Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neskrotný milenec - 30. kapitola

31.07.2011 (07:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 33× • zobrazeno 5187×

30. kapitola

„Už prešiel týždeň a Bella tam stále leží s plačom,“ šepla som Carlisleovi, keď som mu ležala na prsiach. Pevne ma objímal, bol mi obrovskou oporou.

„Včera som bol za ňou, je zničená. Mala by ísť na lov, lebo je úplne vyslabnutá, ale odmieta. Ale musíme jej dať čas.“ Upokojujúco ma pobozkal na čelo a šepol mi slová plné nádeje, ale stále som sa o ňu bála. Rukou som ho pohladila po nahej hrudi a snažila som sa zadržať vzlyk.

„Bude sa musieť odtiaľ pohnúť, nemôže stále ležať medzi Edwardovými vecami.“ Pritiahol si ma k sebe ešte bližšie, aby ma upokojil. Ale som jej matka, nemôžem byť pokojná, keď ona trpí.

„Možno by si mala zavolať Rose, je to jej najlepšia priateľka, možno ju vytiahne von. Alebo sa jej vyrozpráva, poriadne vyplače. Presne to potrebuje.“ Carlisle mal pravdu, ale s Rose som si nebola istá.

„Je to skvelý nápad, ale Bella mi hovorila, že Rose Edwarda nanávidela. Mám pocit, že Rose sa s ňou odvtedy nerozprávala,“ povzdychla som si a smutne som sa započúvala. Hneď som začula Bellu, ako stále zvlyká.

„Ach, čo si len počneme?“ šepla som zničene.

„Všetko bude v poriadku,“ uistil ma, ale neverila som tomu.

Bella stále ležala medzi jeho vecami a vzlykala. Ak by mala slzy, ktoré teraz nutne potrebovala, bolo by tu už celé more. Mala pocit, že tu už ležala roky. Toľko bolesti v živote necítila. Každý pohyb ju bolel, každá myšlienka na muža, ktorého tak milovala.

Vedľa seba mala krabičku s jeho prachom, hypnotizovane na ňu pozerala a vzlykala. Celé telo sa jej triaslo, všade videla len Edwarda.

Nemo sa postavila a prešla na malú terasu. Unavene sa oprela o dvere a hľadela na more, ktoré sa divoko vlnilo. Mala chuť ho zastaviť, aby ostalo pokojné, aby sa nevlnilo. Zdalo sa jej, ako by všetko okolo nej zaniklo, ostala len ona.

Stále mala pred sebou jeho krásnu tvár, ten nežný pohľad zlatých očí plných lásky a oddanosti, sladké slovíčka, ktorými ju neustále zasypával... Všetky dotyky, ktorými ju obdarúval. Ukázal jej všetku slasť a vášeň, ktorú jej sľúbil. A to malo byť všetko? Ukázal jej zmysel života a hneď sa vytratil len kvôli tomu diablovi, ktorý jej ho zabil pred očami. Už viac nedokáže byť na tomto svete.

Chytila si tvár do dlaní a tvrdo si prešla po tvári.

„Belli,“ ozval sa zrazu vedľa nej nežný hlas. Prudko zdvihla hlavu a uvidela anjela. Stál presne pred ňou a smutnými očami na ňu hľadel. Bella sa zhlboka nadýchla v tom omámení a ucítila jeho vôňu. Bola oveľa intenzívnejšia ako z jeho vecí. Bolo to vôbec možné? Čo sa zbláznila?

„Ach, Bella,“ povzdychol si anjel. Rýchlo k nej podišiel, zdvihol ju zo zeme a pevne objal. Ak by nebola upírka, zadusil by ju.

No Bella si stále neuvedomovala, že tu je s ňou, že ju objíma, že tu je naozaj, nie je to žiadny sen ani vidina. Ale ostávala v jeho dusivom objatí, nedokázala sa od neho pohnúť, bolo to príliš živé. Ona sa už cítila živá, ako by všetko osvetlilo svetlo a všetko sa vrátilo naspäť.

Edward sa od nej odtiahol a chytil jej tvár do dlaní. „Belli, vnímaš ma? To som ja, Edward. Nie som mŕtvy, žijem, Peter ma nezabil,“ hovoril jej tie oslobodzujúce slová s tak vážnym výrazom, až sa prebudila do reality. Hystericky vzlykla a vrhla sa mu okolo krku. Plakala mu do ramena a zvierala ho celou silou, ktorú mala, aby jej nikam neutiekol.

„Ty... ty žiješ?“ spýtala sa ho koktavo.

„Áno, Bella, žijem,“ odvetil jej nežne a tvár si zaboril do jej voňavých vlasov.

Už to nemohol vydržať. Každý deň stál pod jej oknom, ale nemohol ísť dovnútra. Každý deň utekal z Volterry po tom, čo s bratmi vylepšovali svoj plán a celú stratégiu. Každý deň sa vracal sem pod jej okno, aby ju mohol počuť a vidieť. Celú dobu ležala na posteli a vzlykala. Častokrát sa rozvzlykal s ňou, ale nešiel za ňou, nemohol. Nemohol jej povedať, že žije.

Každým dňom ju miloval viac a viac, tak veľmi kvôli nemu trpela. On ju videl, počul, ale ona jeho nie. Bolo to nespravodlivé, ale muselo to tak byť.

Upokojoval sa tým, že o pár týždňov bude o ňom vedieť, že budú spolu. Bratia mu to síce zakázali, ale už to nemohol vydržať. A ešte k tomu stále v rukách zvierala tú krabičku, kde bol prach úplne iného upíra. Už nemohol vydržať počúvať toľko bolesti v jej vzlykoch, ničilo ho to.

Keď Bella vyšla na terasu, vzdal sa. Počul, ako sa jej telo zosunulo na zem, bez rozmýšľania skočil za ňou. To, čo tam uvidel, ho úplne odzbrojilo. Ležala tam, vzlykala... Bol to strašný pohľad, a to len kvôli nemu.

„Belli?“ ozval sa pri nej a čakal. Zrazu naňho uprela svoje čierne oči, už dlho nelovila, a vyzerala strašne vyslabnutá. Mala toľko bolesti v očiach, až sa mu takmer podlomili nohy. Určite si myslela, že má nejakú vidinu. Na nič nečakal a chytil ju do svojho náručia. Drtil ju svojim telom, bol tak šťastný, keď ju mal pri sebe, keď ju držal a cítil jej telo.

Videl jej v očiach, že mu začína pomaly veriť, keď jej to s vážnym výrazom povedal. Zrazu sa mu vrhla okolo krku a rozvzlykala sa. Verila mu! To ho tak potešilo, že začal plakať s ňou. Pevne jej zvieral pás a tvár mal zaborenú v jej vlasoch. Celé telo sa jej triaslo.

„Panebože,“ vzlykla ešte viac, no zrazu sa začala smiať. Bola tak šťastná. Neverila vlastným očiam, ale bola to pravda.

„Tak strašne ťa milujem, Belli,“ šepol jej naliehavo. Bella sa od neho odtiahla a pozrel sa mu do očí plných lásky a šťastia.

„Toto mi už viackrát nerob, Edward. Vieš, ako to bolelo?“

Edward zvraštil tvár. „Viem, Bella, veľmi dobre to viem, ale už je všetko v poriadku,“ uistil ju a Bella vedela, že to je už pravda. Postavila sa na špičky a Edward jej dal jeden z najnežnejších bozkov.

Vtom sa prudko otvorili dvere, bol to Carlisle s Esme. Obaja vyľakane sledovali scénku, ktorá sa odohrávala pred nimi. Esme sa zmätene pozrel na Carlislea. Ten sa žiarivo usmieval, keď videl, aká je Bella šťastná.

Esme sa znova pozrela na svoju dcéru a natiahla ruku, ktorou ukázala na Edwarda. „Vidím dobre?“ dostala zo seba Esme. Bella sa zachichotala a tvár si zaborila do Edwardovej hrude.

„Myslím, že by si nám mal niečo objasniť,“ poznamenala po chvíli Bella, keď sa Esme s Carlisleom akoby privítali s Edwardom. Bella ho stále držala a odmietala ho pustiť, Edwardovi to absolútne nevadilo, užíval si to.

„Poďme dole,“ navrhol Carlisle. Bella sa zavesila na svojho upíra a išli všetci dole. Edward ju celú dobu bozkával do vlasov a šepkal jej stále, že je všetko v poriadku. Sadli si do obývačky, Bella sa posadila na Edwarda a schovala sa v jeho objatí. Esme sa šťastne usmievala, tak veľmi jej odľahlo, ale bola rovnako zmätená ako Bella.

„Všetko to bol plán. Veľmi dobre sme vedeli, že Peter bude chcieť na mňa zaútočiť. A museli sme ho nejako nalákať. Vtedy, keď som sa rozhodol, že idem hneď za Peterom, to bola už súčasť plánu. V našom väzení vo Volterre sme mali jedného upíra. Mal neuveriteľnú schopnosť, ale dosť nebezpečnú. Vedel totižto meniť svoju podobu na hocijakého upíra. Nikto nechápal, ako k tomu prišiel. Tak sme to využili. Keď som od teba odchádzal, išiel som do Volterry, čakal na mňa Demetri s Emmettom. A za Peterom išiel ten upír – Thomas. Vedeli sme, že Thomas to neprežije. Okrem tejto schopnosti nemal príliš veľa sily. Ešte predtým som si to musel rozmyslieť, že odídem a teba tu nechám. Ale Peter si musel myslieť, že som mŕtvy a už po ňom nikto nepôjde. Vyšlo nám to, ale len za tú cenu, že si budeš aj ty myslieť, že som mŕtvy. Nemohla si to vedieť, lebo Peter by sa to od teba dozvedel, ak by nevidel, že si nešťastná,“ objasnil im s nešťastným výrazom.

„Mohol si mi to povedať, zahrala by som to,“ odvetila mu Bella.

„Nie, Bells, on nie je taký hlúpy, prišiel by na to. Ale to nie je všetko, zistili sme, že zostavuje menšiu armádu a chcú aj Volterru.“

Bella sa prudko nadýchla. „Nechcem ťa už stratiť,“ šepla.

„Nestratíš ma, Belli. Ale teraz je dôležité, aby sa Peter nedozvedel, že tu som. Musí si stále myslieť, že som mŕtvy. Najlepšie by bolo, aby si so mnou odišla do Volterry. Budeš tam so mnou a budeš v bezpečí,“ navrhol jej.

„Samozrejme, že pôjdem. Nechcem ťa stratiť a nevydržím bez teba už ani minútu.“ Edward sa na ňu nežne usmial a pohladil ju po tvári. Bella pod tým dotykom privrela viečka a spokojne si povzdychla.

„Budeme musieť odísť čo najskôr,“ upozornil ju Edward a pozrel sa na Esme, či s tým bude súhlasiť. Síce veľmi dobre vedel, že by si ju do Volterry zobral aj tak, ale chcel byť aspoň slušný.

„Pokojne si ju zober, Edward. Už je len tvoja,“ povedala mu Esme s úsmevom. Bella sa rozžiarene pozrela na Edwarda a perami mu naznačila krásne milujem ťa. Edward ju k sebe ešte viac pritisol. Bratia ho za toho asi prizabijú, ale on nemohol nechať Bellu trpieť.

29. kapitola - 31. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neskrotný milenec - 30. kapitola: