Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemá láska - 1. kapitola

26.04.2012 (19:30) • Myrtille • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 2213×

Nemá láska

1. kapitola

Forks 1917

Edward Cullen bol všeobecne známy ako veľký krásavec a milovník žien. Jeho jediná chyba bola, že mal rád alkohol. Keď bol Edward triezvy, dalo sa to s ním vydržať, ale ak bol opitý, Rafael Monne sa ho bál. Nevedel prísť na to, prečo by sa ho mal báť. Iba... sa ho bál. Aj keď Edward ešte nikdy nikomu neublížil. Rafael nerátal šikanovanie mladších, podpálenie hnoja pred dverami, ani nejaké to ukradnuté teliatko, či kradnutie omšového vína. Dnes mal však pocit, že by bol schopný niečoho... horšieho.

Tento pocit ma uvádza do pomykova, niečo zlé sa stane, pomyslel si Rafael a uvažoval, prečo sa vlastne s človekom ako je Edward Cullen vôbec stretáva. Niekedy sa s ním aj napil a robil všetky vylomeniny, ktoré chcel Edward. Ale nemohol za nič prísť na dôvod, prečo sa stretáva s človekom, ktorého navyše ani nemá rád. Aj keby sa jeden dôvod predsa len našiel. Človeku, akým je Edward Cullen, sa jednoducho nehovorí nie. Rafael, zo strachu pred Edwardovým hnevom, mu radšej poslušne kýval na všetko, čo chcel a poslušne mu na všetko hovoril áno.

Pohľadom hľadal ostatných spoločníkov ich päť člennej skupiny. Peter Brispaine, Adam McRuhne a Calvin Waltham tiež neboli muži, ktorí vraveli Edwardovi nie. Svojich spoločníkov poznal už od svojich detských rokov, pocit, že ich pozná už skoro večne, a tak dobre ako sám seba, bol teda na mieste. Vedel všetky ich tajomstvá a vedel aj to, že aj oni sa boja Edwarda. Oni tiež nemali veľa odvahy mu vravieť nie. Naozaj boli ukážkovým spolkom spoločnosti. Len včera sa nechali Edwardom vláčiť od jedného nevestinca k druhému a neskôr utápať vinu v liehu. Ešte teraz, keď sa už slnko pomaly zapadalo, cítil Rafael, a určite aj ostatní, otrasnú bolesť hlavy a mierne podnapitý stav.

Naozaj nemáme vlastný rozum? počudoval sa Rafael nad všetkými svojimi skutkami, na ktoré si v tomto momente spomenul.

Zrazu Edward zastavil koňa a zatarasil im cestu.

Edward bol naozaj právoplatne považovaný za najkrajšieho z našej skupiny. Aj v momente, akým bol tento, keď si utieral pot z čela a mokré, spotené vlasy si ulizoval dozadu svojej hlavy, bol Edward príťažlivý pre všetky dámy, pomyslel si Rafael. Pekný a ešte k tomu aj nechutne bohatý, mal len dvadsaťdva rokov a už mal honosný dom na konci s vlastnou farmou a veľkými pozemkami. To bolo to najlepšie lákadlo pre všetky dámy, ešte bohaté konexie jeho otca a celej jeho rodiny. Edward mohol všetko, zo všetkého ho jeho otec vysekal. Je to dokonalá ukážka, akú moc majú peniaze.

„Pôjdeme si troška zaplávať, slečinky, aj keď bude voda ľadová, ale možno sa vám vaše mužstvo nescvrkne? Pri plávaní možno aj vytriezvieme,“ zahlásil Edward a nahodil svoj úškrn, ktorým dostával dámy do kolien. Nečakal až sa ozveme, proste otočil koňa a upaľoval preč. Rafael sa spamätával zo spomienok a Edwarda vnímal len okrajovo.

Edward bol od nás skoro o hlavu väčší a v ramenách bol mocný, aj tak nečakal, že mu budeme klásť odpor. Očakával, že budeme skákať podľa toho, ako píska. Rafael sa smutne zahľadel na priateľov, čo zastavili pri ňom.

„Naozaj si niekedy želám, aby sme sa s ním nikdy nespolčili a boli zase len my – my štyria,“ vyhlásil Cal a predsa popohnal koňa, aby Edwarda dobehol.

„Cal má pravdu, Rafe, mali by sme...“ Adam ani nedokončil myšlienku, vedel ako by to dopadlo. Párkrát sme sa snažili Edwarda dostať do medzí, alebo ho obísť, ale on sa nedal. Nielen to, on sa pasoval na vodcu skupiny a vedel vždy a o všetkom, čo robia, keď nie sú s ním. Aj keď mu nič nepovedali a niekam odišli, on ich bez problémov našiel.

„Tak poďme, nech sa neutopí,“ zamrmlal Peter a dal koňovi povel, aby sa hýbal. Rafaelovi neostávalo nič iné, iba ich dobehnúť.

Rafael sa neponáhľal, počul výskanie a nadávky, ako sa všetci jeho priatelia noria do studenej vody. Napriek svojmu hnevu a odporu voči Edwardovi sa musel pousmiať na tej predstave. Tak za tento kúsok určite dostanú zápal pľúc a len pre Cullenovo potešenie. Do pekla s Cullenovcami! Do pekla s Edwardom aj s jeho veľkým domom na kopci, s ich peniazmi, farmou, so všetkým! S hnevom si pomyslel Rafael a zaclonil si oči, aby lepšie videl čo sa teraz deje.

Bol prekvapený, keď videl, že nikto do vody nešiel. Popohnal koňa a modlil sa, aby na klzkom teréne sa jeho koňovi nezlomila noha. Rafael došiel bližšie a so strachom poznal, že všetci jeho priatelia sú z vody von. Peter, Adam a Cal si rýchlo navliekali nohavice a košeľu, len Edward musel vyčnievať. Stál tam nahý a za ním malé, štíhle dievča. Určite sa muselo to dievča báť. Edward nikdy nepremeškal šancu niekoho šikanovať. Rafael videl, že Edward niečo drží nad hlavou. Rafael si myslel, že je to iba obyčajné naťahovanie, ale potom sa mu pohlo žlčou.

Poznal to dievča, bola Isabella Swanová. Dcéra šerifa a obecný blázon. Mala dvadsať, možno dvadsať jedna a dávno to už nebolo dievča. Napriek tomu, že mala na sebe obyčajné, bavlnené, čierne šaty a neforemnú, bielu zásteru s čiernymi pančuškami a zničenými topánkami, bolo vidieť, že je to skoro dieťa. Vyzerala bezbranne, krehko, detsky. Renée sa snažila, aby jej dcéra bola vždy čistá, ale nedalo sa to pri Isabelle, alebo Belle, ako ju volali doma, rodičia ju pred návštevami schovávali, a preto si mladé žieňa našlo inú zábavku. Rada sa túlala po lesoch a nachádzala si zvieracích kamarátov, ktorí po nej nehádzali kamene, nepokrikovali a nestrkali do nej, ak ju náhodou uvideli. Rafael si pomyslel, aký vie byť človek krutý k ľuďom, ktorí sú od neho odlišní. Neraz videl, ako Bellu šikanovali, strkali a ona chudera nemohla nič robiť. Bola blázon a nikto jej nikdy nepomohol. Rafael sa však ihneď vybral k Edwardovi.

