Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 7. kapitola

Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 7. kapitola:) Dievčatá oslavujem 6000 pozretí môjho profilu:D WAU, že sa vám to vôbec chce ešte čítať... Som vám chcela za to len poďakovať... Táto kapitola... netuším či sa vám bude páčiť, nemám s tým skúsenosť, či už pri písaní, alebo v normálnom živote, takže netuším, ako to prebieha, tak hádam, som sa aspoň trochu trafila. Pesničky si prosím pustite sú krásne:) No a nakoniec venovanie, chcem to venovať týmto ľuďom: EdBeJa, Dorianna,NeliQ, Momo94, DarkPassion, LoveCullenka, Beny, Alicecullenhale2, Mimi79, TayLoORiSsOoCuTeE, SissaVampire, Elanor, Ronnie, Misa1, Sony17, MillieCul, Janulik, Dia a MI_ROSe_LAVA. A teraz vás chcem o niečo poprosiť. Ak ste niekedy boli, či už neboli, alebo ste zamilované, skúste sa pri tejto časti tak cítiť... možno potom lepšie pochopíte Megan. S láskou... Rosie

 

7. kapitola - Ty chceš mňa a ja chcem teba...

hudba

Potom včerajšom fiasku, som nakoniec rýchlo zaspala. Bola som až taká unavená, že som si neuvedomovala, čo som chcela urobiť. Chcela som utiecť. Keď som sa nad ránom zobudila, hneď som si na to spomenula a priam vyletela z postele, na ktorej ešte stále spal môj krásny Lanie. Rýchlo som schmatla už skoro plnú tašku a začala do nej hádzať ďalšie veci. Nevnímala som ani čas a už som mala minimálne polovicu vecí pobalenú, keď ma niekto chytil okolo pásu.

Poľakane som vypískla a pokúšala sa dať zo mňa preč tie ruky.

„Meg, Megan! Kľud, to som ja, Lanie!“

Otočila som sa za seba a rýchlo ho objala.

„Prepáč zlato, ja... ja som sa zľakla.“

„To, nič, to je v poriadku, Meg, čo robíš tak skoro hore?“

„Balím...“

Odpovedala som stručne a otočila sa ku kufru, aby som mohla ďalej baliť, no Lanie ma chytil za ruku a zase ma otočil na seba.

„Zlatko, si si istá, že je to nutné?“

„Lanie... ja už nechcem.“

Dívala som sa do jeho krásnych očí a pokúšala sa ukľudniť, už som na neho nechcela myslieť. Lanie mi jemne prešiel dlaňou po tvári a zotrel mi slzu, ktorá sa mi ťahala po líci. Prisunul si ma ku sebe bližšie a pevne objal.

„Ja viem, Lanie... ja možno neprimerane reagujem... ale ja sa tak bojím... Ale predsa som na úplne inom kontinente ako on, mal by byť ešte ku tomu vo vezení... ale bojím sa, tak veľmi sa bojím...“

„Viem anjelik, ja viem, ale my to spolu zvládneme, dobre? Ja nenechám nikoho, aby ti ešte ublížil.“

Díval sa mi do očí a pri tom pokyvoval hlavou a tak som prikývla. Tak veľmi ho milujem. Pevne si ma pritisol ku telu a hojdal ma vo svojej srdečnej náruči. Nakoniec som balenie nechala balením. S Laniem sme sa dohodli, že pri prvom náznaku niečoho, čo by mi ho pripomínalo, alebo čo by nasvedčovalo, že je skutočne tu, volá políciu a odchádzame. Tak s týmto plánom som plne súhlasila.

Niekedy som sa až čudovala, aká som dokázala byť silná... Je pravda, že ešte rok po tom, čo sa to stalo, som bola až tak veľmi mimo, že som ho celý strávila len konzultáciami s rôznymi psychológmi a zo začiatku aj psychiatrami. Ale ja to  musím vydržať, mám Lanieho, nie som už na toľko sama... takže musím len veriť, že ma Lanie dokáže ochrániť, nie len od nočných môr s ním ale aj od neho samého...

Celý deň sa na šťastie nič nestalo a ja som sa začala upokojovať. Možno... Možno som to skutočne s tými predčasnými obavami prehnala, mohol mi to poslať hocikto na Vianoce a jednoducho sa tá hračka pokazila... Veď on nemôže ani vedieť kde som... kde bývam, nič o mne a je vo väzení na Slovensku... musí to tak byť... musí...

Prešiel týždeň a stále sa nedialo nič podozrivé. Lanie bol úžasný a strážil ma na každom kroku. Zamilovala som si ho tak moc, že som sa toho občas aj bála. Bála som sa, že sa znovu niečo v mojom živote, vymkne kontrole a zmení sa to... a to som ja nechcela... Týždeň prešiel ako voda a blížil sa ďalší. Moja láska ku Laniem absolútne neklesala... práveže silnela, tak veľmi silnela. Bolo zaujímavé vidieť, ako nás to odlúčenie ešte silnejšie spojilo. Užívala som si s ním každú možnú chvíľu.

Paparazzov sme okázalo ignorovali. Všade sme chodili spolu... užívali sme si života. Raz sme boli u mňa a inokedy u Lanieho. Ráno sme väčšinou čítali články a dosť sa na nich zabávali. Ich teórie o našom vzťahu, boli naozaj vtipné. Milujem ho, skutočne ho milujem. Je to zvláštne... poznáme sa tak krátko... Bojím sa jednej veci... ani nie tak bojím... ale nejako dobre ju nechápem. Po tom všetkom... proste po tom všetkom, čo sa mi stalo, čo mi on dokázala spraviť... túžim po Laniem...

Tak strašne moc a často túžim po jeho tele, po jeho prítomnosti, po bozkoch, dotykoch... Mala by som sa báť, mala by som sa straniť tých dotykov, ale ja to jednoducho nedokážem. Nejako... si uvedomujem, že keby s ním prežijem svoje... ako keby po prvé... že by to bolo krásne, že by to nebolo ako s ním, ale niečo úplne iné... Som celkom normálna žena a každý človek má isté potreby... A v takomto vzťahu, ako je môj, s Laniem... si neviem predstaviť, že by sa to nikdy nestalo... lebo ja po tom, skutočne túžim... i keď sa bojím trochu reakcie môjho tela.

Bola streda. S Laniem sme boli doma  a zase raz sme sa dívali na jeden z jeho filmov.

„Zlato... ja, chcel by som ťa predstaviť rodine.“

Prehovoril a až potom sa na mňa pozrel. Úplne som skamenela... on to tiež so mnou myslí vážne...

„No... ja proti tomu nič nemám.“

Priznala som a pousmiala sa na neho. Pritiahol si ma ku sebe.

„Vieš o tom že si skvelá? Mohli by sme ísť budúci týždeň, no nie?“

Plánoval a ja som sa len usmievala a chcela ho už konečne pobozkať.

„Ehm, ehm.“

Prikyvovala som a už sa naťahovala ku jeho perám.

„No poď sem, ty nedočkavec.“

Zasmial sa, keď videl, ako som sa ku nemu nedočkavo naťahovala. Pomaly sa obtrel svojimi perami o moje a ja som zase cítila to príjemné mravčenie po tele. Pevnejšie som sa ku nemu pritúlila. Dnes ma až nehorázne lákal a mal na sebe len tielko a tepláky... také jednoduché... Moje hriešne myšlienky ma dohnali a to som si myslela, že v živote taká nebudem, no v akcii je to iné. Lanie mi jemne svojou medveďou rukou zašiel pod tričko a hladil ma po brušku. On bol tak jemný... žiadne ponáhľanie... milujem ho...

hudba


Svoje krásne, svalnaté telo ešte väčšmi pritisol na moje, až ma uväznil na sedačke. Dnes sme boli u neho. Cítila som jeho vôňu a jeho pokožku, ktorá sa opierala o moju. Proste dokonalá chvíľa. Čerešne... zase som cítila čerešne... z jeho pier. Jemne ma zodvihol na ruky a preniesol do izby, na posteľ. Stále ma bozkával a teraz už o niečo vášnivejšie. Ako je možné, že som vydržala tak dlho?

Jemne som ho zaťahala za lem trička a pomaly ho začala z neho dávať dole. Lanie sa trochu nadvihol a ja som mu mohla pretiahnuť tričko cez hlavu. Tričko som si  priložila ku hrudi a nemo sa dívala na Lanieho a na jeho krásne oči. Bol... ako môj anjel, môj jediný anjel. Jemne ma pobozkal a ja som tričko pomaly položila vedľa postele a zase sa venovala Laniemu.

 

Rukami som pomaly prechádzala po jeho svaloch na hrudi, chcela som si tú spleť zapamätať, navždy... Hladila som ho, nechávala sa ovládnuť túžbou... túžbou po ňom. Tento raz on zaťahal za môj lem trička a s jeho pomocou, som si ho nakoniec vyzliekla. Pozeral sa na mňa  a ja som sa aj musela mierne červenať. Sklonil sa ku môjmu dekoltu. Jemne ma pobozkal na krk, pokračoval dekoltom bruškom  a nakoniec skončil na pupku, kde vyfúkol vzduch, aby ma to zašteklilo, na čom som sa začala smiať.

Zase sa vrátil ku mojím perám. Tentoraz on šmátral po mojom tele a ja som sa každú chvíľu chichotala, keďže ma šteklil po bokoch. Jemné strnisko, ktoré si kvôli mne nechal na tvári ma šteklilo na krku a v dekolte. Sem tam mi ňufol do ucha a ja som mala na celom tele husiu kožu. Zrazu som jeho teplú ruku, ucítila na zapínaní nohavíc. Prerývane som sa nadýchla a Lanie prestal a pozrel sa na mňa. Vzala som jeho ruky do svojich a položila ich na zapínanie nohavíc. Krásne sa usmial a zase sa zmocnil mojich túžobných pier.

Pomaly mi sťahoval nohavice a ja som menila polohu tak, aby som sa nemusela odpojiť od jeho pier. Keď sa zase vrátil do ležatej polohy, jemne mi prešiel po stehne. Túžba, túžba po ňom, tak veľmi silná, že som nedokázala normálne dýchať. A znovu som začala ja. Pomaly som mu stiahla trenírky, ktoré som asi 5 minút rozuzľovala. To sa pravdaže neobišlo bez smiechu.

Stále sme sa usmievali pri bozkoch. Nechápala som, ako mohli byť vo filmoch, pri takýchto chvíľach, tak vážny. Mne sa to zdalo byť krásne a tak som sa musela usmievať, presne ako Lanie. Rukou mi prechádzal od stehna až ku pásu a nakoniec mi aj to miesto vypusinkoval. Keď už som sa smiala, až ma brucho bolelo, pretože mi pusinkoval práve bok, tak sa zase vrátil ku mojím perám. Jemne som sa nadvihla a dovolila mu urobiť prvý krok, ku našej novej fáze v láske.

Jemne mi teplými rukami prešiel po chrbte až sa dostal ku zapínaniu. Jemne ju rozopol a obaja sme hlasne vydýchli. Vedeli sme, že práve toto je počiatočný krok ku tomu, čo nás ešte čaká. Tak a bol rad zase na mne. Správali sme sa, ako keby sme tam ani neboli polonahý, vlastne už skoro nahý a o to, to bolo ešte krajšie. Pomaly a hlavne opatrne som ho chytila za krásne čierne boxerky. Dneska sme sa nejako zladili, keďže i ja som mala čierne prádlo. Pomaly som ich sťahovala a túžba v nás sa zvyšovala v podobe tichých stonov. Pomohol mi s nimi a taktiež sa postaral o moje. Nepozeral sa na mňa a mne to tak vyhovovalo.

Pokračoval v bozkoch a rukami ma hladil po brušku a po chrbte. Moje ruky zase putovali po jeho svaloch... bola som taká nedočkavá a hlavne som očakávala moju reakciu. Zhlboka sa nadýchol, pozrel sa na mňa  a môj úsmev, ho utvrdil v tom, že všetko je v poriadku. Veľmi, naozaj veľmi opatrne do mňa vnikol. Zo začiatku to trochu bolelo a mala som nutkanie ho okamžite zastaviť. Pery som mala v tvrdej linke, ale potom sa uvoľnili. Teda, okamžite, ako sa ich zmocnil Lanie.

Pritisla som sa na neho ešte väčšmi... Bola to výzva pre neho, že som v poriadku, že môže pokračovať, že ho môžem cítiť. Jemne sa odo mňa odtiahol a zase pritiahol. V podbrušku ma príjemne pri tom pohybe zašteklilo. Usmiala som sa do bozku a Lanie zase zopakoval pohyb. Bože... bolo to tak krásne. Pár krát zase zopakoval pohyb. Ťažko sme dýchali, vzdychali, stonali, šepkali... ale hlavné bolo, že sme sa milovali a táto chvíľa mi navždy zostane v srdci a v pamäti...

 

8. kapitola


Shrnutie




Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 7. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!