Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nie celkom všedný deň - 1. kapitola

07.03.2011 (15:15) • stenc9nika • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1094×

Jacobov pohľad

(Kurzíva - myšlienky medzi svorkou)

Bežal som hustým lesom. Kry ma šľahali po tele a tŕne sa mi zapichávali do pokožky.

Svorka! Stretneme sa na čistinke západne od La Push, zavelil som a pustil sa cez stromy.

Jasné, šéfko, odvrkla Leah a rozbehla sa. Laby zarývala hlboko do zeme, aby bežala ešte rýchlejšie. Nechápem, ako ju môžu tieto ustavičné preteky ešte stále baviť. Niekedy sa správa ako malé decko.

Som zvedavá, kto bude prvý, odfrkla si a pridala. Blížila sa k čistinke. Bola si úplne istá, že dorazí ako prvá. Aj ja som to vedel.

Päť babiek na Leah, vyštekol Quil a zamieril na západ.

Desať babiek na Jacoba, oponoval mu Embry.

Dobre vieš, že Leah dorazí ako prvá, zahundral som viac-menej pre seba.

To viem, priznal Embry. Ale musím ťa trocha povzbudiť. Vždy prehráš, odvetil a štekavo sa zasmial.

Ale až desať babiek, Embry? A k tomu keď vieš, že prehráš? Šibe ti? sypal som naňho svoje myšlienky bez toho, aby som očakával odpoveď. Keď som dorazil, Leah už poslušne čakala. Presne tak, ako som očakával.

Opäť som bola rýchlejšia, namyslene si odvrkla.

Embry, zaplať! začul som Quila. Pokým sa Leah pyšne postavila po mojej pravici, ostatní sa zoskúpili do kruhu. Leah si dostatočne vychutnávala pozíciu “bety“. Nikomu nedovolila, aby sa namiesto nej staval po mojom pravom boku.

Tak, prečo sme sa tu zišli? zakňučal Paul.

Súcitil som ním, čo často nerobím. Nenávidím, keď s ním musím prežívať to, čo práve robil s mojou sestrou. Je to nechutné. Ale aj tak s ním teraz súcitím. Rachel zajtra odchádza a je to pre neho veľmi ťažké vydržať jeden semester bez nej. Ja bez Nessie neviem vydržať ani pár hodín, a nie to celý polrok.

Musíme si rozdeliť hliadkovanie, odvetil som a pozrel sa na Setha.

Dúfal, že dostane okruh patriaci Cullenovcom. Už dlho sa nevidel s Edwardom a neustále hliadkovanie mu nepovolilo ísť ho navštíviť. Neviem, čo mu na tom ciciakovi chýba. Keby to šlo, veľkým oblúkom by som sa mu vyhýbal.

Ako dobre viete, v poslednom čase sa tu potuluje veľa kočovných upírov, oznámil som už dôverne známe informácie. Seth, Leah. Vy máte na starosti južný okruh, zavelil som im.

Seth sa na mňa škaredo pozrel. Ihneď som odvrátil zrak, aby som mu nemohol hľadieť do sklamaných očí, ktoré práve museli kypieť zúrivosťou. Viem, ako nerád hliadkuje s Leah, ale nie je sám. S Leah nehliadkuje nikto rád.

Quil, ty budeš mať pod palcom celý východný okruh, šomral som.

Si píš, odvetil so smiechom.

Brady, Collin - severný okruh. A žiadne ulievanie sa. Embry, Paul. Územie okolo La Push. Jared, ty budeš mať na starosti západný okruh a ja územie okolo Cullenovcov, snažil som sa spravidlo rozdeliť úlohy, no keď som sa pozrel na Setha, vedel som, že sa mi to nepodarilo. Rozmýšľal som, že mu nechám územie Cullenovcov, ale túžba opäť vidieť Renesmee bola veľmi silná. Seth sa na mňa zahľadel s plným pochopením a ja som vedel, že mi nič nevyčíta.

Jake sa nám ide pozrieť na pijavičky? uštipačne zavrčala Leah. Pochopil som, že jediný, kto mi niečo vyčíta, je jedine ona.

Leah, sklapni! zavrčal som tým dvojitým hlasom Alfa vodcu, ktorý musí poslúchnuť.

Vaše prianie je mi rozkazom, zamrmlala a spolu so Sethom sa rozbehla na juh. Postupne sa všetci roztrúsili a tak som sa na nočnú šichtu vydal aj ja.

 Kým som bežal ku Cullenovcom, myslel som na to, až opäť uvidím Renesmee. Rozmýšľal som nad tým, čo asi robila. Tak veľmi som ju túžil vidieť.

Stále myslíš len na seba a svoje pijavice! zavrčala nazúrene Leah. Neustále musí zapárať. Prečo sa nemôže správať ako ostatní a spriateliť sa s nimi? My máme aj iné starosti, ako neustále prežívať s tebou ciciakovské zábavy, odvetila a zavrčaním vycerila zuby.

Leah, nemôžeš jednoducho sklapnúť?! Je to pre teba až také ťažké? zastal sa ma Seth.

Ach, jaj... Prečo ste všetci na strane tých ciciakov? zamumlala si pre seba.

A prečo si ty jediná proti nim? ozval sa Collin. Veď ti nič nerobia.

Ešte sa ti aj snažia výjsť v ústrety, pretože vedia, že ich nemáš rada. Ty jednoducho nevieš vôbec nič oceniť, zašomral Paul.

Leah bola v tejto chvíli úplné bezmocná. Všetci sa postavili proti nej. Aj ja som sa rozhodol zasiahnuť.

Leah, je mi to tak ľúto, že si sa doplazila do tejto svorky, zavrčal som. Keď sa ti tu nepáči, odíď! Mne to vadiť absulútne nebude! A zdá sa, že ani ostatní by neboli proti, precedil som cez zuby. Cítil som, ako to v nej vrie.

Dobre vieš, že to neurobím, zamrmlala úplne pokojne. Musím k niekomu patriť. A jediná svorka široko ďaleko je tá tvoja. Ak by tu bola ešte nejaká iná svorka, sykla, no pri predstave, žeby odtiaľto mala odísť sa striasla, ihneď by som sa k nej pridala. Ach... býva to hrozne otravné byť tu jediným rozumným a úprimným vlkom, zamrmlala a odfrkla si.

Chcel som jej oponovať, že tu je ešte aj Samova svorka, čo dobre vedela, no bol som ticho, tak ako aj ostatní. Nikto z nás ju nechcel raniť. A v podstate, žiaden z nás nemyslel len na ňu. Ani jeden nemal v záujme znova a znova prežívať ich ľúbostný trojuholník. Všetci vieme, čo sa v jej mysli odohráva, keď vidí Sama a Emily. Nikto už na to nemá nervy. Namiesto toho, aby som jej niečo vyčítal, som zaúpel a nahodil sladký, uštipačný tón.

Ooo, sladká chuť víťazstva. Leah chce patriť ku mne. Aká pocta.

Nič si nenamýšľaj, Jacob. Nieže ti sláva stúpne do hlavy. Tým nechcem povedať, že teraz nie si namyslený.

Och, Leah. Buď už ticho, prosím ťa, prosíkal Embry.

Skočil som ponad starý strom a padol na hebkú trávu, na ktorej sa mihotali kvapky rosy. Pod vplyvom slnečného svetla hádzali dúhové odlesky. Konečne prišla chvíľa, keď som sa mohol dostať z tohto každodenného chaosu. Svoju svorku mám rád, ale tá vlčia telepatia lezie poriadne na nervy.

Dobehol som k trávniku a premenil som sa. V hlave som mal zrazu úplné ticho. Žiadne myšlienky, ktoré by mi nepatrili. Ničovaté nič. Hlavou sa mi šíril len tok vlastných myšlienok, ktorým tentokrát už nikto neoponoval. Bolo to neskutočne príjemné. Šortky, ktoré som mal obviazané okolo ľavej nohy, som si ihneď natiahol. Keď budem odchádzať, nesmiem si ich zabudnúť obviazať naspäť. V poslednom čase som rozrtrhol toľko oblečenia, že som to už ani nerátal. Billy sa dosť naštval. Povedal, že ešte jedna vec, a držím hladovku.

Slnko už poriadne pálilo. Slnečné lúče sa mi zarívali hlboko do pokožky. Pokojne už mohli prejsť aj dva dni a ja by som si to ani nevšimol. V posledných dňoch som nemal žiadny pojem o čase.

Zažmúril som do ostrého svetla a zahľadel sa na dom Cullenovcov. Na verande, do ktorej sa tuho opieralo slnko, stála Bella a zrak upierala kdesi do diaľky. V náručí sa jej chúlila Renesmee, ktorá sa skrývala pod závojom jej gaštanových vlasov.

„Ahojte!“ pozdravil som, keď som sa k ním blížil.

„Ahoj, Jake!“ odvetila Bella a privinula si Nessie ešte tuhšie.

„Ahoj,“ pozdravila Nessie a vyskočila Belle z rúk. Rozbehla sa ku mne. Nastavil som náručie a nechal Renesmee, nech sa doň uvelebí. Rúčku mi pritisla na líce a ukázala mi, čo robila, odkedy som ju nevidel.

Stihla toho naozaj dosť. Najprv sa hrala s Rosalie a Esme. Nechápem, ako môže mať Nessie s tou blonďavou pijavicou taký úzko previazaný vzťah. Ak by k nej nebola taká pripútaná, už dávno by som ju bol roztrhol. Alebo ona mňa.

Neskôr trávila čas s Emmettom, Edwardom a Jasperom. Hrali sa na schovávačku. Ukázala mi, kde sa im schovala a prikázala, aby som to nikomu neprezradil. Túto skríšu sa rozhodla použiť aj pri ďalšej hre. Pri tejto spomienke na schovávačku sa zamračila. Nemá rada, ak jej ocko z mysle vyčíta, kde sa schováva. Najradšej je, ak jej pri hre pomáha aj mamka. Až vtedy je to fér.

Ďalej mi ukázala, ako jej Alice rozprávala ľúbostný príbeh o Belle a Edwardovi, alias mamke a ockovi. Veľmi sa jej to páčilo. Bol som rád, že sa Alice nezmienila o mojich pradávnych citoch, ktoré som k Belle cítil. Alice mám rád. Je taká priateľská, či čo.

„Dnes si mala zaujímavý deň,“ priznal som.

„A čo si robil ty?“ spýtala sa Bella, ktorá mi ešte stále nevenovala plnú pozornosť a zrakom prečesávala les.

„Nič zvláštne. A čo to vlastne hľadáš?“ spýtal som sa.

„Čakám na Edwarda. Šiel na lov a ešte stále sa nevrátil.“ Na chvíľu odvrátila zrak a pozrela sa na mňa. Oči, ktoré kedysi svietili rubínovo červenou farbou, dnes pripomínali topás. „Vidím, že si hrozne unavený,“ podotkla a očami si ma prezrela od hlavy po päty.

„Celú noc som hliadkoval. Ledva stojím na nohách,“ priznal som.

„Hneď som si to mohla myslieť. Veľa si o sobe namýšľaš, Jacob. Nie si stroj,“ povedala a uškrnula sa. „Poď dnu. Je tu Charlie a Billy. Práve obedujú a ja predpokladám, že si hladný aj ty. A Billy ťa už očakáva. Vraj si sa už vyše týždňa neukázal,“ zamrmlala a vzala si Nessie k sebe. Okamžite som jej vyhovel. Stálo ma veľa úsilia držať Renesmee v náručí.

Tackal som sa po drevených schodoch a oči som mal privreté. Začul som, ako Bella otvorila veľké presklenné dvere a čakala, kým nimi neprejdem aj ja. Cestou po schodoch som sa dvakrát potkol a raz skoro úplne zosypal. Ani to ma neprinútilo naplno otvoriť oči. Opatrne som prekročil prah.

„Ahoj, psisko!“ pozdravila ma Blondínka medovým hlasom.

Až jej mimoriadne milý hlas ma prinútil otvoriť oči. S nemým výrazom a vypleštenými očami som sa díval na jej snehobielu tvár, na ktorej sa javil milý úsmev. Chvíľu sa na mňa dívala aj ona, no potom odvrátila zrak a zlatohnedé oči uprela na veľkú plazmovú telku. Hádam sa jej niečo stalo? Ona je ku mne zrazu milá? Za tým určite dačo bude.

Rozhodol som sa, že jej tu výbornú náladu ihneď zničím, hoci som ešte nevedel ako. Zrazu sa ku mne dostal závan upírskeho smradu, ktorý sa zmiešal s niečím zvláštnym a ojedinelým. Na chvíľu moje zmysly upútala len táto zvláštna vôňa. Táto vyvážená vôňa kvetov, ktorá sa tiahla z celého domu ma štípala v nose. Cítil som vôňu ruží, orchideí a maliny, ako sa vpýjali do ovzdušia. Nádherné ruže viseli hádam z každučkého miestečka v dome. Boli zdobené veľkými striebornými mašľami, ktoré siahali až po zem. Bolo to fantastické. Vyzeralo to tam ako kvetinárstve. Som si istý, že za tým bude Alice a Esme. Ešte raz som sa nadýchol tejto omamnej vône. Neovládol som sa a ohrnul nos, keď sa mi s touto omamnou vôňou dostal do nosa aj upírsky zápach.

Rosalie sa na mňa prihlúplo pozrela a aj ona ohrnula nos. Predpokladám, že to bolo nad mojim psím zápachom, na ktorom nevidím nič zlé, alebo len tak, aby ma naštvala. Asi jedno s druhým. Jediný, kto tu páchne, sú oni.

„No ako, Kráľovná krásy?“ začal som rovnako milým tónom ako pred chvíľou ona, no nedokázal som si odoprieť sarkastický tón v unavenom hlase, ktorý pomaly zlyhával.

„Mám pripravený nový vtip,“ namyslene som odvrkol. Pootvorila ústa, no vzápätí ich privrela. Asi to bola príprava na akúsi nadávku, ktorú si nechala radšej pre seba. Asi kôli Renesmee.

„Ten určite nepoznáš. Mám ho od Collina,“ povedal som povýšenecky. „Čo ti odpovie blondínka, keď sa jej spýtaš, prečo nevymenila rybičkám vodu?“ zamumlal som a šibalsky som sa na ňu zahľadel. Prepichovala ma pohľadom. Z jej výrazu som si bol úplne istý, že dobrá nálada je fuč, takže misia splnená. Som na seba patrične hrdý. „Veď ju ešte nevypili,“ odvetil som a začal sa rehotať. Mal som pocit, že nechýba veľa, aby ma roztrhala ako žabu.

„Vypadni, psisko! Ihneď! Vypadni, lebo sa neovládnem a vážne ťa zabijem!“ zavrešťala a vyplávala z miestnosti. Cítil som, ako sa musí premáhať, aby po mne neskočila.

„Super. Aspoň budem mať od nej nachvíľu pokoj,“ vzdychol som si. Z vedľajšej miestnosti sa ozvalo hlasné syknutie. Určite ma počula. To ma potešilo.

„Nessie? Nemohla by si dať svojmu psisku náhubok, nech na mňa necerí zúbky?“ vyhŕkla Rosalie na pokraji s nervami.

„Jake, prečo si k tete Rose taký zlý?“ karhavo zasypela Nessie. Previnilo som sa na Renesmee usmial.

„Ahoj, Jake!“ pozdravil ma Edward. Ani som si nestihol všimnúť, kedy sa vrátil.

„Ahoj, ocko,“ pozdravila ho Renesmee a vrhla sa mu do náručia. Edward jej uštedril krátky bozk na čelo a usmial sa na ňu. Potom sa zadíval aj na mňa, no úsmev z tváre mu ešte stále nezmizol.

No čo máš nové, čitateľ myšlienok? spýtal som sa znudene.

„Billy ťa už čaká. Je poriadne napálený!“ oznámil mi.

Zdvihol som hlavu a prinútil som nohy, aby sa posunuli vpred. Prekráčal som cestu do obývačky bez toho, aby som otvoril oči. Bolo mi úplne jedno, že ak sa tu zosypem, možno sa už nezobudím. V dome plnom upírov je vždy nejaké riziko.

„Jacob. Som rád, že ťa opäť vidím,“ povedal Charlie milo. Billy sa na mňa vražedne pozrel. Som si istý, že taký milý ani zďaleka nebude

„Jacob Black,“ začal, „rozhodol si sa viac doma neukázať?“ zasypel otec. Uf... takže Edward neklamal.

„Oci, musel som hliadkovať,“ vyhovoril som sa. Otec odvrátil tvár a zapozeral sa na obrovskú telku. Nikdy som si nemyslel, že bude s upírmi taký kamarát. A zrazu: Sim-sala-bim. Sedí v obývačke vedľa Emmetta a plne sústredený pozerá zápas.

„Jake. Mal by si si ísť trocha pospať. Choď si ľahnúť hore. Je tam veľa voľných postelí,“ povedala Alice.

„Csss...“ zasypela Rosalie. Z toho jej syknutia mi bolo úplne jasné, že ak sa chcem aj zobudiť, nemám sa tu ukladať. Ale Alice je veľmi ohľaduplná. O tom nie je pochýb. Tak ako aj Esme a Bella. V tomto dome plnom ohľaduplnných upírov je len jedna jediná výnimka. Rosalie.

„Radšej sa pôjdem vyspať domov. Musím sa ísť rozlúčiť so sestrou a... nebudem predsa riskovať, že ma Blondínka počas spánku zadusí,“ zamumlal som. Rosalie na mňa vypleštila oči a milo sa usmiala. Škoda, že ten jej úsmev nebol myslený tak, ako vyzeral. To mi bolo jasné. Alice sa na ňu karhavo pozrela a potom sa na mňa milo usmiala.

„Ako myslíš,“ odvetila.

„Tak sa majte,“ povedal som a vyskočil z dverí.

Chrbticou mi prebehol oheň, do nôh a rúk mi vystreľovali kŕče. Hodil som laby na zem a rozbehol som sa. Prebehol som čistinkou a zaboril som sa medzi stromy v lese. Všetka zeleň navôkol sa mi premenila na veľkú smaragdovú šmuhu. Dobehol som k domu. Dlho som premýšľal nad tým, že sa vycapím niekde pred domom. Ako som si tak hľadal miesto niekde pod stromom, rozhodol som sa, že sa pôjdem vyspať dovnútra, ako to zvyčajne ľudia robia. Keď som otvoril staré drevené dvere, začal som sa karhať, prečo som radšej neostal vonku. Na gauči uprostred tmavej obývačky sa vášnivo oblizovala Rachel s Paulom.

„Paul, ty chorý pes! Choď sa liečiť. Uvedomuješ si, čo to robíš? Vypadni! Ihneď vypadni! A ty, Rachel, ani nechci vedieť, čo by spravil otec, ak by vás tu takto uvidel. Paul, ty si ešte tu?!“ vrešťal som, akoby som to v hlave nemal úplne v poriadku.

Paul sa na mňa nechápavo pozrel a Rachel na mňa hodila vražedný pohľad. Keďže ma Paul nemienil poslúchnuť, počúvol som vlastnú radu a vystrelil som z dverí. V momente som sa opäť ocitol vo vlčej podobe. Šortky sa roztrhali na márne kúsky. Keď sa Billy vráti, nakáže mi hladovku. Nestačí, že nás Paul denno denne vyžiera. Teraz mi musí otec kupovať každý deň nové kraťasy, pretože sa mi vždy podarí nejaké roztrhnúť. Teraz som nad tým už nedokázal ďalej premýšľať. Nechal som, aby ma viedli nohy, pretože mozog už dávno spal.

Rozhodol som sa, že sa vrátim naspäť ku Cullenovcom, keďže som nemal náladu hľadať si iné útočisko. V tejto chvíli som už nevnímal okrem pastelovo-hnedej hliny, po ktorej som utekal, úplne nič. Asi som čakal, že sa tá hlina premení na lietajúci koberec, či čo. Keď som konečne dorazil na čistinku pred domom, poriadne som si zívol a zvalil sa na zem. Doplazil som sa až k vchodu a rozcapil na verande. Nemal som v úmysle strčiť nos do toho upírského smradu, ktorý bol len jemne preriedený s ľudským pachom a kvetinovou vôňou. Kým sa o mne Blondínka nedozvie, budem tu v bezpečí. Bol som zvedavý, koľko sekúnd ešte vydržím, a tak som začal rátať. Jedna Mississippi, dve...

Sníval sa mi zvláštny sen. Dral som sa snehom a laby sa mi šmýkali po ľade. Všetko bolo veľmi chladné a mokré. Kožuch mi obsypával sneh a mne sa nedarilo ztriasť ho. Pomaly sa topil na mojej horúcej pokožke a zmáčal mi srsť. Dorazil som k veľkej rieke, ktorá sa predierala pomedzi dve pohoria. Šmykol som sa do nej. Voda bola ľadová a pomaly mi mrazila celé telo. Šmátral som labami v chladnej vode a snažil sa zabrániť prúdu v tom, aby si ma vzala zo sebou, no márne. Žeby Antarktída?

Zrazu som sa zobudil a zistil príčinu svojho ľadového sna. S úškrnom na tvári sa nadomnou skláňala Blondínka, ktorá v ruke držala obrovské vedro, z ktorého kvapkala voda. Ešte stále som ležal na verande. Drevo podomnou už nebolo suché a drapľavé, ale bolo úplne zmočené a ja s ním. Okolo mňa sa už nerozliehalo ostré slnečné svetlo, ale mesačné lúče, ktoré mi dopadali rovno na tvár.

„Čo si to spravila, ty psychopatka?“ zakričal som.

„Nemohla som ďalej znášať tvoje chrápanie, a tak som to vyriešila po svojom,“ ohradila sa.

Ja vlastne ani neviem, na čo som chodil práve sem. Mohol som si ľahnúť niekam pod strom. Nie. Ja viem, prečo som to spravil. Som idiot. Ale v podstate som to očakával. Vedel som, že sa mi Blondínka nejako pomstí. Tá zúrivosť, ktorá mi ešte len pred stotinou zaplavovala myseľ, sa v momente stratila. Vstal som a nechal ľadovú vodu, aby zo mňa dôkladne odkvapkala. Rosalie sa na mňa nechápavo pozrela. Asi čakala, že sa neovládnem a skočím po nej. Vlastne, nachvíľu som od toho nebol veľmi ďaleko. Ľadové kvapky dopadali na zlatisté drevo a potichúčky žblnkali.

„Jacob, bol si sa osprchovať?“ zamrmlal Edward a zachechtal sa.

„Hej. V podstate...“ povedal som a uškrnul sa.

„Rose sa snaží naučiť ťa hygiene?“ tipoval Emmett a schuti sa zasmial. V sekunde pri mne stála celá rodina. No čo som ja? Nejaký dvorný šašo či čo?

„Asi hej,“ odpovedal mi Edward na moju myšlienku.

Ľadovo som sa naňho zahľadel a sklopil som zrak. Teraz som si pripadal ako úplný hlupák. Aj Renesmee, ktorá sa tentoraz chúlila v Esmeinom náručí, sa smiala.

„Ach,“ zaúpel som a potriasol hlavou tak, že všetka voda z mojich vlasov skončila na Rosalie.

„Ty... jeden... šibnutý... psychopat! Ty nie si nič iné len jeden chorý, besný pes!“ Po verande sa v tej chvíli rozliehal len smiech a Emmettov rehot. Aj Rosalie sa smiala. A ako inak, ani ja som sa neubránil smiechu, ktorý na mňa už od začiatku doliehal.

„Už ste začali?“ spýtal sa doktor Cullen, len čo nás zazrel.

„Neboj sa. Už čakáme len na teba,“ zapišťal Emmett a znova sa zasmial.

„Ako vidím, to čakanie vám spríjemňuje Jacob,“ odvetil a pri pohľade na moje zmočené telo sa zachichotal.

„Tak už začneme?“ spýtal som sa nedočkavo. V tejto chvíli som tu bol za úplného hlupáka, ktorý si nevie rady z poondiatou pijavičnou blondínkou. Mal som sto chutí vypadnúť odtiaľ. Len čo som na to pomyslel, ucítil som na sebe ľadový pohľad.

„To jej neurobíš,“ zasypel Edward tak, aby som to počul len ja. Nemám v pláne odísť. Viem, že Nessie chce, aby som jej prvé narodeniny strávil spolu s ňou. Tak dlho sa už na ne tešila.

„Neurobím...“ priznal som.

Ale ak sa Rosalie neovládne, myslím, že sa tu strhne menší zápas, pomyslel som si a zadíval som sa mu priamo na tvár. Šibalsky sa usmial. Som si istý, že z tohto úsmevu mi dal jasný súhlas k tomu, aby som jej nakopal zadok.

„Konečne,“ odvetila Nessie a rozbehla sa dovnútra. Jej ladná chôdza vo mne zakaždým vzbudzovala pozornosť. Toto práve dnes jednoročné dieťa vyzerá minimálne na štyri.

„Tak idete?“ zakričala na nás ponad plece.

