Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nová Bella 1. kapitola

28.05.2012 (21:30) • jajka97 • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1380×

Už je to pol roka, čo ma Edward opustil. Odišiel. On, aj jeho rodina. Ani sa nerozlúčili. Pochopila by som, že sa nechce lúčiť Rosalie. Ona ma nikdy nemala rada. Ale Alice? Vždy tvrdila, že sme najlepšie priateľky. Tak prečo odišla bez rozlúčky? Prečo vôbec odišla?

Prečo odišiel Edward? To mu už nie som dosť dobrá? Potreboval len hračku, ktorú mohol potom len tak odhodiť? Asi áno. Inak by ostal.

Teraz tu len tak sedím na Edwardovej lúke a plačem. Chcela by som ich nenávidieť, ale nejde to. Veď, akoby som mohla nenávidieť ľudí, krorí boli pre mňa všetkým? To jednoducho nejde. Teraz určite nie. Ľahla som si na zem a zahľadela som sa na zamračenú oblohu. Nechala som bolesť, nech zaplaví celú moju myseľ. Už som sa jej viac nevládala brániť.

Neznámy upír

Prechádzal som cez forkské lesy. Potreboval som chvíľu pokoja, a tak som si šiel zaloviť ďalej, než zvyčajne. Rumuni útočia na moju rodinu. Pre vysvetlenie, som Volturi. Ja a môj brat máme nastúpiť na trón, ak sa niečo stane Arovi a Caiovi. Marcus ešte nemá následníka. Myslím, že jemu nejde len o to, aby mal jeho následník veľkú moc. Ale o čo mu ide, to netuší nikto.

Rumuni sa dostávajú k moci. Dokonca koluje správa, že majú vo svojich radoch niekoho silnejšieho, než som ja a Lucas. Ak je to pravda, máme vážny problém. My sme považovaní za najmocnejších upírov na svete. Ak je niekto silnejší, než my a nevieme, aké má dary, sme stratení.
Potrebovali by sme niekoho, kto bude silnejší, než my dvaja na svoju stranu. Niekoho, kto nám zaručí výhru nad Rumunmi.

Teraz sa tým nechcem zaťažovať. Na lov som išiel na to, aby som si od tohto všetkého oddýchol. Vyskočil som na strom a zavetril svoju korisť. Asi dvesto metrov odo mňa prechádzal medveď. Dnes sa stane mojou korisťou on. Preskočil som na ďalší strom, potom na ďalší, ešte jeden a visel som nad ním. Chvíľu som ho sledoval. Mladý samec. Ten bude chutiť vynikajúco. Zoskočil som pred neho. Jedným pohybom som ho usmrtil, zahryzol som sa mu do krku a sal. Mal som pravdu. Jeho krv bola nezvyčajne chutná.

Keď som skončil, prezrel som si oblečenie. Čisté. Už roky sa mi nestalo, že by som sa pri love zašpinil. Medveďa som zahrabal, ale domov sa mi ešte nechcelo a zalovil som si už tiež dosť. Vybral som sa na prechádzku.

Ľudským krokom som kráčal asi pol hodinu, keď som narazil na čerstvú a neuveriteľne lákavú stopu človeka. Čo robí nejaký človek tak hlboko v lese? Zatúžil som vidieť niekoho, kto má tak lákavú krv a ešte sa prechádza v lese. Je čudné, že s takou sladkou krvou ešte žije.

Stopa ma zaviedla až k malej lúke, z ktorej sa ozývalo pomalé bitie srdca. Skryl som sa medzi stromami a sledoval dievča na lúke. Bola nádherná. Ležala na zemi, medzi kvetmi a trávou. Alabastrová pokožka jej jemne žiarila a záplava dlhých mahagónových vlasov sa jej rozprestierala okolo hlavy ako závoj. Jej kvetinovo-jahodová vôňa zaplnila celú lúku a ja som ju tak mohol plnými dúškami vdychovať, čo som náležite využíval.

Vo vlnách z nej vyžarovala bolesť a smútok. Pre niečo alebo niekoho trpela. Mal som silné nutkanie zmierniť jej bolesť. Zabiť toho, pre koho trpela.

Vošiel som na lúku. Ešte o mne nevedela. Cítil by som to. Počujem myšlienky iných ľudí, ale len keď sa týkajú mňa. Od nej som nepočul nič. Prešiel som až k nej. Chvíľu som ju pozoroval. Nechápavo som sa zamračil. Ako je možné, že ma ešte nezaregistrovala? Stojím nad ňou a ona nič. Nejde od nej jediná myšlienka. Buď sa niečo stalo s mojím darom, alebo o mne nevie. Sadol som si vedľa nej na zem.

„Moje meno je Christopher. No môžeš ma volať aj Chris,“ skúsil som sa jej prihovoriť.

Bola ticho. Už som si myslel, že mi neodpovie, keď sa ozvala.

„Ja som Isabella, ale mám radšej, keď mi hovoria Bella.“ Mala krásny hlas, presýtený smútkom.

„Kde bývaš?“ pokračoval som.

„Vo Forkse. Môj otec je tu policajný náčelník. Už pol roka to ale nie je ono.“ Ako to myslela, že už pol roka to nie je ono? Preto je taká smutná? Nerozumie si s otcom?

„Ako to myslíš?“

„Chodila som s jedným chlapcom. Klapalo nám to, ale po roku ma opustil. To ma zlomilo. Milovala som ho a aj jeho rodinu. Jedného dňa odišli. Jediný sa prišiel rozlúčiť on. A to tiež len preto, aby mi dal kopačky.“ Takže pre to je taká nešťastná. Ale ešte stále nechápem, čo sa stalo pred pol rokom. Toto sa mohlo stať, tak dva týždne dozadu. Inak by už nebola taká strápená.

„A čo sa stalo pred pol rokom?“

Povzdychla si. „Pred pol rokom ma nechal.“ Po tvári jej tiekla slza. Prešla od oka, cez spánok a až do vlasov. Tam sa stratila. Pol roka smúti za chlapcom? To si ani neviem predstaviť. Ako môže žiť? Takto dlho a intenzívne smútia len upíri. Ešte som nevidel človeka, ktorý by tak dlho smútil. A to som na tomto svete už tristo rokov.

„Môžem ti pomôcť?“ Chcel som zmierniť jej bolesť.

„Ako?“ opýtala sa.

„Poď so mnou. S bratom vlastníme veľký dom. Môžme ťa chrániť a postaráme sa o teba.“

„Nepotrebujem pestúnku,“ zavrčala. To ma rozosmialo.

„Keby ťa teraz počul Lucas. Ten by poriadne zúril,“ smial som sa.

„Tak prijímaš?“ Pozrel som na ňu. Za celý čas, čo som tu, sa na mňa ani raz nepozrela. Teraz natočila hlavu mojím smerom a uveznila ma vo svojich očiach. Jej oči boli ako studňa plná čokolády. Hlboké, tmavé a krásne.

„Dobre,“ súhlasila, „ale zoženieš mi prácu.“

„My nepracujeme. S toľkými peniazmi, čo máme, je práca zbytočná.“

„Ale Charlie sa nesmie dozvedieť, že som odišla.“ Zmätene som na ňu pozrel.

„Charlie?“

„Môj otec.“ Aha. Takže volá otca menom.

„Dobre,“ súhlasil som. Zobral som ju na ruky, aj keď protestovala a prebehol som k autu. Nevyzerala byť vyvedená z miery tým, ako rýchlo bežím, čo bolo dosť zvláštne. Ale možno je len otupená. Posadil som ju do auta, naštartoval som a vyrazil k nám domov.

Autor: jajka97, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nová Bella 1. kapitola: