Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nezabudni na rúž, kamarát! - 1. kapitola

Nezabudni na rúž, kamarát! - 1. kapitolaNew York je jedno obrovské a hlučné mesto, v ktorom si naše 'hrdličky' opäť našli miesto vedľa svojich bokov. Teda vedľa svojich izieb. Edwardovo srdce začne patriť Belle už od úplne prvého dňa, kedy sa stanú spolubývajúcimi, ale čo ona? Dokáže ju niekto ako on získať na obyčajný, sladký úsmev? A čo keď si Bella o tom 'niekom' myslí, že je gay? Oddychová poviedka o poloupírovi a mladej dáme, z ktorých sa postupne stanú najlepší priatelia pre všetko. A to doslova. No a, samozrejme, že plná Edwarda, Edwarda, Belly, Edwarda a... A rúžu.

1. kapitola - Chce to vreckovku, a hneď!

Milujeme, aby sme milovali - pre nič iné.

„Hej, Edward, čakaj!" zakričala som na svojho fešáka cez malú škáru, ktorú sa mi minulý týždeň podarilo prebúrať v mojich dverách, a začala si obliekať vyblednuté jeansy na nohy. Nahnevane som začala po špičkách poskakovať po izbe a nohavice si zo všetkých síl vyťahovať smerom nahor. Vo chvíli, keď sa už aj gombík krásne vynímal na svojom mieste a mne stačilo len pohnúť zipsom, som ho jednoducho urvala a ten hajzel mi ostal ležať v dlani. Sakriš!

Zavrčala som pomedzi zaťaté zuby a nohavice som začala pre tentokrát ťahať opačným smerom. „Len tam pekne stoj!" zamumlala som za Edwardom autoritatívnym hlasom, v ktorom sa miešala obrovská dávka hnevu vyplývajúca práve z tejto situácie.

Rýchlo som priskočila k svojej poličke s oblečením a začala z nej vyhadzovať všetky veci na posteľ, až pokým som neobjavila ďalšiu možnú variantu nohavíc, ktoré by som si mohla obliecť. Keď som ich už mala na zadku, vyrútila som sa z izby a dlhým šmykom po plávajúcej podlahe cez celú chodbu som zastala priamo pred Edwardom, ktorý o sebe celý ten čas dával vedieť nervóznymi údermi podrážky jeho topánky s podlahou.

„Prosím, buď ku mne úprimný a povedz mi," začala som a bezmyšlienkovite som si svoju ruku obvinula okolo jeho zápästia, „mám v tom pekný zadok?" vzhliadla som k nemu a hneď na to som sa k jeho tvári otočila chrbtom, aby mal dokonalý výhľad na moje pozadie.

„Si nádherná ako vždy," mrkol na mňa a hneď na to sa anjelsky usmial. Šťastne som mu vlepila veľkú a sladkú pusu na líce a pevne ho zakliesnila medzi svoje paže.

Ešte predtým, než som sa zohla k zemi a rozviazala si šnúrky na mojich teniskách, som si vlasy stiahla gumkou a na pery si natrela melónový lesk. „Myslím si, že môžeme vyraziť," zahlásila som pyšne, keďže mi dnešná príprava trvala len niečo cez dve hodinky.

„To si nemyslím."

„Prečo nie?" nakrčila som čelo, cítiac, ako sa mi medzi obočím rysuje hlboká vráska.

„Zabudla si na tričko," pohodil hlavou smerom k mojej hrudi a ja som sa automaticky začervenala. Bella, upokoj sa, aj tak dobre vieš, že je na chlapov!

Zahanbene som sa usmiala a opäť si to namierila do svojej milovanej izbičky. Skočila som do hromady oblečenia, ktorá sa vynímala na karamelových prikrývkach, a hodila na seba prvú vec, ktorú som z nej vylovila.

„Edward, myslím si, čisto teroristicky-"

„Teoreticky," opravil ma okamžite môj osobný, chodiaci Word.

Zamračila som sa. „Teroristicky, nie teoreticky. To slovo je už otrepané," odpovedala som mu otrávene. „No, čiže čisto teroristicky si myslím, že už fakt môžeme ísť," usmiala som sa od jedného ucha až k druhému.

Prikývol, do rúk si vzal tmavú mikinu a kľúč vložil do zámku. Potom sa na mňa však pochybovačne otočil.

„A mobil máš?" spýtal sa ma už s jednou nohou položenou za prahom dverí.

Do riti!

***

„Čaute!" zvolala som z plného hrdla v Edwardovej kaviarni práve vo chvíli, keď sa za nami buchnutím zavreli vchodové dvere.

Pár ľudí sa na mňa šokovane otočilo, no Betty, jedna z Edwardových pracovníčok, sa na mňa šťastne usmiala a zamávala mi. Potom svoj pohľad opäť upriamila na zákazníka, ktorý už netrpezlivo čakal na kelímok svojej raňajšej čiernej kávy. Vedela som to úplne stopercentne, pretože ten zákazník bol Phil a keď sa jedná oňho, nikto sa nedokáže mýliť. Je tu každé ráno presne o deviatej a ešte nikdy, naozaj nikdy si neobjednal nič iné.

„Ahoj, Bells," pozdravil ma Phil hneď potom, čo zaplatil, a rukou poukázal na jednu zo stoličiek pri stole, ku ktorému práve mieril.

Kývla som na súhlas a rozišla sa k rovnakému cieľu. Pohodlne som sa usadila a ruky si zložila pod bradu. „Káva?" spýtala som sa ho, ako keby som vôbec netušila, čo tam bude. Jednoducho len aby reč nestála...

„Nie. Prečo?" začudoval sa a mierne kelímkom zatrepal. Jeho odpoveď ma akosi prebrala, zaskočila, zmenila ten každodenný stereotyp, keď tu ráno sedíme a ja hádam, akú kávu v tom kelímku má, aj keď už vopred viem, aká bude správna odpoveď.

Okamžite som sa napriamila a hlavu bezmyšlienkovite naklonila mierne na stranu. Môj pohyb kopíroval ako odraz v zrkadle.

„Ak tam nemáš kávu, tak čo tam potom máš?" zašepkala som a na jeho odpoveď čakala ako na súdny verdikt. Cítila som, ako mi srdce zvnútra naráža do hrude a kyslík, ktorý pomaličky prechádzal do pľúc, má vo svojej ceste milión prekážok. Moje reakcia ma zarážala, ale toto ma naozaj vykoľajilo. Zrakom som skúmala každý jeho pohyb.

Keď som už Phil nadychoval, že mi aj odpovie, zrazu sa v mojom zornom poli zjavila Betty a krivo sa na Phila pozrela. „Opováž sa jej niečo ceknúť a uvidíš, aké peklo ti zo života spravím!" Pri svojich slovách mu nezabudla pohroziť ukazovákom, no a potom si k nám prisadla. A Phil okamžite zavrel klapačku. No hej, manželský zväzok medzi dvoma ľuďmi je už iný level, tam už treba počúvať na slovo.

Ale bolo to zvláštne... Dosť.

Zrazu som si všimla, ako na mňa obaja zazerajú. Aj keď som kútikom oka pozrela po Edwardovi, ktorý vzal prácu za Betty a stál pri pulte on, nezdalo sa mi, že by sa tváril akosi... normálne. Pomaličky som sa naozaj začínala báť... Teda, nie pomaličky, ale takmer bleskovou rýchlosťou som sa od strachu roztriasla ako zmoknuté kura.

„Nezatvárate to tu, však nie?" opýtala som sa s hlbokým strachom v očiach. Ráno bez mojej horúcej, mätovej čokolády so šľahačkou, lentilkami, karamelom a gumovými medvedíkmi, ktorú mi vie pripraviť jedine Betty s Edwardom, som si nedokázala dokonca ani vysnívať v tej najhoršej nočnej more. Veď už len pri tej predstave som si nechty zarývala hlboko do drevených dosiek stola.

„Jasné, že nie," pokrútila pohotovo hlavou Betty a nad mojou otázkou pretočila očami. „Ako ťa to len mohlo napadnúť?"

„No, vieš, Phil dnes nemá vo svojom kelímku kávu, ty tu máš predo mnou akési tajnosti a všetci sa tvárite tak hrozne zvláštne," zahundrala som na svoju obhajobu a ruky si zložila na hrudi. Naozaj mi tu niečo nehralo.

„Bells, vážne môžeš byť pokojná. Všetko je 'pohodka-jahodka', ako zvykneš vravieť ty," priateľsky sa na mňa usmial a ja som si zhlboka vydýchla. Odkedy som si v izbe roztrepala dvere hodením riasenky na oči, som akási paranoidná. Jop, to bude určite tým.

Aj ja som sa usmiala. Keď tu zrazu... Takmer to so mnou naozaj vystrelo, keď som o niekoľko metrov pred sebou zazrela akúsi bielu vec posypanú niečím farebným. Na tej veci boli precízne usporiadané sviečky s malými ohníkmi na knôtoch. Cítila som, ako mi v hlave šrotujú kolieska a ako puzzle zapadajú do seba... To som si mohla myslieť!

