Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nekropolis - 24. kapitola - I. časť

20.07.2010 (21:15) • Mellinda • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1585×

Pohľad Edward:

„Mala by som ti niečo kúpiť. Táto košeľa je otrasná.“ Alice sa zase rozčuľovala nad mojím oblečením. Nechcel som si to priznať, ale... chýbalo mi to.
„Jasné, aj tak musíme kúpiť nejaký nábytok,“ ozvala sa Esme. Práve si prezerala náš starý - nový dom a stále niekam odbehovala. Črtala si nové nákresy našej obývačky do skicára a prezerala nejaké nové veci v časopise. Milujem svoju mamu.
„Nemôžeme tu ostať. Ľudia nás poznajú a určite si všimnú, že sme sa vôbec nezmenili,“ namietol Carlisle. Bella sa veľmi nezmenila. Má dlhšie vlasy, ale inak je stále rovnaká. Možno šťastnejšia.
„Nie. Nikam nejdem,“ povedal som presvedčivo. Nikdy neopustím moju dcéru.  Práve som ju našiel a nechcem už znova stratiť ju alebo Bellu.
„A kde si vlastne bol? Vypol si si mobil alebo si ma iba ignoroval?“ spýtala sa ma nahnevane Alice.
„Možno sa mi vybil.“ Vedel som, že mi to neuverila. Na moje veľké prekvapenie to však nechala.
„Takže kde si bol?“ spýtala sa ma Rose. Vyzerala snáď ešte lepšie ako minule.
„Bol som v lese,“ povedal som jednoducho. Viac nepotrebovali vedieť.
„Tak poď do obchodu.“ Alice ma chytila za ruku a ťahala ma k autu. Sadol som si za volant a chcel som naštartovať, lenže v mysli ma zastavila moja mama. Ani nie po sekunde už sedela na zadnom sedadle.
„Idem s vami. Potrebujem nové topánky,“ povedala nám a usmiala sa na mňa. Bolo nám jasné, že ide iba preto, aby bola so mnou. Veľmi som jej chýbal.
„Dobre. Ale najprv musíme kúpiť niečo Edwardovi. Veď vieš, čo spravila Rose s jeho vecami,“ ozvala sa Alice.
„Čo s nimi spravila?“ spýtal som sa a naštartoval.
„Ani by si neveril, aká bola Rose nešťastná, keď som im povedala, že ťa zabili. Rozhodla sa, že sa mus=ime hneď vysťahovať a spáliť tvoje veci, aby nám to náhodou nepripomínalo teba.“ Tak toto som si nikdy nemyslel. „Sme radi, že si tu opäť. Ale trápiš sa. Jasper mi to povedal. Deje sa niečo? Veď vieš, že nám to môžeš povedať.“
„Viem to. Netrápim sa. Možno trochu, ale... nič to nie je.“ Alice sa zamračila. Vedela, že ešte niečo skrývam.
„No tak Edward, veď...“
„Alice, prestaň. Edward nám to povie, keď sa na to bude cítiť,“ zastavila Alice Esme. Vďačne som sa na ňu usmial. V ten moment som ju mal snáď ešte radšej ako zvyčajne.

„Takže už len zájsť do tamtoho obchodu a budeme hotový,“ Alice nám ukazovala cestu, akou sa vydáme. Práve sme sa prechádzali po parku. „Je za týmto rohom.“ Veľmi som sa Alice nevenoval. Dnes som bol celý čas mimo. Hlavné je, že to Alice nevadilo. Aspoň som nenamietal, keď ma napchala do kabínky a hádzala mi tam všelijaké oblečenie.  Stále som myslel na Bellu a Nessie. Ako sa neuveriteľne na seba podobali. Ako mala Nessie rovnaký odtieň vlasov ako ja. Ako nádherne sa Bella smeje. A ako veľmi ju milujem. Obidve.

„Hej, nie je tamto Bella?“ spýtala sa ma Alice a ukázala na jedno dievča. Práve vychádzala odtiaľ, kam sme sa my chystali. Mala rovnaké hnedé vlasy, rovnakú svetlú pleť, bola nízka... to bola Bella! Nemohol som uveriť tej náhode!
„Vôbec som nevidela, že ju tu stretneme. Zvláštne,“ poznamenala Alice. Bella si nás však nevšimla. Zastavila sa a stále pozerala do tej ulička za rohom. Čakala niekoho? Ako na zavolanie odtiaľ vyšiel mladý muž. Na ramenách mu sedela Nessie a jedla niečo, čo sa podobalo zmrzline. Hneď som vedel o koho ide. Bol to Bellyn muž – Jacob. Stále sa usmieval a dokonca aj Bella sa usmievala. O niečom sa rozprávali a podľa smiechu to muselo byť veľmi zábavné.
„Kto to je s ňou?“ spýtala sa ma Esme.  Nadýchol som sa pre nejakú trápnu lož, ale Alice ma predbehla.
„Neviem, ale strašne smrdí,“ povedala za mňa Alice. Až teraz som ucítil ten otrasný pach zmoknutého psa. Aj on sa zrazu prestal smiať a pozrel sa na nás.  Asi nás Aj on ucítil. Bella sa na neho nechápavo pozrela a potom sa pozrela naším smerom. Niečo jej povedal a dal malú Nessie na zem. Vtisol jej bozk na čelo a niekam odišiel. Bol som jediný, komu sa to zdalo divné?
„Kto je to malé dievčatko?“ spýtala sa ma Esme. Nemohol som jej povedať, že je to moja dcéra. Bella sa na mňa žiarivo usmiala. Nessie sa ešte chvíľu venovala svojej zmrzline, ale potom zdvihla hlavu a uvidela ma. Zmrzlinu hodila na zem a rozbehla sa ku mne. Lenže rýchlejšie, ako normálne deti. O dve sekundy už bola pri mne, v mojom náručí. Bella sa rýchlo obzerala okolo, ale nikto našu malú Nessie nezbadal. V mojom náručí sa na mňa veselo usmiala a vtisla mi bozk na líce. Bella k nám pribehla celý biela a stále sa obzerala, či niekto náhodou Nessie nevidel.
„Sľúb mi, že už to nikdy nespravíš. Dobre vieš, že na verejnosti nemôžeš behať,“ povedala nahnevane Bella, keď k nám dobehla.
Nessie sklonila hlavu a zamrmlala: „Ja som len chcela pozdraviť Edwarda.“ Neuniklo mi, ako sa Bella nad tým pousmiala.
„Ahoj Bella. Nevedela som, že tu bývaš,“ ozvala sa Esme. Bella chcela niečo povedať, ale prerušil som ju.
„Vydala sa.“ Esme sa na ňu prekvapene pozrela.
„Takže toto je tvoja dcérka?“ spýtala sa jej. Nessie u mňa vyzerala ako anjelik. Naozaj neviem, načo sa to Esme pýtala. Tá podoba medzi Nessie a Bellou je až bolestná.

Znova som sa musel pozrieť na moju malú Nessie. Vyzerala tak spokojne v mojom náručí! Vôbec si nič nerobila z toho, že ju práve Bella vyhrešila. Je na ňu až priveľmi mäkká. Ani sa jej nedivím! Nessie vyzerá ako maličký anjelik. Pozrel som sa na jej bronzové vlásky. Mali presne taký istý odtieň ako tie moje. Na tvári mala krásny úsmev po Belle a môj nos. Nemohol som sa na ňu vynadívať. Je to moja dcéra a podobá sa na mňa! Pravdaže každého hneď upútajú Belline oči. Ale po dlhšom prezeraní si môže všimnúť aj podobu do mnou.

„Áno. Volá sa Nessie a niekedy ma vážne vie nahnevať.“ Nessie sa usmiala na ospravedlnenie a ako sa zdalo, Belle to stačilo.
„A je upír?“ spýtala sa neisto Alice. Práve mala v hlave totálny zmätok. Nešlo jej do hlavy, ako môže mať Bella také staré dieťa. Prirodzene... mohla si ho adoptovať. Ale Nessie sa na Bellu podobá. A ako môže mať dieťa, ktoré dokáže behať tak rýchlo ako upír. A prečo Nessie utekala za mnou? A preboha prečo ma Bella také hrozné topánky?!
„Poloupír,“ ujasnila Bella.
„Takže... ten chlapec...?“ Esme to nedokázala dopovedať. Bola ešte zmätenejšia ako Alice. Bella sa na mňa pozrela. Potrebovala odo mňa pomoc. Chce im povedať, že tento poklad, čo držím na rukách, je moja dcéra?
„Nessie, mohla by si ísť prosím ťa do...“ začal som rozprávať, ale v polovici som sa zasekol. Nechcel som, aby počula, že jej pravý otec som ja - vlastne... chcel, ale Bella to nechcela – a chcel som ju niekam odviezť. Lenže nemôžem tu nechať Bellu samú. Vo vysvetľovaní bude potrebovať pomocníka. A zase nemôžem nechať Nessie samú. Čo mám robiť?    
„K Angele. Chcela by ťa zavolať, ale asi sa bojí Edwarda,“ doplnila ma Bella. Nessie sa potichu zasmiala a potom odbehla za svojou kamarátkou. Tentoraz už normálne.
„Mali by sme vám niečo povedať,“ ozvala sa ako prvá Bella. Obdivoval som jej odvahu.
„Áno, to by si mala. Bella, prosím ťa, prečo máš také hrozné topánky?“ spýtala sa jej Alice. Bella sa nad tím pousmiala a ignorovala jej otázku.
„My s Edwardom by sme vám mali niečo povedať.“ Bella na mňa uprela ten nádherný pohľad. Dala mi znamenie: A teraz ty!
Nevedel som, čo mám povedať, tak som len vyhŕkol: „Nessie je moja a Bellyna dcéra.“ Všetci prestali dýchať.
„Ako... ako sa to stalo?“ spýtala sa ma Esme.
„Esme, ja by som povedal, že vieš, ako sa to stalo,“ povedal som jej. Esme záporne zakrútila hlavou.
„Nemyslela som, ako sa to stalo. Ale... veď upíry nemôžu mať deti.“
„Možno iba ženy. Počas tehotenstva sa musí telo zmeniť a upírkam sa to už nemôže stať,“ odpovedala jej Bella.
„Nessie pije krv?“ spýtala sa jej Alice.
„Aj. Môže piť krv alebo jesť normálne jedlo. Nessie krv ešte nepila. Nepáči sa jej to, ale ja s ňou nebudem behať po lese a zabíjať zvieratá.“
„Prečo tvoj muž tak smrdí?“ spýtala sa jej znova Alice. Bella sa zamračila.
„Jacob nesmrdí. A to je ďalší dôvod, prečo Nessie nepije krv. Jacob je vlkolak.“ Esme nahlas zalapala po vzduchu.
„Vlkolak? Ten... náš nepriateľ?“ Bella prikývla.   
„Ako to, že má dcéru upírku?“
„Má ju rád. A Nessie jeho tiež.“ Esme sa usmiala na malú Nessie.
„Ani sa mi nedivím, že sa mu páči.“
„Áno, je to anjelik. Edward, mohli by sme sa osamote porozprávať?“ spýtala sa ma Bella. Prikývol som. Esme sa na mňa ešte povzbudivo usmiala a potom aj spolu s Alice sa nenápadne vytratila preč.

Nevedel som, čo odo mňa Bella chce. A už vôbec po tom včerajšom výstupe. Bol som taký idiot, že som ju chcel pobozkať! Jasné, že ma odmietla. Veď je predsa vydatá za toho smradľavého psa! Určite ho miluje, inak by už od neho dávno odišla. Bella nie je hlúpa, už nikdy by nebola s niekým, kto by jej ubližoval alebo ho nemala rada.
Chvíľu sme tam len tak stáli a pozerali si do očí. Neviem, koľko času ubehlo a úprimne, bolo mi to jedno. Znova som sa cítil, ako pred dvoma rokmi. Nemohol som uveriť, aký som bol vtedy hlúpy. Ako som mohol len tak opustiť Bellu? A čo keby som naozaj umrel? Nikdy by som nespoznal moje dieťa. Moju Renesmee. Keby som sa vtedy neobetoval, ale bojoval, teraz by sme mohli byť spolu. Žiadny Jack, či ako sa volá, by nám nezabraňoval v normálnom živote. Nessie by sa nemusela prispôsobovať a mohla by byť konečne voľná. Bella by sa znova usmievala a bola šťastná.
„Musím ti niečo povedať a asi sa ti to nebude páčiť.“ Vystrašila ma. Čo mi chce povedať?
„Už sa nebudem stretávať s Nessie? Tvoj manžel, ten Jack... jej to zakázal?“ spýtal som sa pohŕdavo.
„Edward, prestaň. Volá sa Jake a nič mi nezakázal. Vlastne včera...“

Autor: Mellinda (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nekropolis - 24. kapitola - I. časť: