Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 19.kapitola

Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 19.kapitolaPrepáčte, že to zase tak trvalo, ešte dnes pridám ďalší diel:) Ďakujem za všetky komentáre, ste úplne skvelý a ja už ani neviem akými slovami vás mám chváliť... Takže asi jediné čo vám môžem dať je moje rýchlo napísané ĎAKUJEM a venovanie pre vás... teda pre: NeliQ, Momo94, Ronnie, EdBeJa, Dark Passion, Dorianna, Nikki, Sissa Vampire, TayLoORiSsOoCuTeE, Eternity, Anamie, Sandra Cullen, Love Cullenka, prepáčte, ak som na niekoho zabudla, a vlastne je venovaná aj všetkým čo ju čítajú... príjemné čítanie, vaša Rosie!

" Zmiznem z tvojho života presne tak isto, ako ty z môjho!"

 

19. Natáčanie

hudba

Jazva ma ešte stále nepríjemne pálila, cítila som jeho dotyk na mne... ale už to nebolo až také hrozné. Lanie ma jemne objal okolo bruška. Kola ležal pri mojich nohách a ja som sa pomaly ukľudňovala. Bolo to také hrozné... ale už tu nie je, ani nechcem aby tu bol, aby sa ku mne približoval, dotýkal sa ma, aby som ho videla. Objala som Lanieho ruky na mojom bruchu a pevne sa na neho pritisla, i keď ma ešte viac pálila jazva. Potrebovala som ho mať teraz pri sebe, tak moc som ho potrebovala. Nechápala som len jednému. Prečo sú poslednou dobou spomienky tak moc silné, živé a bolestivé. Ja... myslela som si, že už som za tým, že už nado mnou nemá noc a nedokáže ma dostať na kolená... mýlila som sa...

Rýchlo som zavrtela hlavou, bolo to smiešne, ako keby sa tým gestom dali vymazať všetky moje spomienky, ako keby sa dal vymazať on a jeho vražedné oči. Pootočila som sa ku Laniemu. Už sme ležali na posteli a on ma ešte stále ukľudňoval. Znovu som sa ku nemu pevne pritisla a obmotala mu ruky okolo krku. Jemne ma hladil po bokoch a bozkával do vlasov.

 

Bolo to zvláštne... nikdy som si nemyslela, že by som dokázala nájsť niekoho, kto by mi rozumel aj bez slov, kto by sa ma na nič nepýtal, ale dokázal by ma objímať a tým pochopiť. Nikdy som neverila na princov z rozprávok, už ako malé dieťa som bola skeptická a jediný princ, na ktorého som verila, bol Shrek. Nedokonalý, ale pri tom dobrý muž... Ale Kellan? Tie malé chyby, ktoré podtrhujú jeho osobnosť ani nevnímam. Pretože jeho skvelé vlastnosti nad nimi vyhrávajú a sú až príliš výrazné, aby som si všímala nejakých chýb.

„Bojím sa.“

Šepol a ja som sa napäla. Musel sa ma báť, možno sa bojí, že mu niečo urobím, že som nebezpečná a teraz ma opustí, už vidím tie články... Ak ma opustí, tak ja to už nezvládnem. Musí byť strašne vystrašený, ani neviem čo som robila, nevnímala som, možno som mu aj ublížila... Ja si to nikdy neodpustím. Lanie ma chytil pod bradou a tak ma prinútil sa na neho pozrieť, do očí sa mi v tej chvíli už drali slzy... zostanem tu sama.

„Bojím sa... o teba. Bojím sa, že niečo mi ťa vezme... Neviem, čo sa ti stalo, kto ti čo urobil, ale viem, že to muselo byť niečo hrozné. Bojím sa, že ti vezme tvoj krásny úsmev, tvoju veselosť... tvoj smiech. Bojím sa, že mi ťa vezme a už nevráti, že ti niečo urobí a ja práve nebudem pri tebe, že ti zase niekto ublíži. Boh vie, že anjelom sa nesmie ubližovať, tak prečo teda ubližuje tebe?“

Jeho šepot sa rozliehal po mojom tichom byte. Slzy  mi už putovali po tvári a Lanie mi ich jemne stieral, zatiaľ čo hovoril tie krásne slová. Myslela som si, že ma opustí... nenapadlo by ma, že on mi povie niečo takéto... myslela som si, že sa ma chce zbaviť... On tvrdí, že som anjel, to teda neviem, čo je on... Už teraz mu tak mnoho dĺžim. Stával sa pre mňa tak dôležitý ako Alex a mňa to mierne desilo. Bála som sa toho, že ho stratím, jeho už nie, jeho už chcem mať na stálo... a to som si práve uvedomila, ja už bez neho nechcem byť... stal sa súčasťou môjho nezáživného života a okorenil mi ho.


Opatrne som sa po jeho tele posunula na hor, aby som dosiahla jeho pery. Jemne som sa o ne obtrela. Ešte väčšmi som  sa pritiahla a začala ho bozkávať tak ako nikdy. Prahla som po ňom, túžba a strach z jeho straty ma stále viedli vpred. Tlačila som sa na jeho svalnaté telo. Pery som opierala o jeho, nežne láskala a dokonca jemne spodnú peru hrýzla. Cítila som, ako sa jeho telo napínalo, jeho túžba bola taká istá ako moja. Chcela som ho v náruči držať navždy, navždy byť s ním, len s ním. Poriadne som ho objala okolo bruška. Hlavu mi zaboril do ramena a ja som ho jemne bozkávala po brade, sánke, pokračovala na krk a po kľúčnej kosti.

 

Vrátila som sa ku perám, vášnivo ho pobozkala a zase unavene dopadla na jeho telo. Cítila som jeho pery ešte na mojom holom ramene, ako ma jemne laskali. Po tele mi zase prebehovala triaška. Nedokázala by som mu teraz povedať nie... aj keby ma o hocičo žiada. Hlavu som mala položenú na jeho hrudi. Prstami som mu jemne behala po tvári, ochutnávala všetky jej zákutia, zhyby, pleť, ktorá bola taká hladká a jemné chĺpky, pretože sa už neholil druhý deň. Jednoducho kúzelný pocit, s nádherným človekom a teraz mi nešlo o vonkajšiu krásu, ale o tú vnútornú, ktorou Lanie priam prekypoval.

hudba


Prichádzal večer. Sedela som na pohovke a pozerala nejakú strelenú komédiu, ktorej som si nezapamätala ani názov. Lanie odbehol do izby, pretože mu zvonil mobil. Sedela som a ďalej sa dívala, sem tam som sa pousmiala, ale inak to nemalo ani hlavy ani päty. Do obývačky vošiel Lanie, jeho krásna tvár sa tento raz mračila niekam do neznáma. Vyzeral, že ani nevníma a ja som nechápala, čo sa deje.

„Lanie?“

„Hmmm?“

Prebudil sa a kukol prekvapene na mňa.

„Stalo sa niečo?“

„Nie... vlastne áno. Musím ísť zajtra dotočiť jednu scénu... že tam proste musím byť.“

„A aký je v tom problém?“

Nevidela som v tom problém, ja sa viem o seba postarať a postarám sa aj o Kolu.

„Ja ťa tu nechcem nechať samú, a ani ťa tu nenechám.“

Podišiel ku mne, posadil sa na pohovku a vzal si ma na kolená.

„Ja to tu zvládnem sama, neboj sa.“

„A nemohla by si ísť so mnou tam? Paparazzi tam nesmú, budú tam iba herci, režisér a ľudia zo štábu.“

Týmto ma zaskočil.

„A ty by si ma tam chcel?“

„To čo je za hlúpu otázku. Meg, ja by som ťa všade chcel.“

Nežne ma pobozkal a ďalej pokračoval.

„Len či tebe to tam nebude vadiť. Ľudia zo štábu sú tiež fajn.“

„Nie, nebude. Som rada tam, kde si ty, a som aj celkom zvedavá, na tvoje herecké výkony.“

Zachichotala som sa potichu.

„Ale ja sa budem hanbiť.“

Smial sa svojím hlbokým, ale božským smiechom. Nikdy som Lanieho nevidela ani zapýriť sa, takže mi to prišlo dosť smiešne.

„O koľkej tam máš byť?“

„Už od deviatej ráno, ale trvá tam hodinu cesta, takže už pred ôsmou budeme musieť ísť.“

„Mne to nerobí problém.“

„Dobre princezná, takže zajtra si zase spravíme výlet.“

„Ale teraz už, treba ísť spať, kráska moja, nech sa vyspíš do ružova.“

„Ako nejaké prasa.“

Zasmiala som sa.

„Ja som sa pokúšal o romantiku! A ty mi to kazíš prasaťom!“

„A ty mi to kazíš ružovou, neznášam ju.“

Smiala som sa a Lanie sa tiež začal smiať.

„Meg, ty nie si žena, ty nemáš rada ružovú?“

„A ty nebodaj máš?“

Podpichla som ho.

„Ale prosím ťa, ja ju milujem.“

Prehovoril ako nejaký pupuš a to už som sa musela smiať na celú izbu.

„No dobre, ty môj pupuš ideme spinuškať.“

Sladko som ho napodobnila a venovala mu bozk na nos. Vyzdvihol si ma do náruče a zaniesol do postele. Spoločne sme si ľahli. Ešte som mu stačila venovať jeden náruživý bozk a už aj som sa prepadla do snov. Ani túto noc našťastie neprišiel. Úplne som si oddýchla, nechcela by som Lanieho zase v noci budiť. Keď som sa zobúdzala, Lanie už pri mne nebol, ale pobehoval po dome iba v teplákoch a balil si veci do tašky. Pousmiala som sa, keď sa už asi tretí raz pozastavil a nad niečím rozmýšľal. Rýchlo sa zvrtol a pozrel sa na mňa, jeho zamračená tvár sa vyjasnila a už aj sa hnal ku mne.

„Dúfam, že som  ťa nezobudil.“

Šepol a jemne ma pobozkal.

„Nie... ale takéto zobúdzanie by som brala aj každý deň.“

„Ako si prajete princezná.“

Šepol a začal ma jemne bozkávať a ja som mu radostne bozky vracala. Potom ma vzal do náruče a odniesol do kúpeľne. Poumývala som sa, upravila, učesala. Znovu som zavolala na Lanieho, odniesol ma do kuchyne, kde na mňa už čakali lákavé raňajky, na toto by som si zvykla. Obaja sme už boli najedení, poobliekaní, pobalení, takže sa mohlo ísť. Lanie zase preparkoval pred dom, nasáčkoval ma do auta, dozadu vozík a potom i on sám si sadol do auta a mohlo sa ísť.

hudba


Cesta bola dlhá, ale s Laniem by som prežila aj 5 rokov cesty, takže mi to absolútne bolo jedno. Zase sme si pospevovali, bavili sa, a vlastne celkovo sme sa správali ako malé deti. Lanie bol skvelý šofér, takže som sa ani nebála, si na hodinu pospať. Pred nami sa objavila veľká tabuľa Forks. Asi po desiatich minútach som zahliadla tú pohromu. Bolo tam tak moc áut, na to aké to vyzeralo byť tiché mesto. Pretlačili sme sa až úplne dopredu a tam na nás čakalo jedno voľné miesto na parkovanie s nápisom LUTZ. Lanie zaparkoval, posadil ma na vozík a odviezol ma niekam pri veľké biele stany.

Bolo tam strašne moc ľudí, ale ja som sa bála iba jedného... respektívne jednej...

„Megieeee!!!“

Ashley bola u mňa už po chvíle a stísala ma vo svojej náruči, až som sa skoro udusila.

„Lanieeee!!!“

Vrhla sa zase na Kellana a aj on vyzeral, že má čo robiť, aby ho neudusila.

„Ahoj Ash.“

Zasalutovali sme obaja a len sa na seba kyslo pousmiali. Ashley zase odbehla a už sme ju len videli, ako  bežala za Charliem a horlivo mu gestikulovala a ukazovala na nás. Charlie nám zamával a ťahal Ashley, niekam preč. Lanie ma pristavil pri prvom stane a poprosil Jacksona, aby ma na chvíľu zamestnal, kým bude preč. Jack sa pri mňa rýchlo postavil a už začal štebotať.

„Už dávno som ho nevidel takého šťastného.“

„Čože?“




Pozrela som sa prekvapene na neho.

„No áno, je šťastnejší, omnoho ako bol predtým, vždy Kellan robil hlúposti, aby ostatných rozveselil, ale proste bolo vidno, že nie je šťastný, teraz robí hlúposti a je aj šťastný.“

Zasmial sa a ja spoločne s ním. Nevedela som, čo mu mám na to povedať a tak som radšej zaryto mlčala. Jackson sa zase uškrnul a ostal ticho pri mne stáť. Trápna situácia sa tak rýchlo vyvinula a bolo to ešte horšie, keď prichádzal Lanie. Jackson sa ku mne zohol a zašeptal.

„Keby niečo, skvelo sme si pokecali.“

Uchechtol sa  a už aj odchádzal.

„No čo? Bol na teba dobrý?“

„Ale jasné, skvelo sme si pokecali.“

Zopakovala som Jackove slová a mierne sa pousmiala. Lanie si kľakol ku mojím nohám a natiahol sa po bozk. Jemne som oprela svoje pery o jeho a nechala sa ním láskať.

„Bože, vy ste taký krásni.“

Ashleyin hlas sa rozliehal pomaly po celom  stane. Obaja sme sa zľakli a trhnutím sa od seba odpojili. Lanie sa pozrel okamžite na mňa a začal sa smiať svojím nádherným smiechom... musela som sa i ja pridať. Ešte nejakých 15násť minút sme sa rozprávali aj s Ashley a potom si ich zase zavolal režisér. Sedela som a hľadela na tú krásnu prírodu. Potom zase Lanie pribehol aj s čiapkou na hlave, celý bledý a jeho krásne hlboké modré oči, mali farbu zlata. Skoro som ho ani nespoznala.

„Som krásny?“

Nahodil postoj teplého modela a otáčal sa mi dookola pritom pokyvoval zadkom, takže som sa smiala  na celý stan. Pomaly ku mne podišiel a zohol sa ku mne.

„Ty vždy.“

Šepla som a pritiahla si ho na bozk. Tento bol trošku vášnivejší ako ten predtým a Lanie zakuckal keď nohou zavadil o vozíček a skoro sa strepal na mňa. Takže koniec bozku bol skôr presmiaty. Ešte ma jemne pobozkal na čelo a potom ma viezol nevedmo kam.

„Tak, tuto sa bude teraz natáčať jedna scéna, hádam budeš mať s tadiaľto najlepší výhľad.“

Usmial sa, venoval mi ešte jeden bozk a išiel zase za režisérom. Zase som si prezerala okolie a asi po pol hodine prišiel Lanie. Vysvetlil mi, že sa bude natáčať nanajvýš dve hodiny, takže už čoskoro pôjdeme domov. Krásne to znelo, keď povedal, že pôjdeme domov, teda že môj byt berie ako domov. Lanie zase odcupkal preč a začali sa natáčať scény. Keď Kellana zavesili na lano, stále robil blbiny. Húpal sa na ňom, ťahal sa ku mne a ja som sa len na ňom smiala... ako malé dieťa... Asi po pol hodine podišiel ku mne, vysvetlil mi ďalší priebeh situácie a jemne ma pobozkal.

A takto to šlo, až kým nemali dotočené. Oneskorili sa iba o pol hodinu, takže to bolo celkom v poriadku. Kellan tam už teraz nemal žiadnu rolu, takže sme mohli ísť domov. Zo všetkými som sa rozlúčila pozdravom a Ashley ma ešte stačila horlivo poobjímať. Asi najsmiešnejšie bolo to, že ja som celú dobu nič nerobila, ale bola som strašne unavená, takže ihneď ako Lanie zatvoril dvere na mojej strane auta, som kľudným spánkom zaspala. Pamätám si ešte ako ma niesol do bytu a ja som ho jemne, neprítomne hladila po tvári. Zacítila som mäkkú posteľ podo mnou a skoro okamžite som už bola v mojej kľudnej ríši tmy, bez snov...


20.kapitola

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 19.kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!