„Všetko najlepšie k dvadsiatym druhým narodeninám, Bella!" zanôtil Edward a Betty s Philom sa k nemu ako na povel pridali. Úprimne som sa rozosmiala. Tento obrázok mojich najlepších priateľov bol taký nádherný. Páčilo sa mi, že sme ako rodina. Malá, šialená a hlučná kaviarenská rodinka. Zlaté.

„Ďakujem, ďakujem, ďakujem," postavila som sa zo stoličky, tak ako aj oni, a všetkých začala pritláčať k sebe. Z očí sa mi zrazu začali valiť potôčiky lesklých sĺz nezastaviteľnou rýchlosťou. Ach, to je v keli. Prečo práve ja musím byť vždy tá, ktorá sa rozplače ako úplne prvá? To vôbec nie je fér.

Odtisla som sa od svojich kamarátov a rýchlo si prevzala od Betty papierovú vreckovku, ktorou som si rýchlo utrela všetky slzy, ktoré mi stekali po tvári.

„A tu je tvoj darček. Za nás všetkých," povedal Edward, keď si od mojich sĺz takmer začal žmýkať košeľu.

Do rúk som si vzala nápojový lístok, ktorý mi práve podával, a nechápavo som sa zaškerila. Haha, prvý apríl už bol, vážení.

Oni sa však tvárili smrteľne vážne. Alebo skôr vyzerali, že sú vo vytržení a nemôžu sa dočkať, kedy ten lístok otvorím. A tak som im vyhovela.

Vo chvíli, keď do mojich očí udrel úplne prvý nápoj, opäť som vypukla v nezastaviteľný plač. Asi sa už aj pôjdem liečiť, pretože moje reakcie sú až neprekvapivo choré.

„B-b-bellina dúhová čokolá-lá-láda," koktala som pomedzi slzy. „Horúca čokoláda, mäta, šľahačka, karamel, lentilky, gumové medvedíky," dodala som hneď na to zloženie, ktoré som z nápojového lístka ani čítať nemusela, sama som si tento nápoj predsa vymyslela.

Pozrela som sa na Phila a kelímok s tou jeho tekutinou. Už mi bolo jasné, prečo mi nesmel povedať, čo tam má. Objednal si totiž úplnú novinku. Nápoj, ktorý je len a len môj.

„Ak to náhodou začne vynášať, ver, že desať percent zisku z tej gebuziny je tvojich," podrypol si do mňa Phil a sám sa na svojom vtipe zasmial. Prestal hneď potom, čo ho Edward a Betty spražili nahnevaným pohľadom. Mne tá jeho poznámka v tejto chvíli nerobila však vôbec nič, bola som totiž dokonale šťastná.

„Och, ľudia, ja vás tak milujem," hodila som sa na prvého z nich, ktorého som mala po ruke, aby som ho mohla opäť poriadne zmačkať. Mojou obeťou sa stal Edward.

„Aj ja ťa milujem," ozvalo sa mi pri uchu tichučkým hlasom, takým tichým, až som si nebola istá, či som to vôbec mala počuť.

Čože?!?

A počula som niečo vôbec? Ach, Bože, ak teraz budem mať halucinácie, tak sa prisámfakt obesím!

Alebo radšej nie, lano v poslednom čase nie je lacnou záležitosťou. Aj keď... Nemajú teraz náhodou v meste výpredaj?

Hm, alebo...

„Edward, vravel si niečo?" spýtala som sa ho a dlaňami sa oprela o jeho dokonalú hruď.

„Ja?" vypleštil na mňa oči a šibalsky sa usmial. „Nie, kdeže, nevravel."

No hej, tak to asi naozaj vyzerá na to lano. Snáď mi naň Edward požičia, moje prasiatko totiž štrajkuje.


Absolventom 2011/2012, navždy...

Úprimne dúfam, že sa vám táto kapitola aspoň máličko páčila a zanecháte mi tu aj nejaký ten komentár, decká. :) Aj keď... No neviem, neviem, mne sa celá táto kapitola zdá strašne čudná a dosť o ničom, čiže ak plne zdieľate môj názor na túto poviedku, ospravedlňujem sa za tie minúty, ktore ste čítaním tohto premárnili. :D

Kladný či záporný, to je jedno. Vopred vám za váš názor všetkým ďakujem.


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nezabudni na rúž, kamarát! - 1. kapitola:

 1 2 3 4   Další »
33. SiReeN
27.08.2012 [13:20]

SiReeNTéda, hned na úvod taková bomba, to teda nechci vidět, jak to bude končit. Emoticon
Nejdříve to zabije Bella se svým "čistě teroristicky", pak následuje Edward coby chodící Word, no a jako by toho nebylo málo, dostane k svátku místo na nápojovém lístku a případnou finanční odměnu, pokud se to bude prodávat. Emoticon Emoticon
Konec kapitoly taky neměl absolutně chybu. Bože, to je tak skvěle uhozený, jak to umíš napsat jen ty! Emoticon Emoticon Emoticon (A samozřejmě to myslím v dobrém! Emoticon)
Další skvost z tvého shrnutí, kterého jsem si měla víc všímat už dřív, já vím, jsem hrozná. Emoticon Jen škoda, že opět tak krátký, jako kdyby ses u NN vůbec nepoučila. Emoticon No, i když je kapitol málo, hodlám si je náležitě užít, protože tvůj Edward, o kterém si Bella myslí, že je gay... Mmmm. Je skvělý. Emoticon Emoticon

24.08.2012 [18:18]

NeyimissVýborně, Teenuš. Krásně jsi začala, krásně jsi pokračovala a krásně jsi zakončila kapitolu. Bella je skvělá a Edward snad ještě víc. Emoticon
Myslím, že ta kavárna by mohla hrát trošku větší roličku, co? Každopádně dobrý nápad, který chválím. Emoticon
Jsem zvědavá na Edwarda coby gaye ve tvém podání, stejně jako na další Belliny eskapády - tričko, mobil... zabíjíš. Emoticon Emoticon
No nic, jdu dál, ať trošku pokročím, i když... Vlastně není kam spěchat, ty tři ( Emoticon Emoticon) zbývající části dneska každopádně stihnout musím. Emoticon
Paráda, Teenuš, prostě jen tak dál... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

31. Adus15
22.06.2012 [11:31]

Adus15Trochu? Trochu? Veľmi sa mi páčila. Je úplne úžasná, s touto tematikou som sa stretla prvýkrát a je NAPROSTO BOŽIE! Ten EDWARD a Bella nemajú chybu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

30. sunny
19.06.2012 [23:49]

super...tesim sa na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.06.2012 [14:26]

monokl009krásná povídka..:)

28. winna
19.06.2012 [10:48]

kdy bude další????Doufám, že co nejdřív, čte se to samo.D

27. Lucie7
18.06.2012 [22:14]

Lucie7krása

26. lele
18.06.2012 [21:06]

suuuuuuuuuuuuuper prosim pokracuj Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18.06.2012 [20:43]

SummerLili Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

24. Kim
18.06.2012 [20:20]

KimBože, bože, bože, božeeeeeeeeeeee! Emoticon
Zamilovala jsem se. Právě jsem se totálně zamilovala. Emoticon Zlato, omlouvám se, tentokrát to nejsi ty, koho miluju (jinak jo, neboj (Emoticon)), ale tvoje povídka. Především teda Edward. Četla jsem už o spoustě Edwardech, ale tenhle je jedinečnej! Emoticon
Než začnu chválit jednotlivý části, tak ti musím vynadat za tu poznám pod čarou. Zvláštní ta povídka není a zakazuju ti, abys to ještě někdy opakovala. Že tobě se to nelíbí nebo co, je nám všem ostatním totiž šumák. Emoticon Jak můžeš vidět, všem se to líbí a ty můžeš být spokojená a pyšná. Emoticon

Je to perfektní nápad, Edward jako “gay“? LUXUSNÍ! Emoticon Jen teda, je mi ho docela líto. Musí to pro něj být hrozný, když ho jeho spolubydlící považuje za menšinu. Horší ale je, že on ji ve skutečosti miluje. Jen teda nechápu, proč jí to neřekne. Pochybuju, že by si to užíval. Emoticon Buď to neví, nebo nechce pokazit jejich přátelství, protože je mi jasné, že až se to dozví, tak to bude pekelná situace. A já se na ni nesmírně těším. Emoticon Emoticon Ještě nesmím opomenout ten začátek. Nejlepší! To s tím tričkem jsi zabila. chudáček můj malej. Asi se musel hodně ovládat. Emoticon

Edward má kavárnu? Emoticon bomba, bomba, bomba. Líbí se mi to. Emoticon
Dárek k narozeninám byl originální a vlastně jsem to i čekala. Taky bych chtěla mít svůj nápoj. to abych si šla hledat nějakýho teplýho Edwarda. To mám teda co dělat. Emoticon Emoticon No a to vyznání nevyznání. Ach, už jsem říkala, že toho poloupíra miluju? Emoticon Emoticon

Moc se těším na pokračování, doufám, že z něho máš už většinu. Emoticon Jsi talent, drahouši. Je tak dál. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2 3 4   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!