Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 9. kapitola

Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 9. kapitolaNo a toď deviata kapitola:) Moja vďaka sa ku vám už absolútne nedá vyjadriť... Netuším už ako a tak vám chcem aspoň darovať obrázok na začiatku kapitoly. No, diel bude zase taký... vlastne o ničom:D Ale aj tak dúfam, že vás aspoň trochu poteší. Dievčatá, ja romantik naozaj nie som:D ďakujem Beny za prianie:) Som rada, že som ti skrášlila ráno:)Millie Cull, prosím neumieraj:D ešte ťa na svete bude treba:)DarkPassion, tvoje ďakujem, nie je úbohé, to určite nie, ja ti zaň vždy ďakujem, takže nie je:) A ďakujem za krásnu báseň:)Maggie, ja sa na teba nehnevám:) Ja nevypisujem vety typu ak mi nedáte 20 komentárov nepokračujem:D Ale ďakujem aj za tvoj krásny komentár, určite ťa nikdy nebude nútiť ku tomu, aby si mi ho napísala. EdBeJa alebo Katka... nie si trapka:) tak sa za to neospravedlňuj:) No a celkovo pravdaže dielik venujem a veľmocne ďakujem: spomínanej:D EdBeJa, Dorianna, NeliQ, Momo94, DarkPassion, LoveCullenka, Beny, Alicecullenhale2, Mimi79, TayLoORiSsOoCuTeE, SissaVampire, Elanor, Ronnie, Misa1, Sony17, MillieCull, Janulik, Dia, MI_ROSe_LAVA, Paike a Maggie. A pravdaže aj tým, čo poviedku čo i len čítajú:) Príjemné čítanie a zajtra krásny deň praje vaša... komentármi dojatá Rosie:)

 

" Bola si tam a bol som tam aj ja... pamätáš?"

9. kapitola - Sme rodina

hudba

Postavili sme sa pred dom a chvíľu ešte čakali. Lanie sa rozišiel ráznym krokom a ja som pomaly cupkala za nim. Zrazu sa z domu vyrútilo nejaké dievča. Dlhé kučeravé blond vlasy, chudá postava a o niečo nižšia ako ja. Bola možno dva metre od nás a ešte stále utekala. Odtiahla som sa trochu od Lanieho a to dievča mu radostne vletelo do náruče. Začínala som žiarliť, ale skutočne žiarliť... ona oproti mne vyzerala ako anjel. Dala mu jemnú pusu na líce, skoro som zavrčala! Lanie sa na mňa usmial a začal.

„Meg, toto je moja malá sestrička Crystal. Crystal, žena môjho života – Meg.“

Predstavil nás a ja som si vydýchla. Lanie rozstrapatil Crystal vlasy.

„Hej! Až taká malá nie som! A viem sa predstaviť aj sama!“

Bojovne vysunula bradu. Zlaté dieťa. Podišla bližšie ku mne a skoro okamžite  ma objala.

„Crystal Lutz, vitaj v rodine.“

„Ďakujem... ale v rodine ešte nie som.“

Usmiala som sa na ňu.

„Čo skoro budeš láska.“

Šepol Lanie, vzal ma okolo ramien a venoval mi malú pusu na spánok.

„Ešte tuto.“

Predniesla som hraným detským hláskom a ukázala na pusu. Tak ma teda ešte raz Lanie pobozkal, tentoraz na pusu a za spoločného smiechu s Crystal sme sa vydali do vnútra, toho krásneho domu. Z nejakej miestnosti som započula príjemný ženský hlas.

„Už, už ideeem!“

Spoza rohu vyšla pani... asi Kellanova mamina. Z bokov si ešte snímala zásteru a milo sa na nás usmievala. Zásteru po ceste hodila na kreslo a potom podišla ku nám a tiež sa hodila Kellanovi okolo krku.

„Ach zlatíčko, chýbal si nám.“

Pevne ho objímala a mierne par krát zavzlykala. Odtrhla sa od Lanieho, utrela si maličké slzy a pozrela sa na mňa.

„Ehm... dobrý deň, ja som Megan Smith.“

Predstavila som sa ako prvá a natiahla ku pani ruku. Tá sa mi zase hodila okolo krku.

„Ahoj Megan, hovor mi prosím Susan.“

„Dobre... Susan.“

Krásne sa na mňa usmiala a ja som jej ten úsmev oplatila.

„No tak poďte sa hore vybaliť a potom najesť, určite ste veľmi hladní.“

Usmievala sa a odprevádzala nás hore. Vyšli sme do prvého poschodia a zahli doprava až na koniec chodby. Kellan sa celkom podobal na maminku, asi po nej aj zdedil tie odlesky ryšavej farby na vlasoch, pretože jeho maminka mala celé vlasy ryšavé, ale iba jemne vlnité, takže otec musí mať úplne. Zavrela dvere a nechala nás v izbe osamote. Izbu mal Lanie ladenú celú do tmavo modra... teda vlastne len steny a koberec. Ostatok bolo z bledého dreva. Naozaj krásna izba. Na jednej strane izby bolo veľké okno a pri ňom hneď manželskú posteľ a oproti oknu bol veľký balkón.

Lanie položil veci na zem a posadil sa ticho na posteľ.

„Poď ku mne.“

Šepol a rozovrel svoju náruč. Pomaly som ku nemu prišla. Objal moje nohy a trochu mi vyhrnul tričko, aby mi mohol bozkávať nahé brušku. Keďže ma to šteklilo, tak som sa tíško chichotala a Lanie sa zase smial na mojom smiechu. Stiahol si ma ku sebe na kolená a začal ma jemne bozkávať. Neskôr sme si už konečne vybalili. Tá izba bola úplne skvelá. Keď sme schádzali dole, Lanie ma vzal na koňa, takže sme urobili veľkú šou. Totižto dole nebola len Susan a Crystal, ale aj 4ria muži... asi Kellanovi bratia. Rýchlo som zliezla z Kellana a zapýrila sa. Sakra, trapas hneď na začiatku.

Lanie sa na mňa spýtavo pozrel a okamžite vybuchol vo zvonivý smiech a jeho bratia, sestra a matka sa ku nemu pridali, len ja som tam stála, ako tvrdé Y. Lanie ma objal okolo pásu a venoval mi krátku pusu na tvár, po ktorej som sa rozjasnila. Všetci muži sa postavili a postupne prichádzali ku Laniemu a objímali ho. Pokriky ako „ Čau brácho“ „ Že si sa už ukázal“ a podobne, pravdaže nechýbali.

„Tak bratia moji, predstavujem vám najlepšiu ženu pod slnkom, moju krásnu Megan, držte sa od nej na 100 metrov.“

Prísne povedal a všetci sa začali smiať. Postupne ma každý z nich objal. Jeden z nich sa dokonca volal Alex a naozaj vyzeral ako môj Alex. Vysoký chudý, ale tak akurát, čierne krátke vlasy, zvláštna zhoda. Alex mal ale o niečo viac, ako ten môj. Alex už mal 29 a domov prišiel, iba kvôli tomu, že sem mal prísť Lanie. Prišiel na dva dni a potom sa zase vracia domov, do Courtenay za svojou ženou a dieťaťom. O rok mladší je Steven. Taký smieško, dokonca väčší ako Lanie. Trošku nižší od Lanieho, vlasy do ryšava a pevnejšie rysy tváre. Za to Scott, 25 ročný, ten bol pravý opak. Vyšší ešte ako Lanie, vyšportovaný tmavé vlasy a ostré rysy v tvári. Veľmi milý... ale taký tichší typ. A nakoniec Lanieho najmladší brat, ktorý ešte býva s mamkou, aj so Scottom. 18násť ročný Curt. Tiež celkom vysoký, chudý špinavo blond vlasý chlapec s krásnym úsmevom. Boli štyria, ale každý úplne iný...

hudba


Chlapci na večer vymysleli, že zoberú priateľky, teda okrem Curta, ktorý nemal priateľku, ale za to zobral Crystal, ktorá má 17násť. Z rodiny je najmladšia. Ešte pred tým nás Susan, priam donútila zjesť kurča. Bolo naozaj výborné, to áno, ale už som mala dosť, takto som sa už dávno nenadžgala... Do mesta sme išli peši. S Laniem sme išli ako posledný. Pevne si ma tisol ku telu. Videl na mne strach. Totižto, vonku už bola tma a ja som sa bála... skutočne bála. Lanie si ma pritiahol ešte väčšmi ku svojmu boku a jemne ma bozkával do vlasov. Bola som mu vďačná za to, že to vôbec nekomentoval...

Vošli sme do nejakého klubu. Bol to tanečný klub. Vo vnútri hrala hlasno hudba, ale keď ste si sadli do boxu, bolo to omnoho lepšie, takže sme nemuseli ani po sebe kričať. Posadili sme sa teda do boxu. Lanie si ma úplne pritiahol na svoje telo a jemne sa mi hral s vlasmi. Chlapci mi postupne začali dávať otázky. Tvrdili, že Lanie je tajnostkár a že ani nevedia, ako sme sa zoznámili, takže som ich so všetkým oboznámila. No jedna otázka... ma nepríjemne prekvapila.

„Brácho a ty si už bol omrknúť u budúcej svokry?“

Predniesol pobavene Steven a všetci sa zasmiali okrem mňa a Lanieho. Nechápavo na nás hľadeli a Lanie si ma ešte väčšmi pritiahol.

„Meganini rodičia už bohužiaľ nežijú.“

Ani som sa nemusela na nich dívať, aby som vedela ako sa asi tvária. Po chvíli som sa aj tak pozrela, všetci kŕčovito sedeli a dívali sa do všetkých strán okrem Steva, ktorý sa díval na mňa.

„Ja Meg...“

„Neospravedlňuj sa, ty si za to nemohol.“

Povedala som mu a usmiala sa na potvrdenie svojich slov. Steve len prikývol a našťastie sa Scott ujal baviča a tak začal aj s Crystal robiť grimasy na seba. Pevne som sa pritúlila ku Laniemu a tvár mu zaborila do hrude. Zhlboka som sa nadýchla a po líci mi stiekla jedna slza... Chýbajú mi... Skutočne mi veľmi chýbajú. Lanie ma začal hladiť po chrbte a to ma už úplne ukľudnilo. Zodvihla som hlavu a začala ho bozkávať, najprv opatrne, no potom náš bozk naberal na intenzite a vášni.

Až po chvíli som si uvedomila, že nie sme sami a nie v izbe, ale v klube, tak som sa nechcene od Lanieho odtrhla a usmiala sa na neho. Úsmev mi oplatil a pridal boštek na noštek, na čom som sa zase chichotala.

Nie si unavená, Anjelik?“

Pýtal sa ma Lanie, keď som už asi hodinu na ňom sedela, mala opretú hlavu o jeho hruď, hladila ho po nej a počúvala žvásty jeho bratov, ktoré ma nehorázne rozosmievali. Jeho bratia mali krásne priateľky, úplne ku nim pasovali. Dokonca aj Crystal pasovala ku Curtovi, ale to by bolo asi trochu nezákonné...

„Nie, je mi tu s tebou skvelo.“

Priznala som. Hoci som bola trochu unavená, ale chcela som, aby si Lanie užil chvíle s bratmi. Nakoniec nás priam vyhodili z boxu, aby sme išli tancovať. A tak sme šli. Bolo tam tak veľa ľudí a my sme sa medzi nimi tlačili ako sardinky. Blondíny, ktoré sa približovali ku Laniemu som odpinkávala buď zadkom, alebo lakťom. Takže som mala všetko pod kontrolou a dokonca som ešte aj Laniemu robila radosť. Celú dobu sa smial.

„Milujem ťa.“

Šepla som mu hlasnejšie do uška. Len spokojne zapriadol a jemne mi bozkával rameno a krk. No v tom nás vyrušil Curt. Chcel si vymeniť partnerov, na čom som sa ja naozaj bavila. A tak ku mne podišiel Curt, slušne sa spýtal : „Smiem?“ Iba som mlčky prikývla a pridala úsmev. Spoločne sme sa roztancovali do rytmu piesne. Bola s ním sranda, robil makarénu, kačičky a všelijaké iné tance a ja som sa ku nemu pridávala. Nakoniec poďakoval za tanec a išiel po Lanieho, ktorý bolo možno meter a pol od nás. Zrazu do mňa narazila nejaká blondína a odsunula ma ďalej. Hodila na mňa pohŕdavý pohľad a pohodila vlasmi. Veď ja ti dám. Nenápadne som ju nohou podkopla a rýchlo ušla ďalej. Pravdaže ju nik nezachytil, takže ksichtom skončila na zemi.

Poobzerala som sa okolo seba. A sakra... Nikde som Lanieho a ani nikoho z jeho rodiny nevidela. Po chrbte mi prebehol mráz. Rýchlo som sa pozrela za seba. Najprv som nespoznávala tvár dotyčného, ktorý sa na mňa chtivo díval, ale potom sa mi bohužiaľ vyjasnilo. To nie! To nemôže byť on! Zvrtla som sa a rozutekala na druhú stranu. V tom som do niekoho narazila. Zdvihla som uslzenú tvár. Nie... nie... nie... to nemôže byť on! Tvrdo som sa od neho odtlačila a ťažko dopadla na zem. Zdesene som sa na neho dívala, ako sa s úsmevom ku mne približoval.

Rýchlo som sa vzchopila. Postavila som sa a predierala davom. Ja som ho videla všade, nemohla som mu tiecť! Bol predo mnou, za mnou, vedľa mňa. A zase „bum!“ ale tento raz ma dotyčný zachytil. Pozrela som sa mu do tváre.

„To nie...“

Zaúpela som plačlivo a stisla ku sebe viečka. No keď som ich otvorila už tu nebol on, ale bol to Lanie a niečo mi hovoril. Sťažka sa mi zatmelo pred očami a ja som sa skácala na zem... teda to som mala v pláne, keby ma nezachytia Lanieho silné paže. Ako som sa dozvedela, okamžite ma odniesol domov. Zobudila som sa v jeho izbe, ale Lanie tu nebol.

„Lanie...?“

Šepla som tíško, no žiadna odozva. Vymotala som sa s perín, už, už som chcela otvoriť dvere, no v nich sa objavil už môj Lanie. Vrhla som sa mu okolo krku.

„Shhh zlato, všetko je v poriadku.“

Ja som... ja som ho tam asi videla.“

Priznala som sa mu plačlivo.

Si si istá miláčik?“

„Ja neviem Lanie... neviem...ja už ho asi vidím všade... aj teba som najskôr videla ako jeho...“

„Možno, možno ti ten klub niečo pripomenul a pre to si ho videla.“

„Asi, asi hej.“

Pritisla som sa ku nemu čo najbližšie.

„Neboj sa anjelik, už naozaj nikdy ťa nenechám samú.“

„Ja viem... ja viem... milujem ťa.“

On bol ako môj plyšový macko. Dokázal ma pred všetkým zlým uchrániť, dokázal ma úplne upokojiť, milovať tak, ako nik iný... Môj macko si ma odniesol do postele, poriadne prikryl a vzal do svojho medvedieho objatia. Keby nemám jeho, neviem čo by som robila. Skutočne ho milujem nadovšetko...

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 9. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!