„Sme na ceste za tebou, láska,“ zamrmlal za ňou Edward a chytil Bellu okolo pliec. Pritisli sa k sebe a začali sa bozkávať. Fuj, aké nechutné. Vzápätí sa od seba odtisli a vkráčali dnu. Rovnako ladnou chôdzou odpochodovali aj ostatní. Už som na verande ostal len ja.

„Jake, ideš?“ zakričala na mňa Bella.

„Hej...“ odvetil som ponuro a pobral sa za nimi.

Keď som vošiel do jedálne, ako prvá upútala moju pozornosť škatuľa, ktorá sa chúlila na Esminom stolčeku z 19. storočia. Biely baliaci papier bol obviazaný striebornou mašľou. Celá škatuľka nápadne ladila k celej výzdobe. Renesmee sa postavila k schodisku a nedočkavo zažmurkala hnedými očkami. Medené vlnky, ktoré jej siahali po pás, tvorili krásnu záclonu k jej anjelskej tváričke. Je taká krásna. Aj tento nekonečný život mi bude krátky na to, aby som sa jej nabažil.

„Bella, začni ako prvá,“ zvískla Alice tak, až jej hlas podskočil o oktávu vyššie.

„Od teraz to patrí len a len tebe. Viem, že na to dáš dobrý pozor,“ šepla Bella Renesmee do ucha a do rúk jej vtisla náramok. Náramok, ktorý som jej kedysi daroval ja. Už sa na ňom nevynímal len vlk, ktorého som vyrezával, alebo diamantové srdce od Edwarda. Úplne na boku svietil smaragdový štvorlístok, ktorý bol určite od Belly.

„Ďakujem, mami,“ pošepla jej Nessie.

Raz som začul, ako jej o ňom Bella rozprávala. Renesmee vie, ako veľa pre Bellu tento náramok znamená, a preto si náramok váži ešte väčšmi.

„Je krásny, mamka. Budem ho strážiť,“ zašepkala a pevne ju objala.

„Teraz ste narade vy,“ zvískla Alice a prst namierila smerom k Edwardovi a Esme. Renesmee sa na nich nedočkavo pozrela. Musím priznať, že aj ja som bol zvedavý, čo vymysleli.

„Poďte za nami,“ zamrmlal Edward a spolu s Esme vybehli po schodisku.

„Tak kde toľko trčíte?“ zvolal posmešne a frajersky sa oprel o biele dvere svojej izby. Za chrbtom sa mu postavila celá rodina. Zlatisté oči im horeli zvedavosťou. Vytackal som sa hore a postavil sa na špičky. Hlavu som vystrčil ponad Emmettovo rameno. Bol len o niečo vyšší odo mňa. Renesmee stisla zlatú kľučku a pomaly otvorila dvere. Kedysi Edwardova izba sa zmenila na biologickú záhradu.

„To je nádherné,“ zvískla Renesmee pri pohľade na izbu plnú kvetov. Levanduľové steny nádherne dopĺňali pavučinu kvetov, ktorá sa plazila izbou. V rohu izbietky sa krčila posteľ s priesvitným baldachýnom. Celá posteľ bola obrastená orchideami. Vlastne, nie iba posteľ bola obrastená kvetmi. Celá izba bola nimi posiata. Levandule, ruže, orchidei, tulipány a mnoho iných kvetov, ktoré som ešte v živote nevidel.

Renesmee pretancovala izbou a sadla si na posteľ. Do malých ručičiek si vzala jeden z tulipánov a pritisla k nemu nos. Nadýchla sa očarujúcej vône a zadržala dych. Akoby si tu vôňu chcela vziať navždy som sebou.

„Je moja?“ spýtal sa a zadívala sa na Esme.

„Len a len tvoja. Avšak, ak sa ti páči,“ odpovedala jej s úsmevom.

„Veľmi vám ďakujem. Je nádherná,“ zašeptala a v momente celá stuhla. Už, už som sa jej chcel spýtať, či jej náhodou z toho prívalu arómy neprišlo nevoľno, keď v tom otvorila ústa.

„Kde šiel Carlisle, Emmett a Jasper?“ spýtala sa. „Dúfam, že neodišli!“ Zamrmlala so strachom v očiach a rozhliadla sa po izbe, či sa náhodou nestratili medzi touto džungľou.

„Sú vonku,“ zasypela Bella a snažila sa na Renesmee usmiať, no veľmi sa jej to nevydarilo. Renesmee sa na ňu nechápavo pozrela, no nechala to tak. Tušila, že je za tým akési prekvapenie. Vytrielila z miestnosti a rozbehla sa dole. Roztvorila veľké preskelenné dvere a zhíkla. Zoskúpili sme sa k nej a s údivom sa dívali na darček, ktorý dostala.

„Nemyslím si, že je to dobrý nápad...“ zašepkala podráždene Bella a oči naďalej upierala na biely Mercedes. Už chápem, prečo sa hore tak kyslo tvárila. Nemá záľubu v rýchlych autách a neteší ju, že touto Cullenovskou mániou chcú nakaziť aj jej dcéru.

„Ničoho sa neboj, sestrička. Dokým nedosiahne takých sedem rokov, za volant si nesadne,“ Zahundral Emmett a usmial sa.

„Páči sa ti?“ nedočkavo sa spýtal Carlisle.

„Je fantastické,“ zajasala a rozbehla sa k nemu.

„Povozíme sa?“ spýtal sa Emmett, no zrak mal upretý na nové stereo, ktoré jej namontoval. Ani sa nedočkal odpovede. Renesmee si ihneď sadla na sedadlo spolujazdca a zapla si pásy. Emmett vhupol na sedadlo vodiča a Carlisle s Jasperom sa posadili dozadu.

„Hneď sme späť!“ zakričal Emm a naštartoval auto.

„To by som prosila. Ešte nedostala všetky darčeky,“ zahundrala Alice.

Motor Renesmeeinho auta príjemne priadol. Na takýto zvuk motora som nebol zvyknutý. Zvuk môjho motora pripomína skôr sršne ako pradenie mačky. Emmett skrútil volant a spravil kolečko po tráve tak, že za sebou zanechal viditeľnú stopu pneumatík. Zmočená tráva sa zmenila na kus blata. Otočil kľúčikom a zastal priamo pred nami.

„Vystupovať!“ zahlásil s úškrnom.

„No sláva,“ zamrmlala Rosalie a spoza chrbta vytiahla už vopred spomínanú škatuľku so striebornou mašľou.

„Keby si chcela, Nessie...“

„Všetko najlepšie. Tento darček je odo mňa a Alice,“ skočila Jasperovi do reči Rosalie a vtisla Nessie ligotavú škatľku do rúk.

Renesmee si ju ihneď vzala a pomaly rozviazala striebornú mašľu. Otvorila škatuľku a zadívala sa na akúsi vec ležiacu v nej. Na jej dne sa ligotal malý diamant v tvare malej hviezdičky. Nechápem, čo všetci majú s tými drahými vecami. Môj darček bude oproti nemu hrozne zahambujúci.

Malými rúčkami ho vytiahla zo škatuľky a zaborila si ho hlboko v dlani. Roztvorila malú rúčku a podvihla ho. Fascinovane sa dívala na hru mesiaca s diamantom. Mesačné lúče sa okúzľujúco hrali s každým záhybom v hviezdičke.

„Ďakujem vám,“ povedala sladkým hlasom a zvrtla sa, aby im videla priamo na snehobiele tváre.

„Sme rady, že sa ti páči,“ povedala Alice a od vzrušenia hovorila vyšším hlasom.

„Teraz ty, Jacob,“ zašomrala Alice a otočila sa ku mne.

„Ja... nemám pre teba vecný darček,“ zašomral som a škaredo sa zahľadel na trávu podomnou. Všetci jej dali tak drahé dary, a ja pre ňu nemám absolútne nič, ak sa to tak vezme.

„Pôjdeme niekam?“ spýtala sa Nessie nadšene. Šibalsky som sa na ňu usmial. Úsmev mi ihneď opätovala.

„Kam pôjdete?“ opýtala sa Bella. Videl som na nej, že je rovnako nedočkavá ako Renesmee.

„Obidve ste také zvedavé,“ zašomral som pre seba.

„Asi to budú gény,“ zamyslel som sa.

„Tak ideme už?“ vyhŕkla Nessie nedočkavo a postavila sa rovno predo mňa.

Autor: stenc9nika, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nie celkom všedný deň - 1. kapitola: