, zatiaľ, čo ju niečie ruky ťahali späť do domu a následne za sebou zabuchli dvere. Rýchlo som sa pozviechal a najrýchlejšie, ako som len vedel, som dobehol ku vchodovým dverám. Krik ustal. Rozhodol som sa zazvoniť, predsa som nemohol vidieť čo sa stalo. Avšak, nemal som to robiť, nemal som čakať. Zvnútra sa ozvala ohlušujúca rana a ja som zacítil krv..


 

O týždeň neskôr

 Pohľad Edwarda:

,,Čo mám robiť?" pýtal som sa zúfalo. Bol to už týždeň od incitentu u Belly, a tá sa nie a nie prebrať. Po tom, čo ju udrel ten hajzel, upadla do bezvedomia. Nikdy si to neodpustím.

,,Nieje to tvoja chyba," ozval sa Jasper na základe mojich pocitov.

,,Keby zakročím skôr.." nestihol som to dopovedať, makoľko mi do reči skočila Rosalie.

,,Carlisle Ti už povedal, že bude vporiadku. Alice videla, že sa o dva dni prebudí. Tak sa daj dokopy, než sa tak stane." Mala pravdu. Už celých sedem dní sa tu ľutujem namiesto toho, aby som jej bol na blízku, i keď je v bezvedomí. Možno vníma prítomnosť ľudí. A ja pri nej niesom.

A tak som šiel do izby za mojou láskou, i keď stále s výčitkami svedomia.

Pohľad Belly:

,,Už sa prebúdza," počula som hlas z diaľky. Čo to so mnou je? Čo sa stalo? V tom ma dobehli spomienky. I keď som to mala pred očami krátko, stačilo to na to, aby som dostala záchvat. Rozvlykala som sa, na čo mi bol odpoveďou niečí dotyk. Začala som so sebou trhať, snažila som sa vymaniť z niečieho zovretia, bolo mi jedno, kto to je. Ruky boli odrazu preč a až teraz som začala vnímať okolie. Izba v ktorej som bola, bola pre mňa neznáma. Boli tu police s knihami, vďaka ktorým som usúdila, že niesom v nemocnici. Všetko ostatné v tejto izbe totižto tomu nasvedčovalo.

Rozutekala som sa k dverám a zamierila si to k najbližším otvoreným dverám na chodbe. Zamkla som sa v nej a snažia sa upokojiť. Avšak márne. Trhavé vzlyky naďalej vychádzali z mojich úst, slzy sa mi rynuli po tvári.

,,Bella, otvor, prosím Ťa," ozval sa niečí hlas spoza dverí, spolu s jemným zaklopaním. Rozhodla som sa ten hlas ignorovať, a rozhliadla som sa po izbe, v ktorej som sa momentálne nachádzala. Odhadujem, že je chlapčenská. No niečo mi tu nesedelo. Niečo mi tu chýbalo. Boli tu poličky s knižkami, hudbou. No bola tu len sedačka, žiadna posteľ. No čo ja viem kde to som. A mnohí prešli na názor, že sedačka sa dá rozložiť a zaberá menej miesta. No táto nevyzerala nejako pohodlne na spanie, nebola ani rozkladacie. No prečo sa zamýšľam nad takými hlúposťami? Možno preto, aby si nemyslela na bolesť. Áno, to mi dávalo logiku. No zmienka nad bolesťou ma opäť do toho stiahla. Moje vzlyky sa opäť začali rozliehať po celej miestnosti.

,,Prosím Bella, otvor."

,,Nevolajte ma tak!" skríkla som hystericky. Priveľa spomienok. Ešte viac bolesti.

S návalom novej bolesti som sa zosunula po dverách k zemi, až ma pohltila opäť temnota, ktorá bola pre mňa vykúpením.

,,Dúfam, že tentoraz to dopadne inak," počula som mužský hlas, opäť zdiaľky, no začal sa približovať. Ako rada by som ostala v úzadí, tej príjemnej temnote. Pri pomyslení, že je pri mne muž, a to už hocaký, mi po tele prebehol mráz.

Odhodlala som sa otvoriť oči.

Pohľad mi spočinul na človeku, ktorému som spomedzi nich všetkých verila asi najviac. Síce som nikoho z nich nepoznla poriadne, mužskému pohlaviu som nedôverovala. No čo som mohla robiť? Opäť utiecť do vedľajšej izby? Myslím, že teraz si na to už dávali pozor.

No keďžetu bolo len mužské osadenstvo, spomenula som si na jedného z nich. Emmett. Ten vo mne už od začiatku vyvolával pocit bezpečia. No čo tu robím? Kde to vlastne som?

,,Kde to som?" spýtala som sa smerom k Emmettovi. Až teraz som si uvedomila, aká som smädná. Môj hlas vôbez neznel ako môj.

,,Tu máš," podávala mi už pohár s vodou Alice, ktorá sa tu z ničoho nič zjavila. Vedľa nej stála Rosalie. Ku podivu som si pamätala ich mená. Opäť som sa rozhliadla po miestnosti a spomenula si, že poznám aj Jaspera a Edwarda. Neznámy ostal len jeden muž, podľa všetkého ich adoptívny otec, i keď výzorovo by som ho typovala za brata. No to nemôže byť pravda, nakoľko súrodencov je len päť.

Ako som sa naťahovala za pohárom s tou blahodárnou tekutinou všimla som si, že mám do ruky zavedenú infúziu. Rozhodla som sa, že najskôr sa napijem, až potom budem riešiť ostatné veci. I keď najradšej by som to neriešila.

,,Si v našom dome, prišli sme k Tebe a.." A nič. Svoju vetu nedopovedal. A popravde, bola som mu za to vďačná. Všetci sme predsa vedeli, čo sa dialo. Tak prečo o tom hovoriť?

,,Som Carlisle. Ošetril som ťa, som lekár. Rád ťa spoznávam, i keď nerád v takejto situácií." Prihovoril sa ku mne tentoraz, ako už viem, Carlisle, a podal mi ruku. Telom mi prešiel mráz. Nie že by to bolo niečo osobné a ako som zistila, chapál to aj Carlisle.

No z nejakého neznámeho dôvodu som mala potrebu jeho ruku prijať. Počiatočná reakcia bola automatická, no tomuto mužovi som bola rozhodne vďačná za veľa.

,,Chápem to," povedal s o poznanie smutnejším úsmevom a šiel ruku odtiahnuť. Bez rozmýšľania som jeho ruku chytila skôr, než ju stihol odtiahnuť príliš ďaleko.

,,Aj mňa teší. Som Isabella. A ďakujem Vám za všetko, pán Cullen." Potriasla som s jeho rukou čo mi len sily stačili. Pokus o úsmev nedopadol asi dvakrát šťastne, no niet sa čo diviť.

,,Len Carlisle, Isabella." Nedalo sa nevšimnúť, ako som kládla dôraz na svoje meno. Skratka Bel.. no, skrátka to pomenovanie vo mne evokovalo príliš veľa spomienok. Bolestivých spomienok.

,,Ak by vám to nevadilo, rada by som si pospala. Neviem síce, koľko som bola mimo, ale stále som dosť vyčerpaná." Táto požiadavka nebola smerovaná konkrétnej osobe, skôr všetkým v tejto miestnosti. A našťastie, všetci aj pochopili.

,,Sme radi, že si vporiadku," povedala Rosalie za všetkých skôr, než za sebou zavreli dvere.

Bez ďalších myšlienok som sa ponorila do ríše snov, i keď skôr do ríše hrôzostrašnej minulosti..

Pohľad Edwarda:

,,Bude vporiadku?" pýtal som sa Alice.

,,Chce to len čas," povedala zarovno s Jasperom. 

 Rozhodol som sa im dôverovať a opäť sa vybral do knižnice, ktorá teraz slúžila ako nemocničná izba pre môjho anjela..


Je mi naozaj ľúto mojej DLHEJ prestávky... Sama to nemám rada... No zdravotný stav ozaj nepustil. :( Ale! Už som len a len vaša. :) Prosím o komentíky, snáď ste mnou nepohrdli... Vaša AknelIz :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nový začiatok 4. kapitola:

 1
19.11.2015 [10:06]

AknelIzMám pokračovať?.. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!