Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 3. kapitola

Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 3. kapitolaJa už naozaj neviem, čo by som vám sem napísala... Možno nemám už dostatok fantázie, alebo nechcem, aby ste si mysleli, keď vám sem napíšem iba malé ďakujem, že mi vôbec nezáleží na vašich komentároch. Práveže naopak, až primoc mi na nich záleží a som za každý jeden vďačná a tie včerajšie boli strašne moc krásne. Možno... možno ste si všimli, že som nikdy nepísala o tom, ako vyzerá Megan... viete prečo? Lebo ona má z každej z vás niečo. Megan má krásne oči ako EdBeJa, má zlatý nos ako Dorianna, má pekné plné pery ako NeliQ. Malé ušká ako Momo94, červená sa ako DarkPassion, miluje presne tak ako miluje LoveCullenka, má jemnú pleť ako Beny, je šikovná ako alicecullenhale2, usmieva sa ako Mimi79, dokáže vás pobaviť presne ako TayLoORiSsOoCuTeE, je múdra ako SissaVampire, má dospelé názory ako Elanor, je štedrá ako Ronnie, má krásnu postavu ako Misa1, vtipné poznámky ako Sony17, je dobrá ako MillieCul, má velikánske srdce ako Janulik a ľúbezný jemný hlas ako Dia. Takže milé dámy, verte tomu že ste dokonalé... a týmto som vám len chcela pripomenúť, aby ste sa nikdy, ale naozaj nikdy nepodceňovali a aby ste si uvedomili, že v tejto poviedke je z každej z vás istý kúsok, ktorý jej dodáva iskru, ktorá sa vám páči. Takže prajem vám príjemné čítanie, krásny večer a skutočne ĎAKUJEM.:) Vaša Rosie:)

" Chcel by som ťa mať zase pri sebe... Moja drahá Chloe."

 

3. kapitola - Som tu, s tebou

hudba

Ráno ma zobudila príchodiaca sestrička, keď zatvorila prudšie dvere. Moja hlava okamžite vystrelila nahor a ja som sa dívala po celej izbe, až kým som ju nezaregistrovala.

„Ou, prepáčte, ušli mi dvere...“

Prehovorila  vinným hláskom.

„To, to nič... aj tak som sa už mala zobudiť.“

Ubezpečila som ju a ona prešla ku závesom, ktoré rozhrnula a tak sa dnu dostalo milióny slnečných lúčov. Ako ja to slnko neznášam... Pár krát som zažmurkala a nakoniec si moje oči privykli dennému svetlu.

„Umyjem ho ja, alebo chcete vy?“

Spytovala sa ma s úsmevom.

„No... ja neviem, neviem, či to urobím dobre...“

Nechcela som mu ublížiť, to by som si do konca života vyčítala.

„Nebojte sa, tak ho umyjeme spolu.“

Nadhodila veselo a asi si išla pre veci. Bola milá... i keď jej veselá nálada sa mi teraz až tak nepáčila, ale ona ho nepozná, ona ho nemiluje... Takže nemôžem očakávať, že sa bude trápiť pre každého pacienta, čo tu bude mať.

Po chvíli prišla aj s nejakou taškou. Bol v nej sprchový gél, no bol to taký značkovejší, takže asi Ashley ho sem doniesla. Dve hubky, vedro(kýbeľ) a dva uteráky. Pomaly prešla ku Laniemu, na jeho posteli zmačkla nejaké tlačítko, vďaka ktorému sa mu začala zdvíhať hla aj s chrbtom, pretože sa posteľ lomila. Stopla to, keď už skoro sedel.

„Ja... smiem mu rozopnúť košeľu? Či to chcete urobiť vy?“

Spytovala sa rozpačito, uvedomovala si, že som asi jeho priateľka a taktiež, že je to Kellan Lutz.

„Ak by som mohla.“

I ja som bola trošku rozpačitá.

„Pravdaže.“

Odstúpila o jeden krok od postele. Podišla som ku nemu. Do očí sa mi zase raz vtierali tie protivné slzy, ale teraz som nechcela... teraz nie. Jemne som ho pohladila po líci a rukou skĺzla až ku jeho košeli, ktorú mu asi tiež aj s teplákmi doniesla Ash. Zlatá... Ashley... Opatrne a jemne som mu začala rozopínať gombíky na košeli. Keď som mu rozopla aj posledný, opatrne som mu z nej vybrala obidve ruky a poskladala ju na stoličku.

„Dobre a dáme sa do toho.“

Povzbudivo na mňa mrkla a podala mi jednu špongiu. Vedro položila na zem a jemne začala špongiou prechádzať Kellanovu ruku a tak som ju napodobnila.

„Viete čo, pokračujte a ja mu zatiaľ idem skontrolovať tlak, tep a podobne, dobre?“

Len som kývla na súhlas. Zase sa usmiala a z izby odcupitala preč. Jemne som mu prechádzala špongiou po ramene. Opatrne som ho objala, tak aby sa mu hlava a hrudník o mňa opierali a poumývala som mu aj celý jeho dokonalý chrbát. Potom som mu ho osušila uterákom a zase ho nechala sa oprieť. Pokračovala som po hrudníku, až som sa dostala ku brušku. Hrala som sa s jeho pokožkou, ako keby to bol najcennejší poklad, ale pre mňa čo i len kúsok z neho, bol strašne vzácny.

„Vieš o tom že ťa milujem?“

Šeptala som a ďalej si hrala s jeho pleťou, hoci ž bol poumývaný a usušený. Sestrička zase niekam odbehla a tak sme mali súkromie.

„Tak sa zobuď prosím...“

Prosila som ho, lebo... no proste už sa to nedalo vydržať, konečne ho mám pri sebe, no on absolútne o tom nevie. Je to snáď spravodlivé? Hlavu som mu zložila pomaly na hruď. Počula som byť jeho zázrak, jeho srdce, jeho krásne srdce. Jemne som ho objala okolo pásu. Bola to tak krásna melódia, zvuk... Bum... bum, Bum... bum, Bum... bum a zase Bum... bum. Toto by som dokázala počúvať celú večnosť, ale ešte väčšmi som túžila počúvať, jeho ľúbezný hlas.

Asi po desiatich minútach zase prišla sestrička, takže som sa od neho musel odtrhnúť, keďže prišla aj s doktorom.

„Dobrý deň.“

Pozdravil ma zvučný hlas doktora. Prívetivo mi podal ruku.

„Doktor Peter Hopckins.“

„Megan Smith.“

Dopredstavovali sme sa a on prešiel ku Laniemu, tíško som počúvala na čo sa pýta sestričky.

„Stav sa nezmenil? Nie je vyšší pulz? Alebo tlak? Nič?“

Sestrička len záporne krútila hlavou a ja som vedela, že to je zlé.

„No dobre, uvidíme zajtra, hádam... to už bude lepšie.“

„Dovidenia.“

Ešte stihol na mňa zašeptať a už aj išiel preč.

„No, prvú polku ste zvládli skvelo, tak teraz ešte druhú.“

Prehovorila sestrička  a už aj sťahovala Laniemu nohavice, no ja som úplne skamenela.

„Deje sa niečo slečna?“

Spýtala sa, asi keď uvidela moju zarazenú tvár.

„No... ja... ako by som vám to vysvetlila...“

Mysli, mysli...

„No, náš vzťah, sa ešte nedostal na takú úroveň, aby som mu smela sťahovať nohavice, takže prosím, urobíte to vy?“

Sestrička sa len chápavo uškrnula a ja som zatiaľ vyšla von z izby. Posadila som sa na stoličku a premietala. Bola to pravda... i ja, keby som na Lanieho mieste, tak by som nechcela, aby ma on umýval, keďže by ma ešte nikdy nevidel nahú. Vidieť Lanieho nahého, dotýkať sa prvý krát jeho tela... to by nemalo byť v nemocnici, ale pri nejakej špeciálnej udalosti, kedy to bude to najkrajšie... takže preto, som odmietla.


hudba - túto pieseň jednoducho milujem:)


Pozrela som sa na mobil, bolo už skoro osem. Nemocnici o chvíľu začnú otváracie hodiny. Po chodbách poletovalo pár doktorov a sestričiek. Usadila som sa na stoličku a čakala, kým ma ohlási sestrička. Po chodbe sa rozutekali klopkajúce topánky. Cítila som, že sa približujú, ale nechcelo sa mi zdvihnúť tvár od zeme, nevedela som koho očakávať.

„Meg?! Čo sa deje?! Nie, že nemohol, on nie!!!“

Tvár som nakoniec zodvihla. Ashley sa na mňa zdesene dívala.

„Nie Ashley, neboj sa, len ho sestrička umýva tak som tu.“

Ashley stieklo po tvári pár sĺz, no potom sa trochu  viac rozjasnila. Potichu sa posadila pri mňa.

„Bola si pri ňom celú noc?“

Spytovala sa a ja som len ticho prikývla.

„Meg, mala by si sa ísť vyspať, ja...“

„Prepáč Ash, ale ja nepôjdem, on bol u mňa vždy... vždy, i keď som to nepotrebovala, takže  istotne sa nepôjdem niekde vyspať, mne je dobre.“

„Dobre... poprosím doktora, aby ti tam dali posteľ na viac.“

„Ďakujem Ash.“

Šepla som. Ash niekam odcupitala a ku mne prišla sestrička s tým, že už doumývala. Potichu som vošla dnu. Bol taký krásny, ako anjel... ale teraz by som radšej bola, keby otvorí tie svoje krásne oči a jeho úžasné pery zašeptajú nejaké krásne slová, ktoré by boli venované mne. Posadila som sa pri neho, vzala do rúk jednu jeho a pevne ju stískala. Dvere vrzli a v nich sa objavila Ashley s malým úsmevom.

„Doktor to dovolil, takže do večera tu určite máš novú posteľ. Ako mu je?“

„Ďakujem. Ja neviem Ash... ono... vyzerá to stále rovnako.“

Priznala som ťažko. Zrazu mi v nohaviciach zazvonil mobil. Podľa čísla som zistila, že je to Di, najprv som to ani nechcela zdvihnúť, ale dĺžim to Alexovi a aj jej.

„Ahoj Di.“

Šepla som do telefónu.

„Ahoj Megan, deje sa niečo?“

„Nič Di, len obyčajné problémy ako vždy.“

„To mi je ľúto... dobre Meg, tak ťa nebudem otravovať, keď ti bude lepšie, ozvy sa... alebo keď si budeš chcieť o tom s niekým pokecať.“

„Ďakujem Dii... ozvem sa ahoj.“

„Ahoj.“

Položila som a ďalej sa venovala môjmu Laniemu. Bože... privlastňujem si ho už zase...

„Ashley, nemohla by si ísť kúpiť nejaké rádio... ja... viem, možno je to hlúpe, ale že vraj, keď človek v takomto stave stále počuje nejaké zvuky, no... že to pomáha.“

„Iste, ihneď idem, veď o chvíľu príde aj Charlie, teda, ak ti to nevadí.“

Záporne som zakrútila hlavou a Ashley už nebolo. Tíško som sedela pri Laniem a hladila ho po celej tvári, až som prechádzala na krk a jeho hruď. Sem tam som sa hrala s jeho vláskami. A nakoniec som sa zmohla už len na bozkávanie jeho dokonalých rúk. Dvere zase vrzli a ja som sa už ani nepozerala kto bol príchodiaci.

„Vzali sme aj nejakú hudbu, niečo, také upokojujúcejšie. Je tam aj vážna hudba.“

Zodvihla som zrak. Ashley už stála pri okne a opierala sa oň a Charlie práve rádio pokladal na stolík. Ihneď ako ma uvidel sa mi milo pozdravil.

„Ahoj Meg.“

Ahoj.“

„Som rád že ťa vidím, i keď by to mohlo byť pri krajšej a lepšej  situácii.“

„Aj ja teba rada vidím Charlie.“

Šepla som. Ashley sa o niečom bavila s Charliem. Pohľad na ich šťastie ma bolel... ale nechcela som byť mrcha... Rukami som objala celú jeho ruku a pritisla si ju čo najbližšie ku sebe. Jemne som vzala jeho dlaň do svojej ruky a pritisla ju vnútornou stranou nad prsník, kde by malo byť srdce. Naklonila som sa ku nemu a tíško mu šepla do ucha.

„Bije iba pre teba, tak sa zobuď a vezmi si ho...“

 

4. kapitola

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 3. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!