Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nekropolis - 3. kapitola

e+b


Nekropolis - 3. kapitolaKonečne som sa pustila do písania. Rozhodla som sa, že Edwrad už začne čítať ten denník. Denník budem písať trošku inak ako sa naozaj píšu denníky. Ale to až na budúce.

Pohľad Edwarda:

Netuším prečo, mal som veľmi zlý pocit z toho stretnutia. Celý čas som nad tým rozmýšľal. Z Belly som mal... strach. Nie, to bol strach o ňu. Ešte som sa nikdy nestretol s človekom bez toho, že by tam bola moja rodina alebo aspoň dvadsať ľudí. Bál som sa, že sa mi môže niečo stať, prestal by som sa len na sekundu sústrediť a už by ležala podo mnou bez života. Bez jedinej známky života. Krv bez tela. Prudko som potriasol hlavou. Nič také sa mi stať nemôže, v knižnici je veľa ľudí.

Zaparkoval som v garáži a vybehol som hore do mojej izby. Nehľadel som na tie spýtavé pohľady v obývačke. Prudko som otvoril dvere a ešte rýchlejšie som ich zatvoril. Rýchlo som začal rozmýšľať. Rýchle občerstvenie už nestihnem. Nemám žiadnu poistku. Začal som sa prechádzať po izbe, zatiaľ čo som rozmýšľaľ. Môj pohľad zablúdil k denníku. Tak rád by som ho prečítal, ale nemal som čas. Už nebol nijaký. Znova som prudko otvoril dvere a zbehol k môjmu autu. Tašku som ešte stále zvieral v rukách.  Hodil som ju na sedadlo spolujazdca a rýchlo sa vyrútil dopredu.
Nemohol som uveriť tomu, ako sa niekto dokáže naštvať. A to som sa bál o ňu. Z Belly som mal stále taký pocit, že prežila niečo strašné.

„Uf, dobre, že je to už za mnou,“ povedal som si a zvalil som sa na sedačku. Popoludnie s Bellou bolo to najťažšie, čo som kedy zažil. Stále sme sa iba hádali. Bella ma z nejakého neznámeho dôvodu nenávidí. Dokonca som si začal namýšľať, že ma u nej doma chcela zabiť.
Niečo podo mnou zachrčalo. Ani som si nevšimol, že sedím na denníku.  Skoro som naň zabudol. Na nič som nečakal a nedočkavo som ho otvoril.

Milý denníček,

Písať  svoje myšlienky je zakázané. Keby ma pri tom niekto prichytil, je po mne. Ale ja sa musím niekomu vyspovedať. Ale komu? V tomto ohavnom meste nie je nikto, kto by ma mal rád. Držia ma tu a nechcú pustiť. Nikdy ma nepustia, pokým nespravím jednu ohavnú vec. Ani na to nemôžem myslieť. Nikto o tomto nevie. Tam vonku ani jeden človek nepomyslel na to, že je aj niečo takéto, ako toto. Žiť tu je utrpenie. Ešte väčšie, keď ste žena. Ujsť sa nedá. Ak som sa tu už raz narodila, zomriem tu. Také je pravidlo. Vychádzky majú povolené len muži. Pravdaže muži. Nakúpia si rôzny alkohol, aby im potom týranie manželiek netrvalo tak dlho. Prečo som tu?

Niekedy rozmýšľam nad tým, čo sme mužom spravili. Nebijeme ich, perieme im, varíme, staráme sa o nich, v noci zahrievame posteľ, staráme sa o deti... jednoducho sme ich otrokmi. Čo také sme spravili, že sme im iba na posmech? Veď keby nebolo nás, boli by úplne na dne. A predsa sa nesťažujeme. Keď do nás kopú ani nepípneme. Ešte nikdy sme im nepovedali nie. Čo musíme spraviť pre to, aby nás prestali biť? Práca okolo domu, staranie sa o detí... to nie je nič. Už sme vychované, že celý deň iba upratujeme a varíme. Ale bitka... na ňu sa nedá zvyknúť. Nikdy.

Preto sa správam tak, ako sa správam. Na to, že som dievča som až priveľmi papuľnatá. Nie raz ma mama musela pred otcom zastaviť. Skoro by som ho udrela. Nikomu by to nevadilo - až naňho. On by bol jediný. Asi preto, ako sa správam, mám rešpekt. Otec sa ma ešte ani raz nedotkol. No možno keď som bola malá a nevedela som rozprávať.  Som najstaršie dievča a mám ešte troch súrodencoch. Otec matku mláti až priveľmi často, preto je nás pomerne málo. V ostatných rodinách je detí viac. Lenže mama niekoľkokrát už potratila. Vďaka otcovi. Jeho kopancom, pästí, faciek...

Ani sa nikdy nevydám. Na to, že mám už sedemnásť, som ešte slobodná. Ostatné už majú aspoň jedno decko. Ja sa nechcem vydať a nechcem mať deti. Veď pre nich by to bolo len utrpenie, že sa tu narodia. A môj manžel by ma zabil, keby som mu povedala, že deti nechcem. Už som rozmýšľala aj o tom. Keby ma zabil, aspoň by som mala pokoj. Ale nemôžem tu nechať mojich súrodencov a mamu samých. Niekto silný sa o nich musí postarať. A keď to nie je otec, budem to ja. Ja všetkých ochránim.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nekropolis - 3. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!