Košíček, ktorý Bella mala pri sebe, jej zjavne padol na zem, keď ju Edward schmatol. Jednou rukou ju držal okolo pása a druhou držal vo vzduchu jej pestrú šatku. Bella si nevšimla, že Edward je celý mokrý a aj jej oblečenie vlhne. A nevšimla si ani ako zvrhlo zíza na jej prsia pod mokrými šatami. Chuderka sa starala iba o vlnenú šatku, ktorú jej Edward držal. Swanovci dbali na výchovu svojich ostatných dvoch dcér, ale pri Belle boli krutejší. Vedel od matky, ktorá navštevovala Bellinu matku, že dbajú na všetko, čo Bella robí. Nesmie strácať veci, zbijú ju a ona to vie, preto sa snaží dostať tú šatku. Jej otec, šerif Swan, nikdy nemal od rany trstenicou ďaleko a pri postihnutej Belle bol naozaj prísnejší.

Chápal to, pri dievčati s tak malou inteligenciou sa nedalo porozprávať a slovne ju upozorniť. Bella bola ako dieťa, platila na ňu tvrdá a pevná ruka. Skoro všetci by poslali také dieťa do ústavu, práve preto nevidel na šerifovi nič zlé. Jej rodičia by si zaslúžili vyznamenanie. Swanovci vedeli, ako každá návšteva mesta dopadla, keď s nimi bola Bella, práve preto ju schovávali, ale do ústavu ju nedali, aj keď možno sa veľa ľuďom zdá odpudivý pohľad na takých ľudí akou je Bella. Bella však nebola škaredá, práve naopak. Dlhé, husté vlasy jej vo vlnách padalo až po pás. Tenká stužka ich nemohla udržať po hromade a pár vlasov jej dopadalo na labutí krk. Veľké hnedé oči jej žiarili hnevom a bledá, pekne tvarovaná tvárička sa jej červenala. Naozaj, nebyť postihnutia a šialenstva, ktorým trpela, bol by som sa o ňu uchádzal, pomyslel si Rafael, keď zoskakoval z koňa a blížil sa k Edwardovi.

Do prdele, mal by povedať Edwardovi, že Bella nechápe, že sa s ňou hrá a mal by skončiť. Bolo vidieť, že Belle dochádza hnev a prestáva vládať. Videl, ako sa to krásne čelo zarosilo potom a veľké, nevinné oči sa zahmlili únavou. Nakláňala hlavu, keď Edward niečo hovoril a každý výskokom sa viac a viac trela o Edwardovo nahé telo. Bella so svojím myslením dieťaťa si nevšimla, že Edwardove telo reaguje, penis mu už stál pripravený. Musím to zaraziť a rýchlo, zamrmlal Rafael a položil ruku Edwardovi na rameno.

„Nie sme na takéto hry už malí? Nechaj to úbohé, bláznivé stvorenie na pokoji, Edward!“ potichu sa Rafael snažil dohovárať Edwardovi.

„Ale, ale, náš kňaz prehovoril, áno, vaša svätosť.“ Edward jednoducho zmietol Rafaelovu ruku a zvrhlo, rukou, ktorou držal Bellu za pás, jej pohladil ňadro v už teraz mokrých šatách.

„Sám si si ju doberal, tak mi nekaz srandu!“ zavrnel Edward a potiahol Bellu za predok zástery.

„Naozaj všetci by sme sa mali kajať za veci, čo sme porobili bláznivej Belle, ale zachádzaš priďaleko, Edward, pozri sa na seba.“ Rafael poukazoval na vztýčený Edwardov úd.

„Myslím, že by si mal prestať, Edward,“ pripojil sa k debate Cal.

Ale Edward nás nepočul, nechcel nás počuť, pomyslel si Rafael.

„Chceš ho, láska? Tak si poň poď,“ zamrmlal Edward Belle do tváre a obtočil si jej šatku okolo krku. Bella naklonila hlavu nabok s detským nadšeným sa vrhla Edwardovi okolo krku.

Napriek tomu, že Rafael už vedel, aký zámer má Edward, dúfal, že od neho upustí. Bolo to nepredstaviteľne nechutné. Áno, hocikto mohol Bellu Swanovú zvaliť na trávu a že k tomu bolo príležitostí. Medzi obyvateľmi Forks vládla nepísaná dohoda. Belly sa nikto nedotýkal, nikto sa s ňou nerozprával a ak náhodou vstúpila na ich pozemok, tak ju slušne navedú cestičkou k jej domu. Na druhej strane, kedy sa Edward riadil dohodami? Edward túžil po moci, chcel vládnuť a keďže mal doma dvoch starších bratov, tak si túto svoju túžbu vybíjal na Rafaelovi a ich spolku a teraz si ju chcel vybiť na chuderke Belle.

„Zbláznil si sa? Pozri sa, sakra, na seba! A potom aj na ňu! Nemá všetkých päť pokope! A ty to veľmi dobre vieš, nájdi si niekoho, kto ti bude vedieť klásť odpor!“

„Prosím vás! Možno to má v hlave všetko pomätené, ale od krku dole je veľmi chutná!“ zamrmlal Edward, Rafael ho počul a možno iba on.

„Jej božské prsia! Bože, mám ich ako na dlani, pardon, momentálne ich mám na hrudi, však, Rafe? Vidíš ako sa ku mne líška?! To ju ani nedržím!“ klamal a vedel to dobre, tak ako to vedel Rafael a ostatní. Edward držal Bellu už oboma rukami za pás a vztýčeným penisom jej určite tlačil bruško. Rafael sa modlil, aby prestal, aby nechal Bellu ísť, celú noc mal v posteli prostitútky a ešte mu nestačilo. Rafael sa modlil, aby prestal. Pozrel sa s prosbou o pomoc na ostatných. Peter kopal do kôpky hliny a nevenoval im pozornosť, aj keď Rafael o tom pochyboval. Peter si myslel, že sa to vyrieši, keď si ich nebude všímať. Adam stál celý červený a pozeral mimo všetkých. Jediný Calvin si Edwarda premeriaval s hrozbou.

„Tvoja matka musí byť tiež blázon, keď ťa nechá túlať vonku polonahú.“ Edward prešiel prstom jednej ruky po dievčininom labuťom krku. Bella si ho nevšímala, ona chuderka absolútne nevenovala Edwardovi pozornosť, mala plno práce s čisteným nejakej šmuhy na šatke, ktorú si vybojovala. Bože, akú cenu teraz zaplatí?!

„Spolieha sa na dobrý úsudok čestných ľudí a preboha, Edward, veď ona ti ani nevenuje pozornosť, nevieš, že ona je na úrovni dieťaťa?! Nechápe celý tvoj žartík, tak čo keby si ju pustil, vliezol do tej ľadovej vody ako si chcel a my by sme mohli odísť a nechať toto dieťa na pokoji?!“ zavrčal s hnevom v hlase nazúrený Rafael.

„Dieťa?!“ vyhŕkol Edward a stisol Belle zadoček, podľa toho, ako sa jeho prsty zaborili, bol jeho stisk dosť drsný.

„Kamarát, možno si oslepol ty, ale ja nie! Je to dospelá ženská a navyše, čo so mnou robí!“

Rafael videl ako Edward dievčaťu strháva zásteru, ale nevykríkla. Jej zrýchlený dych a vyplašené oči boli horšie ako ten krik. Až teraz sa začalo dievča Edwardovým rukám brániť. Edward sa smial a snažil sa jej dať pusu, ale pri snahe odstrčiť ho, sa Bella zaklonila, a tak ju iba sem-tam uhryzol a pobozkal na krk. Rafaelovi sa zdvihol žalúdok a keď videl, že sa jeho priatelia k ničomu nemajú, chytil Edwarda za svalnaté predlaktie. Rafael nevedel, že čo bolo v tomto momente horšie. Či to, že Belline vzpierajúce ruky sa dotkli Edwardovho penisu, alebo toho, že sa Edward rýchlo otočil a chytil Rafaela pod krk. Dobré však bolo, že Edward si prestal Bellu všímať. Rafael sa modlil, aby kým ho Edward bude biť, nech zoberie svoju šatku a zmizne. Nestalo sa tak, Bella sa síce rozbehla, ale Edward ju chytil za koniec vlajúcej zástery.

„Ešte raz, Rafe,“ vyhrážal Edward potichu.

„No ták, Edward. Nechceš sa dostať do konfliktu so zákonom, ak ju proste znásilníš, máš to spočítané. Preboha, veď je to dcéra šerifa!“ Rafael sa snažil. Bella absolútne nechápala, čo jej hrozí. Bola pre neho nevinná. A práve teraz, po dvadsiatich štyroch rokoch, si konečne priradil obraz k nevinnosti. Predstavovala ju práve Bella Swanová. Jemná, nežná a detská. Nevinná.

„Edward, si opitý, my všetci sme. Pusti ju a ja ti do hodiny nájdem krajšiu, lepšiu, skúsenejšiu, čo môže bláznivé dievča ako ona vedieť o sexe?!“ Snažil som sa, Bože odpusť mi, naozaj som sa snažil! modlil sa Rafael. Možno to zabralo, pomyslel si v momente, keď Edward pustil Bellu. Tá sa okamžite vrhla ku košíčku a začala zbierať jeho obsah. Hlupaňa! Pakuj sa okamžite preč! Nepočula a Rafael sa bál to vykríknuť, aby Edwarda neupozornil. Ten si nahý kráčal k svojím veciam. Rafael nechápal, čo robí, teda až do okamihu, keď vytiahol zbraň, nabil ju a zamieril na Rafaela a potom postupne na každého.

„Teraz si ju odvlečiem do lesa, ak nás niekto vyruší, vystrelím mu mozog z hlavy. A už keď sme pri tom, kto to dievča je, zabúdaš, milý Rafe, že nehovorí? Akoby to nášmu vzácnemu šerifovi asi povedala?! Há?!“ zasmial sa Edward svojim opitým smiechom. Rafael si to uvedomil. Nielen, že Bella je blázon, ona ani nerozpráva. Aj keby vedela, ako sa volajú, nevie to zopakovať a keďže ju rodičia nevodia do mesta, ani na nich nemôže ukázať. Edward sa z toho vyseká, určite sa z toho vyseká. To však Rafael nemôže dovoliť! Postavil sa a rozbehol oproti Edwardovi. Nevystrelí, určite nevy...

Rafael si to ani neuvedomil ale presne mierená rana do jeho ramena ho presvedčila o opaku.

~~~

Keď sa Rafael prebudil z temnoty, ktorá ho obklopovala, zistil, že Adam s Petrom mu namáčajú zakrvavenými handrami jeho rameno. Cítil bolesť, ale bolesť zo sklamania bola horšia.

„Bella,“ zachrčal bolesťou omámeným hlasom. Adam zakrútil hlavou a pohľad hodil smerom k Edwardovi. Sedel na brehu jazierka, hlavu v dlaniach a v jednej ruke fľašu alkoholu. Penis ochabnutý. Ale aj tak vedel, čo sa stalo. Červený fľak na jeho ochlpení a stehnách hovoril za všetko. Panenská krv bláznivej Belly. Znásilnil ju, jednoducho ju odtiahol do lesa, vytiahol sukne a znásilnil ju. Rafael nikdy neveril, aký veľký odpor môže k človeku cítiť. Teraz to vedel. Dúfal, že ho povolajú do vojny, umrie do rána. Dúfal, že umrie, pomaly a bolestivo.

Takže ste na konci, gratulujem. ;) Snažila som sa prvou kapitolou Vám priblížiť, aký zlý bude Edward a čo od neho môžeme očakávať. Kapitola, ako ste si určite už všimli, je písaná z pohľadu Rafaela, až v druhej kapitole sa nám k slovu dostane samotný Ed. Takže, poteší ma akýkoľvek názor. Dobrý či zlý, pokojne to na mňa vysypte... :)

-M

Autor: Myrtille, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemá láska - 1. kapitola: