Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový začiatok 3. kapitola

16


Nový začiatok 3. kapitolaRozhodla som sa pre pohľad Edwarda. Zrejme to bude aj trošičku dlhšia kapitola. :) To za tie krásne komentáre. :3 Snáď sa bude páčiť. :)
Vaša AknelIz

Pohľad Edwarda:

Opäť ďalšie sťahovanie. Ďalšie predstieranie, nová stredná. Ďalšie klebety, pohľady smerované len a len na nás. Občas premýšľam, má to význam? Hrať sa na niečo, čím nie sme? Má. Áno, sme monštrá bez duše, ale nie bez citov, bez túžob. Túžob pre lepší život, iný, než nám osud nadelil.

,,Takže Forks?" spýtala sa Esme nadšene. Tešila sa, že môže opäť zreštaurovať jednu z našich víl. Vlastne, bol som rád, že ideme do Forks. Malé mestečko s minimom obyvateľov, večne upršané. To pravé pre nás.

V tom Alice znehybnela. Vízia.

Dievča s gaštanovými vlasmi sedí na lúke. Avšak, nesedí tam sama. Sedí tam spolu so mnou, pričom sa mi hrá s vlasmi. Jej zamilovaný pohľad, smerovaný na mňa sa nedá prehliadnuť. 

Vízia sa odrazu skončí. Alice sa na tvári usadí úsmev, zatiaľ čo mne sa usadí chrobák v hlave. Kto je to dievča? Je to tá istá lúka, na ktorú som chodil pred toľkými rokmi vo Forks? Moje myšlienky však odrazu prerušil Jasper.

,,Láska, čo si videla?" spýtal sa Jasper zaujato, nakoľko nemohol necítiť nával radosti zo strany Alice, naopak z tej mojej len zmätenosť. 

,,Niekto si tu nájde svoju lásku existencie." To už som nezniesol. Vybehol som do lesa a utekal. Utekal pred myšlienkami ostatných. Musel som si najskôr zrovnať tie svoje. Pred chvíľou som ešte ani len nedúfal, že sa niekto taký nájde? A odrazu? Mám šancu, že sa tak stane. Že niekto taký existuje. Vízia sa Alice zjavila, akonáhle sa definitívne rozhodlo, že sa sťahujeme do Forks. Býva moja spriaznená duša práve tam? Alebo to bola len náhoda? Určite nie, veď na víziu treba rozhodnutie, ktorým bolo práve rozhodnutie, že sa tam sťahujeme. Aspoň teda dúfam. Bude tam iná rodina vegetariánov? O tom by sme predsa vedeli. Bude to človek? Veď to je nemožné. Alebo nieje? Myšlienky ako tieto, sa mi honili hlavou po celý čas. Keď sme balili veci, boli v lietadle. Zariaďovali náš nový domov. Skrátka stále.

Zapísali sme sa na tunajšiu strednú školu, a práve dnes bol náš prvý deň na tejto škole. Obliekol som si nachystané veci zo sedačky v mojej izbe, ktoré mi tam určite nachystala Alice, zatiaľ čo ja som sedel na lúke, ktorú videla vo svojej vizíi. Za tie roky sa vôbec nezmenila.

,,Edward, pohni si!" kričala nedočkavo z dolného poschodia Alice, hoc vôbec nebolo nutné kričať. Počul by som ju aj tak.

,,Už idem," povedal som neochotne, no na to mi už nestihla protirečiť, nakoľko mala víziu.

Dievča s gaštanovými vlasmi sa smeje s Emmettom.

To dievča bola ona. Táto vízia sa odohrávala v škole. Takže ju dnes uvidím! Rovnako ako vo vizíi predtým, ani v tejto jej nebolo vidieť do tváre. Najrýchlejšie ako som vedel, som sa dostal do môjho auta a už som štartoval. Alice a Jasper sa zatiaľ tiež usadili na zadné sedadlá môjho zlatíčka a už sme vyrazili. Alice sa len smiala, Jasper nechápal. Bláznivé správanie pochopil až po mojom vysvetlení. Emmett o ničom netušil, no teraz to nebol on, kto ma zaujímal.

Cesta nám trvala nie viac než desať minút, a už sme parkovali na školskom parkovisku. Ako inak, všetky pohľady smerovali na nás. Prečo ja? spýtal som sa zúfalo v duchu. Mojou jedinou útechou bolo tajomné dievča z vízie. Z kancelárie s postaršou paňou som sa vybral k mojej novej skrinke s pohľadmi zabodnutými v mojom chrbte. Preto som sa čo najrýchlejšie vybral do učebne a smeroval som ako vždy do zadnej lavice. A ako to už vždy býva, profesor ma vyvolal pred tabuľu, predstaviť sa novým spolužiakom. Túto úlohu som vybavil čo najrýchlejšie, aby som sa mohol opäť zašiť do poslednej lavice. Na všetky otázky, ktorými ma chcel učiteľ prekvapiť, som zodpovedal správne, takže, či chcel alebo nie, nemohol na mňa povedať ani krivého slova. Po zazvonení som sa vydal na ďalšie nudné hodiny a vyčkával, či sa neukáže moja neznáma. Avšak nič. A tak som sa vybral na obednú prestávku, nie že by som ju ja potreboval. Už z diaľky na mňa kričali myšlienky mojich súrodencov. Na tácku som si naložil hmotu, ktorá je podľa všetkého jedlo a vydal sa k stolu, kde už sedeli všetci ostatní.

,,Tomu neuveríte! Rozprával sa so mnou človek a to sám od seba!" spustil Emmett, akonáhle sme boli pri stole všetci.

,,Isabella?" spýtala sa Alice, ktorá to vedele ešte skôr ako sám Emmett. Takže Isabella. Krásne meno. Veď to je aj jeho významom. A ona krásna je. Vidím ju v myšlienkach, ktoré patria mojim súrodencom. Až na Jaspera.

,,Ako si to vedela?" spýtal sa nechápavo Emmett, na čo si Alice len poťukala po spánku.

,,Aj my sme sa s ňou spoznali," pridala sa do rozhovoru Rose.

,,Nejaká krava Jesicca sa jej smeje," povedala Alice a asi pre mňa, v hlave si premietla čo sa stalo. No sám som mal tú česť s tou Jessicou.

,,Ó áno, s tou som mal česť aj ja. Spolu s Bellou sme sa na nej smiali. Je zábavná." Ako ju to len nazval? Bella? Nebol som jediný, ktorý to postrehol.

,,Bella?" spýtala sa Rose.

,,Áno, je zdĺhavé vravieť Isabella a Bella sa mi k nej hodí viac. Len neviem prečo, mám taký pocit, že nechce, aby ju tak niekto volal."

,,Máš pravdu, aj mne sa tak zdalo," dala Alice za pravdu Emmettovi.

,,Volali sme ju s nami na obed, no odmietla. Asi nie je zvyknutá tráviť čas s ostatnými." Prečo by sa s ňou niekto nechcel rozprávať?

,,Cítili ste to aj vy?" spýtal sa Emmett a ja som spozornel.

,,Nielen to. Aj videli. Niečo ju musí trápiť," povedala ustarostene Rose, vedela aké to je, aké to je, keď človek trpí. V hlave sa jej vybavil obraz Belliných rúk, na ktorých boli pravidelné jazvy. Oko človeka by ich z takej diaľky ani nepostrehlo. ,,Možno preto si drží od všetkých odstup," rozmýšľala Rose. Cítili aj krv, ktorá bola zaschnutá na jej pokožke.

,,Prečo by to robila?" rozmýšľal som nahlas. Nechápal som. Čo by som ja robil, keby môžem žiť plnohodnotný, ľudský život. No čo ak to je problém? Že nie je plnohodnotný. Ak jej niekto, alebo niečo stojí v šťastí, spravím všetko pre to, aby to zmizlo. Chcem, aby bola šťastná. Teším sa až ju uvidím. Je krásna v myšlienkach ostatných, no naživo musí byť omnoho, omnoho krajšia.. 

,,Edward, keď človek trpí, robí čokoľvek, len aby na to zabudol, hoci len na chvíľu. Hľadá rôzne východiská. A vyberie si to, ktoré mu príde najúčinnejšie, najvhodnejšie v danej situácii," povedala Rose a spomínala na svoju minulosť. Ako by najradšej umrela, len aby nemusela žiť tak pošpinená a poznačená.

Jasper bol po celý čas ticho, ledva znášal nával emocíi nás všetkých a popritom počúval náš rozhovor, nieto aby sa doňho ešte zapájal. Celý zbytok prestávky sme boli každý ticho a rozmýšľali. Rozmýšľali nad Bellou. Každý jeden. Prečo sa všetkým straní? Prečo si ubližuje? Ako je možné, že práve nás si pustila k telu? Kto by bol schopný jej ublížiť? Má na to nejaký dôvod? Ktovie. Toľko otázok a žiadna odpoveď. Zatiaľ.

Z jedálne som smeroval na, konečne, poslednú hodinu, biológiu. Na tú som sa celkom tešil. Keby sa ju neučím už niekoľkýkrát, možno by ma aj zaujímala. Usadil som sa do jedinej voľnej lavice, dúfajúc, že nikto nepríde. Nie ako na chémíi, kde si ku mne sadla tá Jessica. So značným nezáujmom som ju ignoroval, avšak, nedala sa odbyť. Tak som jej jemne naznačil, že nemám záujem. To už chápala, no spokojná s tým rozhodne nebola. V myšlienkach totižto už plánovala pomaly aj svadbu. A žiaľ pre mňa, ani moje rázne nie ju nepresvedčilo o tom, že medzi nami nič nebude. Jej smola.

V tom som zacítil hádam tú najsladšiu vôňu, akú som kedy cítil. Teda nehádam, ja to viem. Zdvihol som hlavu, a v tom som prestal dýchať. Ešteže dýchať nemusím. Tá najsladšia, najkrajšia vôňa, patrila jej. Bola prekrásna. Aby to nevyzeralo okato, zahľadel som sa von oknom. No aj tak som mal jej tvár pred očami. Pomaly prišla k lavici, že mi to hneď nedošlo. Je to jediné voľné miesto v triede, jasné, že si sem sadne. Aj keby nechcela. Čo dúfam, že chce..

Po tom, čo si vyložila veci na lavicu, pomaly, s hlbokým nádychom, som sa k nej otočil.

,,Som Edward Cullen," povedal som len a usmial sa, zatiaľ nepoznaným úsmevom. Ten sa mi zračil na tvári práve vďaka nej. Bol to úsmev, ktorý je už len a len jej. Rovnako, ako po pohľade do jej čokoládových studničiek, jej patrí aj moje srdce. Toľká krása nemohla ani len existovať.

No začínal som sa báť o jej zdravie. Jej nepravideľný pulz a prerývané dýchanie mi robilo starosti. Vari sa zľakla? Alebo presný opak? Predsa keď sa nezľakla Emmetta, prečo mňa áno? Až teraz som si uvedomil dosť závažnú vec. Nemôžem jej čítať myšlienky. Ako to? To, že je výnimočná viem už dávno, ale toto? Je jediná, ktorej nevidím do mysle. Náhoda? Osud? Toto zistenie mi prinieslo len ďalšie nezodpovedané otázky. Skúsil som natiahnuť ruku smerom k nej, no ani to nepomohlo. Stále hypnotizovala môj úsmev a ruku si nevšímala.

Zrazu, akoby sa prebrala z tranzu, odpovedala.

,,Isabella, Isabella Swanová," povedala stále trochu rozpačito. Čo ju tak vykoľajilo? Rýchľo mi chytila ruku a potriasla ňou. Jej dotyk bol ako pohladenie anjela. Ona bola mojím anjelom.

,,Teší ma, Isabella," povedal som, pričom jej meno som vyslovil s takou úctou, ako to len bolo možné. No ďalšie slová vyslovené z mojich úst ju opäť len vyviedli z miery. V duchu som počítal sekundy ticha medzi nami.

,,Aj mňa," povedala skoro po dvoch minútach, minútach, kedy stále držala moju ruku. Bola rozkošná.

,,Si odtiaľto?" spýtal som sa jej, v snahe o rozhovor. No ona si len teraz všimla, že stále drží moju ruku, nie že by mi to vadilo. S tichým ,,prepáč" mi ju pustila, celá červená.

,,Nevadí," povedal som, ,,ba naopak" dodal som už potichšie. No mal som pocit, že to započula.

,,Áno, narodila som sa tu," odpovedala mi odrazu na otázku, no ja sám som si musel spomenúť, aká otázka to bola. Bolo ich totižto toľko, koľko by som sa jej ich chcel spýtať. No verím, že času bude ešte dosť.

,,Vy ste sa sem presťahovali kvôli otcovej práci, však?" spýtala sa. Veľmi ma potešil fakt, že má záujem so mnou naďalej komunikovať.

,,Áno, keď mu prišla ponuka z tunajšej nemocnice, ani nezaváhal. Chceli sme odísť z veľkomesta a táto ponuka bola pre nás tou pravou." Je pravda, že Carlislovi ponuka z nemocnice prišla. No ročne mu ich prichádzalo toľko, že by ho asi obyčajné mále mesto nezaujalo natoľko, aby sa s celou rodinou sťahoval. Avšak čo som jej mal povedať? sme upíri, a náš výzor bol už podozrivý? I keď, jej by som to kľudne povedal. Cítil som, že jej môžem veriť. Vo všetkom.

,,Kde ste predtým bývali?" spýtala sa zaujato, asi ju to ťahalo do veľkomesta.

,,V New Orleans," povedal som dohodnutú lož, avšak pri nej som mal výčitky. Nechcel som jej klamať. No musím, aspoň zatiaľ. Keď som vyslovil názov mesta, v očiach sa jej zableslo. Musel som sám sebe sľúbiť, že ju tam niekedy vezme. Alebo kamkoľvek, kam len bude chcieť.

,,A čo tvoja rodina?" spýtala sa otázku, ktorá nám zabrala celý zvyšok hodiny. Ona sa o svojej rodine zjavne zhovárať nechcela a nútiť som ju nechcel. Keď bude chcieť, povie mi o nej sama. Učiteľ Benner k nám bol milý, len si ma krátko preskúšal, aby si overil to, čo bolo napísané v papieroch z predchádzajúcej školy. Samozrejme, aj o tie sa nám postaral Jasper, rovnako, ako sa nám zakaždým stará o naše doklady.

Cez všetkých členov rodiny sme sa dostali až k Esme, o ktorej sme sa rozprávali už po ceste na parkovisko.

,,Takže tvoja mama je architektka?" pýtala sa Bella zaujato.

,,Áno, no zároveň aj reštauruje všetko čo jej príde pod ruku. Od nábytku, po domy a kaštiele." V Belliných očiach sa zablyslo. Premýšľala, a ja som chcel tak veľmi vedieť nad čím. Na chvíľu tu bola nádej že sa dozviem na čo myslí, avšak len na chvíľu. Keď sa nadýchla, že povie svoje myšlienky nahlas, niečí hlas ju prerušil. Posledný hlas, ktorý som chcel dnes počuť.

,,Edward Cullen, vysvetli mi, prečo niekto ako si Ty, stráca čas s niekým ako je ona?" spýtala sa tá obluda panovačne. Snáď si nemyslí, že by som svoj čas chcel táaviť s ňou? Jedno nie jej nestačilo?

,,Asi preto, že nestojím o spoločnosť ako je tá tvoja." Toto zjavne pochopila už lepšie, nakoľko celá zčervenela. No nebolo to také roztomilé červenanie, ako keď sa červená moja Bella. Bolo to červenanie od zlosti. Čo už.

,,To budeš ľutovať," povedala len. Asi nevie povedať nič iné, keď je zahnaná do kúta. Ako som si prečítal v mysli Rose, to isté povedala aj im. Chystala sa odísť, no to by neboli oni, aby si to nevychutnali.

Moji súrodenci sa jej postavili do cesty, a tak jej prekazili odchod. Emmett sa snažil nesmiať, no nebol sám. Boli sme na tom všetci rovnako.

,,Zas sa vyhrázaš? Mohla by si s tým už prestať, prosím?" spýtala sa Rose, ktorá si jej výraz skvele vychutnávala. Všetci sme už mali namále, a keď si Rose pomyselne zívla, mali sme všetci čo robiť.

Na moje prekvapenie sa však rozosmiala Bella, až bola celá červená. Jej smiech bol pre mňa ako zvonkohra.

,,Ty sa mi budeš smiať?" spýtala sa Jessica a chcela Bellu udrieť, no to nikto z nás nedopustil. Všetci sme sa postavili obranne pred Bellu. Jesicca len neveriaco krútila hlavou a s myšlienkou ,,Nebudú vždy pri Tebe," odkráčala k svojmu autu. To bola teda na omyle. Svoju Bellu neopustím ani na chvíľu. Prehodím si všetky hodiny tak, aby sme ich mali spolu. Kým som premýšľal, Bella sa rozvlykala v snahe neplakať. Chcel som ju ubezpečiť, že pri nás jej nič nehrozí, že ju ochránime.

,,Neber to vážne, nič ti nespraví. Neboj sa, my ťa pred ňou ochránime," povedal som a vzal si ju do náručia. Najskôr so sebou mykla, vari je jej to nepríjemné? No neodtiahla sa, ba naopak, omotala si ruky okolo mojej hrude a pevne, aspoň na človeka, ma chytila. Bola taká krehká. No aspoň keď som ju držal vo svojom objatí, som mal istotu, že je v bezpečí. Že ju ochránim. No prečo zaváhala? Chcela sa vari odtiahnuť? Moje pocity vicítil Jasper.

 ,,Zľakla sa, no len do momentu, než zistila kto si. Nebolo to tebou," povedal upokojujúco Jasper. To sa mi uľavilo. No čo cítim ja? Nechápem to teplo, ktoré sa mi rozlieva po celom tele, keď ju držím v objatí. ,,Láska," poslal mi Jasper v myšlienkach len, no mne to stačilo. Vzájomne sme sa na seba usmiali. Bol rád, že nebudem sám. Že som šťastný. No, či nebudem sám záležalo od jedinej osôbky, ktorá sa práve túlila k mojej hrudi.

,,Ja sa jej nebojím. Len som prekvapená." Tak toto nikto nečakal. To snáď len ona dokáže prekvapiť piatich upírov naraz. Je plná prekvapení. Nikto nechápal, prečo je zrovna prekvapená. V tom si Jasper uvedomil, že sa jej ešte ani nepredstavil. No najskôr sa chcel spýtať, prečo cíti to, čo cíti. Avšak, okrem prekvapenia tam bolo niečo iné. To, čo mne objasnil pred malou chvíľou. Láska. I keď zatiaľ nepoznaná, no ja si počkám.

,,Prečo?" spýtal sa Jasper konečne.

,,Nikto sa ma nikdy nezastal." Dokázala to opäť. Opäť nás prekvapila. No bola tu ďalšia otázka, čo proti nej všetci mali? Všetci veria klebetám? Zrejme.

,,Začínaj si zvykať," spamätala sa tentokrát prvá Alice.

,,Ja som Jasper, rád ťa spoznávam," predstavil sa Jasper, keď vicítil, že to je tá pravá príležitosť. Natiahol k Belle ruku, čo ju prinútilo vykrútiť sa z môjho objatia. No ako mi stihol v myšlienkach poslať, robila to nerada. To ma potešilo, bol som asi ten najšťastnejší tvor na planéte. Teda nie ani, ale určite.

,,Isabella, aj ja ťa rada spoznávam," povedala Bella s úsmevom a prijala Jasperovu ruku. Stále som nechápal, ako sa nás môže bez problémov, a hlavne bez strachu dotýkať, bez toho, aby sa mykla pod našou nízkou teplotou.

,,Nešla by si dnes k nám?" spýtala sa Rose, ktorá s Alice už kula plány. Ani som si to nevšimol, tak som bol zaslepený mojou Bellou. Mali v pláne pozerať filmy, lakovať si nechty. Nech robia čokoľvek, len nech som s ňou.

Bella odrazu zosmutnela.

,,Išla, ale žiaľ, nebude to možné. Doma mám svoje povinnosti." Prečo mám pocit, že klamala? A nebol som jediný. Zrýchlil sa jej tep, zčerveneli líca. Dokonca aj Jasper mi to potvrdil.

,,Pri zmienke o domove ju prepadol strach. Keď povedala, že má povinnosti, klamala." No prečo sa bála? Bála sa vlastného domova? Miesta, kde je človek vždy a jedine v bezpečí? Čo ju tam čakalo? Opäť len ďalšie otázky.

,,Snáď niekedy inokedy," nenechal sa len tak odbyť Emmett, hoc ani tomu nebolo všetko jedno. Áno, ten Emmett, ktorý berie všetko s nadhľadom vie, že sú veci, ktoré treba brať vážne. A zcela zaisto, toto bola práve jedna z nich.

,,Snáď," povedala Bella len a už kráčala k svojmu autu. Hneď, ako sa pozrela na hodinky, pridala do kroku. Čo sa to tu deje? Nedočkavo naštartovala svoje auto a po ceste z parkoviska nám len zakývala. Potom už uháňala domov, teda lepšie povedané, chcela po tom svojom starom vraku nemožné a to, aby šiel rýchlejšie ako 60 kilometrov za hodinu.

My sme tam ešte chvíľu stáli, neschopní ničoho. Nechápali sme jej správanie. V tom Alice dostala víziu.

Starší muž, ako bije Bellu, nadáva jej.

To už som sedel v mojom aute a štartoval, zatiaľ čo ostatní šli do Jeepu za vysvetľovania Alice. Šiel som najrýchlejšie ako som len mohol a v tesnom závese šli ostatní. V hlave som mal stále tú víziu. Ako len môže niekto ubližovať mojej Belle?

O pár minút som zbadal Belline auto odparkované na príjazdovej ceste, avšak, jej auto nebolo to jediné, čo som videl. Bella, kričiaca o pomoc vo vchodových dverách, zatiaľ, čo ju niečie ruky ťahali späť do domu a následne za sebou zabuchli dvere. Rýchlo som sa pozviechal a najrýchlejšie, ako som len vedel, som dobehol ku vchodovým dverám. Krik ustal. Rozhodol som sa zazvoniť, predsa som nemohol vidieť čo sa stalo. Avšak, nemal som to robiť, nemal som čakať. Zvnútra sa ozvala ohlušujúca rana a ja som zacítil krv..


 

Tak čo? Dúfam, že sa bude páčiť. :) Avšak, moju pôvodnú verziu vymazal dobrý ujo počítač, a tak dúfam, že aj táto nová, v zúfalstve robená verzia sa bude páčiť. Mne osobne sa vôbec, ale vôbec nepáči... Nakoľko som opäť nechala dej otvorený, máte možnosť si vybrať, z koho pohľadu chcete mať ďalší diel. :) Ale rýchlo, ja píšem každý deň. :X Ďakujem za komentáre, obzvlašť Miky, Niky a Aaaji, dúfam, že si večer zaspala... :D No zaujímalo by ma, keby dám limit 10-20 komentárov na pokračovanie, či by ste sa rozhodli zanechať aspoň smajla, či Vám to stojí za to... tak to skúsme. :D Ja dúfam, že Vám to za to stojí. :) Vaša AknelIz :))


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nový začiatok 3. kapitola:

7. aaaja
15.07.2015 [20:53]

A co tak z pohledu Edwarda ? Emoticon Emoticon

6. Ren
15.07.2015 [16:44]

Emoticon

5. miky
15.07.2015 [15:51]

Dievca sup sup k pocitacu a pis novu kapcu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Nemozem sa dockat pokracka Emoticon Emoticon Emoticon

4. niky
15.07.2015 [14:46]

Skvělý. Doufám ze další kapitola bude co nejdříve. Stala sem se závislou <3

3. Dommy1
15.07.2015 [14:26]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15.07.2015 [11:46]

AknelIzChcela som aj pokracovat dalej Aaaja, ale chcela som Ta ponapinat :D a chcem aby ste vy rozhodli, z ktoreho pohladu bude dalsia kapitola, inac by uz bola napisana :) namiesto toho som pisala jednorazovkyjednorazovku, ktora bude snad coskoro zverejnena :)

1. aaaja
15.07.2015 [11:29]

Teda,je to velmi napinave,tesila jsem se,ze bude pokracovani a tys skoncila Edwardovym pohledem ve stejne chvili....budu si muset pockat na dalsi kapitolku,snad bude brzy,jsem zvedava,co se tam bude dit... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!