Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » New life for Bree - Prológ

Foto UH


New life for Bree - PrológMoja nová kapitolová poviedka. Je o Bree Tannerovej, ktorá je v mojej poviedke úplne iná, ako ju poznáte zo Zatmenia alebo z novely k nemu. Bree prestane baviť byť v Seattli, pochopí, že tam nemá veľkú šancu na prežitie. Keď zistí jednu dôležitú vec, nič jej nebude brániť v úteku. Kam ide a koho na svojej ceste za šťastím spozná? Do čoho sa zapletie? A nepôjde len z blata do kaluže? Lebo keď je zle, môže byť ešte horšie -, ale je to aj teraz prípad Bree? Prológ síce nie je nič moc, ale dúfam, že sa vám bude páčiť.

Prajem vám príjemné čítanie a dúfam, že tu zanecháte aspoň jeden komentár, aby som vedela, či mám pokračovať. Vaša Loliana.

Prológ 

Bree:  

Fascinovane som hľadela na jasný lúč svetla, ktorý dopadal asi päť metrov odo mňa, ku vstupu do jaskyne, kde som sa pred slnkom schovala. Lovila som dlho. Ani som sa nenazdala a bol úsvit, zatiaľ čo som bola desiatky kilometrov vzdialená od domu, kde nás Riley držal.  

Slnečné lúče siahali už do polovice jaskyne. Za chvíľu bude jaskyňa celá zaliata svetlom. A ja umriem. Bude to bolestivá smrť, akou nás Riley strašil už od otvorenia očí po neznesiteľnej premene. Striasla som sa pri spomínaní na tú bolesť, ktorá ma ochromila, no potom sa rozliala po celom tele a pálila všetko, čo jej prišlo do cesty. Pripadala som si ako na pohrebnej hranici - priviazaná, kričiaca a prosiaca o záchranu, ktorá nepríde... Nezostávalo mi nič iné, ako zhorieť do tla.  

Chytila som sa za hlavu a zavrela oči. Nie! Nesmiem. Na to. Myslieť! Otvorila som oči. Ešte pár centimetrov a bude koniec. Chcela som sa pozerať smrti do očí, keď príde. Zaťala som päste a mimovoľne zavrčala. Som pripravená! Teraz alebo nikdy! Slnko už prekročilo hranicu, za ktorú som sa neodvážila a šplhalo sa po mojom tele. Je to tu - umriem.  

Ale... Bolesť neprišla. Udivene som vydýchla a povolila päste. Možno muky prichádzajú pomaly, aby som mohla dlhšie trpieť. Opatrne som sa pozrela na svoju ruku a zhíkla som. Na prvý pohľad sa mi zdalo, že horím a s tou bolesťou som mala pravdu. Pozrela som sa lepšie. Na moje prekvapenie sa mi pokožka trblietala, ako keby som v nej mala diamanty. Pomaly mi to dochádzalo. Slnko mi neublíži; odráža sa odo mňa. Môžem sa cez deň pohybovať vonku. Môžem utiecť. Radostne som vykríkla.  

„Áno!“ šťastne som sa zasmiala. To je úžasné! Keby som bola človek, točila by sa mi hlava.

Často som rozmýšľala o úteku, keď som sedela za Fredom a snažila sa byť neviditeľná. Vždy, nech som akokoľvek prerábala plán úteku, vyšlo mi ako jediný problém slnko. Teraz je ten problém vyriešený. O úteku som uvažovala z jediného prostého dôvodu: chcela som si ochrániť vlastný život. Jednoduché, však. 

Už-už som chcela vybehnúť z jaskyne, ale zastavila som sa. Uvedomila som si, že aj keď v žiari slnečných lúčov nezhorím, ľudia by si na mne všimli, že som iná. Rozhodla som sa počkať do večera a v noci vyraziť. Pred cestou pôjdem ešte raz na lov a tentokrát sa nebudem obmedzovať. Bolo mi jedno, či sa bude zajtra písať v novinách o čudných zmiznutiach alebo úmrtiach. To nech si rieši Riley, nech utrhne ruku či nohu niekomu inému. 

Neplánovala som sa však ísť posledný raz pozrieť na dom, kde sme v stiesnenom pivničnom priestore vrčali jeden na druhého. Nemala som na to miesto nijaké šťastné spomienky.  

Vlastne som nemala žiadne skutočné šťastné spomienky. Na svoj ľudský život si nespomínam, len na posledné dva týždne, keď som hladovala. V upírskom živote som zažila len radosť z rýchleho behu alebo z krvi, z čistej lahodnej krvi. Nepočítam to však do zoznamu šťastných spomienok, nepovažujem to za skutočné šťastie. Momentálne som sa tým netrápila, veď v novom živote zažijem určite viac šťastia ako doteraz. Napríklad zistenie, že slnko mi neublíži, rozhodne patrí k radostným spomienkam, vlastne, bude tam patriť. Podvedome som sa usmiala. Stále som nemohla uveriť, že sa mi podarí utiecť. Plán bol jednoduchý - nalovím sa do sýtosti čistej krvi, možno aj čosi naviac, potom pobežím po strechách k rieke, vkĺznem do nej a vynorím sa, keď to budem považovať za vhodné, aj keď si nemyslím, že by ma Riley hľadal, nebola som pre neho až tak užitočná. Pozrela som sa na hodinky, bolo pol jedenástej dopoludnia. Kým zapadne slnko mám kopec času na  premýšľanie, keďže nemám na práci nič lepšie.  

Začala som sa zaoberať otázkou, kam by som rada šla. Už teraz som vedela, že by som sa chcela poobzerať po celom svete. Do Írska, Anglicka, Francúzska, Egyptu, Talianska... Krajiny ma napadali len tak náhodou a zaumienila som si, že týchto päť krajín navštívim na sto percent. Lenže kam teraz na začiatok. Niekam blízko, niekam, kde je more, najlepšie USA, ale niekde na severe... Usmiala som sa. Samozrejme! Pôjdem na Aljašku! Spokojne som pokyvkavala hlavou. Mám to vyriešené. Keďže som upír, bude to hračka. Upír... Ale čo iní upíri? Určite existujú ďalší... Čo keď niektorého stretnem? Bude so mnou zápasiť? Ja neviem bojovať! Ak sú tí upíri v svete takí istí, ako Raoul alebo Kevin, bolo by to zlé... Radšej budem však dúfať, že nikoho takého nestretnem, ako keby som tu mala zostať! 

Sedením na zemi a premýšľaním nad trasou, ktorou sa vydám som strávila väčšinu popoludnia. Keď sa už slnko chýlilo k západu a ja som sa už prestala trblietať, vyšla som z jaskyne a ponaťahovala sa, samozrejme, úplne zbytočne, keďže ma nič nebolelo.  

Pod rúškom súmraku som sa vybrala z jaskyne do ulíc Seattlu. Na lov. Uloviť čistú krv, akú som nikdy nemala, vždy som lovila takých, ktorí nebudú nikomu chýbať. Tí však mali trpkú krv, poznačenú alkoholom a drogami. Dnes nebudem loviť alkoholikov, dnes si doprajem hostinu, dnes vyvolám v uliciach rozruch a kvôli tomu Riley niekoho v záchvate zlosti zabije; dúfam, že to bude Raoul alebo Kristie.

S širokým úsmevom na tvári som zamierila po strechách do centra mesta. Mala som šťastie - na námestí bol trh, hrala hudba, grilovalo sa - proste veľa ľudí. Zasmiala som sa s zoskočila zo strechy. Z vône všetkých tých ľudí ma začalo páliť hrdlo, aj keď som bola len včera na love. Kým som bežala, premyslela som si plán, ktorý som práve začala uskutočňovať. Zo skupinky, pri ktorej som práve stála, som schmatla najlepšie voňajúceho človeka a kým sa spamätal, stála som s ním na streche a zapchávala mu ústa. Bola to žena, ale ako vyzerala som si už nevšimla. V sekunde som ju uhryzla a začala piť krv. Bola lahodná, najlepšia, akú som kedy mala. Hltavo som pila, po chvíľke to bolo len telo bez krvi. Nechala som ho na streche, ešte mi poslúži.  

Takýmto spôsobom som zabila ďalších pätnásť ľudí a nechala ich na streche. Počas zabíjania, sýtenia sa som mala akoby klapky na ušiach, nič som nevnímala, len vôňu obete a chuť jej krvi. Rozum som si našťastie zachovala, dodržovala som plán, nezačala som šialene zabíjať. Po odhodení poslednej obete som si znova začala všímať všetky zvuky. Na námestí sa občas ozývalo volanie, niekto zháňal Mary, ďaľší zasa Simona. Stavila by som sa, že aspoň jeden z nich mi padol za obeť. Príbuzný a kamaráti však nebudú dlho hľadať, to zariadim, uvidia ich. Čoskoro - nebude to však príjemný pohľad. 

Keď som prišla späť k svojej prvej obeti, bola som preplnená, doslova a do písmena - posledných troch chlapov a jednu ženu som vypila len pre radosť z čistej krvi. Prvýkrát som si ženu poriadne obhliadla. Mohla mať okolo tridsiatky, krátke hnedé vlasy rámovali celkom peknú tvár, ale ničím výnimočnú. Ľahostajne som ju zdvihla a hodila ju dole na námestie, medzi ľudí. Ozval sa vreskot a zdesené výdychy, tep ľudí podo mnou sa zrýchlil. Po prvom úspechu som toto isté zopakovala na ďaľších pätnástich miestach, s rovnakou odozvou. Keď som odchádzala po strechách k rieke, počula som húkať sirény. Tak toto sa určite dostane do novín, pomyslela som si spokojne. Uháňala som k rieke.  

Pred mojim vstupom do nového života bola práve ona. Bol to zvláštny pocit. Idem začať odznova, idem spoznávať svet, idem sa učiť nové veci o upíroch. Svoju prácu tu som už vykonala a bola som s tým mimoriadne spokojná. Rileymu som dopriala obrovský záchvat hnevu, niekoho z jeho skupiny som vlastne zabila. Jeho skupiny, nie našej, ako som ju doteraz volala. Ja už tam nepatrím. Odteraz budem osamelá pútnička. Nomádka, pošepkala mi myseľ skoro zabudnuté slovo. Áno. Osamelá. A možno šťastná. S týmito myšlienkami som skočila do rieky a navždy som opustila vydesený Seattle, ku ktorému ma už nič neviazalo.


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek New life for Bree - Prológ:

 1
3. Nataly619
20.10.2012 [15:12]

Výborné. Emoticon Rýchlo ďalšiu! Emoticon

2. Ceola
19.10.2012 [15:55]

Zajímavé .. :) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18.10.2012 [20:13]

BubulienkaAhoj,
článok som ti opravila, ale chcem ťa upozorniť na pár vecí. Nabudúce nemeň typ písma hneď vo worde (alebo prehliadači, v ktorom píšeš), pretože sa to nastaví inak a v administrácii sa to už nedá upraviť. Tentokrát sa mi typ písma podarilo zmeniť, ale nabudúce to nekomplikuj a ponechaj základný, ktorý sa ti nastaví po pridaní článku.
A taktiež chyby:
- do polky -> do polovice, polka je iba tanec
- zachvíľu -> za chvíľu (predložka a slovo)
- umrem -> umriem
- zabývať otázkou -> zaoberať sa otázkou
- dopísmena -> do písmena

Nabudúce si daj na tieto chyby pozor, ďakujem.
Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!