Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový študent - 6. kapitola

02.08.2012 (19:00) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1140×

6. kapitola

Pohľad Bella:

„A myslíš si, že keď sa presťahujeme, že to pomôže?“ opýtal sa Jasper pochybovačne.

„Neviem, ale myslím si, že to môžeme skúsiť,“ povedal Carlisle bezradne.

„A Volturiovci?“ opýtala sa Rose.

„Volturiovci? Tí by sa s niečím takýmto nezahadzovali. Už počujem Ara ako hovorí: Ešte sa predsa nič nedeje.“ Edward mal veľmi zlú náladu. Bála som sa, ale čo bolo divné, že nie o seba.

„Dobre, ale čo keď za nami príde?“ opýtal sa Jasper.

„Tak ho zabijem,“ povedal Edward nekompromisne.

„A kam pôjdeme?“ konečne som niečo povedala aj ja.

„Do Nórska,“ odpovedala mi Alice, ale jej zvyčajný veselý hlas bol preč.

„Dobre.“ Prikývla som.

„Ehm... Ja by som potrebovala ísť na lov,“ ozvala sa Esme.

„Nie si sama.“

„Ja na lov nepotrebujem ísť,“ šepla som.

„Bella, ale nemôžem ťa tu nechať samú,“ povedal Edward zmučene.

„Choď na lov, Edward. Ja sa o Bellu postarám,“ povedal Jasper a usmial sa na mňa.

Dlho som ho prehovárala, ale nakoniec súhlasil a išiel s ostatnými na lov. V dome som ostala ja s Jasperom, keďže mi sme boli pred pár dňami.

„Bella, nemusíš sa báť,“ povedal mi Jasper a objal ma. Pripadá mi to tak dávno, keď sa ku mne nemohol priblížiť... „Ochránime ťa.“

„Ja viem. Verím ti.“

„Ideme baliť, dobre?“ Prikývla som a vybehla do našej izby. Normálne by som Edwardovi oplatila, ako zbalil on mňa, ale...

Už sú späť, zaradovala som sa, keď som začula, ako niekto beží lesom. No moje potešenie kleslo na bod mrazu, keď do domu vstúpil Marco s dvoma upírmi. Jasper bol okamžite pri mne.

„Dobrý deň!“ pozdravil Marco zdvorilo.

„Čo tu chceš? Nikto ťa nepozval! Vypadni!“ skríkla som po ňom. Nech sa vráti Edward, prosím!

„Ale no tak, Bellinka. Nebuď taká netýkavka...“ Jasper zavrčal, ale Marco sa len zasmial. Vedel, že sa mu Jasper neodváži pozrieť do očí.

„Chcel by som ti predstaviť mojich priateľov,“ pokračoval. „Toto je Jerremy. Má veľmi zaujímavý dar. Dokáže skryť hocaký pach!“ Jasper ma pevne chytil nad lakťom a pritiahol ma bližšie k sebe.

„A toto je Adelard. Jeho meno je v skutku výstižné,“ povedal a zasmial sa. Mal veľmi nepríjemný smiech. Keby môžu, nabehnú mi zimomriavky. „Znamená “vznešená sila“. Jeho dar je naozaj silný. Niečo podobné ako ty, Jasper. Ty vieš ovládať emócie. Adelard dokáže ovládať telo. Budeš stále pri zmysloch, ale telo ťa nebude poslúchať, bude poslúchať Adelarda.“ Nedovolilo mi to a musela som mať posledné slovo.

„Veď taký istý dar máš aj ty!“ zavrčala som naňho. Ten jeho Adelard mi trochu naháňal strach.

„Mýliš sa. Ja dokážem zrakovým kontaktom prinútiť niekoho, aby chcel to, čo ja chcem. Zatiaľ čo on dokáže...“

„Dobre! Pochopila som!“ zavrčala som ako zmyslov zbavená. Jasper mi pevnejšie stisol ruku. „Ale čo tu, do pekla, chcete?!“ Už som z toho bola na nevy! Takto som si svoj upírsky život nepredstavovala!

„Ja ti poviem, čo chcem! Teba!“ Jasper zavrčal. Dobre, už sa bojím!

„Presne ti poviem, čo sa teraz stane,“ povedal a podišiel bližšie. „Adelard použije svoj dar na tvojho švagra a ty budeš bez tej chabej ochrany. Potom použije svoj dar na teba a ja si ťa odveziem preč. No a Jerremy skryje náš pach, aby ťa tvoj milovaný nemohol nájsť,“ hovoril úplne pokojne. Za to ja som bola v úplnom nepokoji.

„A prečo by si to robil?“ Snažila som sa hovoriť tak, aby nepočul, ako veľmi som vystrašená. Asi márne.

„Neboj sa. Mne nevadí, že si vydatá. Budeme spolu šťastní! Uvidíš...!“ Jasper mi zrazu spadol k nohám. Pohľad mi okamžite zaletel k Adelardovi. Oči upieral na Jaspera, ktorý ležal pri mojich nohách. Kľakla som si k nemu, aby som mu nejako pomohla. No niekde v hĺbke som vedela, že proti tomuto nemám šancu.

Jasper na mňa uprene hľadel s naliehavou prosbou. Nevedela som, čo mám robiť, keď zrazu moje telo zasiahol prudký kŕč.

Toto je koniec, pomyslela som si a padla som. Čakala som dopad na dlážku, no nejaké ruky ma zachytili. Nemohla som sa pohnúť. Videla som, cítila som a počula som, no moje telo nereagovalo.

„Rozlúč sa, Bella,“ povedal a ja som ucítila na tvári vánok, ako sa otvorili dvere.

Toto je koniec. Ani Edward ma nenájde...

Pohľad Edward:

„Alice, naozaj si nič nevidela?“ opýtal som sa mojej sestry.

„Edward, neviem prečo, ale jeho budúcnosť vidím len v jeho prítomnosti. Aj mňa to mrzí. Ani nevieš, aká som bezradná.“

„To je v poriadku, Alice. Nedávam ti to za vinu. Len sa o ňu bojím.“

„Pokoj, Edward. Jasper na ňu dá pozor. Neboj sa,“ upokojila ma Alice.

„To sa nedá, Alice. Mám takú zlú predtuchu, že sa niečo stane, kým sme na love.“

„Pokoj, Edward,“ zopakovala a rozbehla sa za čriedou jeleňou, ktorú som zreteľne ucítil.

„Dúfam, že máš pravdu,“ povedal som pre seba a bežal za ňou...

Tak čo? Čakali ste niečo také? A čo poviete na tú návštevu?

Ďakujem sa komenty k minulej kapitole... Veľmi ma potešili... :)

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový študent - 6. kapitola: