Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nekropolis - 23. kapitola

27.06.2010 (11:15) • Mellinda • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1575×

Bella:

„Nessie, prosím, upokoj sa. Edward tu bude každú chvíľu a ty ešte nie si pripravená,“ napomenula som moju dcéru, no nemalo to žiaden efekt. Nessie sa stále nervózne vrtela, nadšene poskakovala a stále bľabotala o tom, ako veľmi sa teší.
„Myslíš, že sa aj Edward tak teší, ako ja?“ spýtala sa ma.
„Edward sa určite teší. Ale nemali by sme ísť von. Pozri, aké je počasie.“ Obidve sme vyzreli von oknom. Nad naším domom sa vznášali obrovské nadúchané mraky, ktoré každú chvíľu začnú pršať.
„Nebude pršať.“ Odmietavo pokrútila hlavou Nessie. Bola presvedčená, že tento deň bude najlepším v jej živote. Aj ja som tomu chcela veriť.  Ale radšej som nad tým nepremýšľala. Keby som mala rozmýšľať, ako strávim celý deň s Edwardom a s mojím slniečkom... no dobre som urobila, že som s tým nezačala.  
„To nemôžeš vedieť,“ povedala som jej a nasadila jej malý plášť do dažďa.

Niekto zaklopal na dvere. Poslednýkrát som sa pozrela do zrkadla a upravila sa. Až teraz na mňa doľahla tá nervozita. Strávim celý deň s mojou dcérou a s Edwardom! Všetci budeme konečne spolu! Môj sen sa konečne stane skutočnosťou! Ale dúfam, že sa bude Nessie správať slušne. Nechcem, aby si o mne Edward myslel, že som zlá matka. Nessie vedela byť niekedy poriadne číslo.
„Poďme,“ povedala som jej a išla otvoriť dvere. Za nimi stál vysmiaty Edward. Dnes bol úplne iný ako včera. Nebol zničený, oči mal už zlaté a tiež nemal špinavé šaty. A usmieval sa. Hneď som mu musela ten úsmev opätovať.  Neuniklo mi, že aj Nessie sa ešte viac rozšíril úsmev. Možno cíti, že Edward je jej otec. Nikdy sa takto nesprávala.
„Pripravené?“ spýtal sa nás a pritom pozeral na Nessie. Tá nadšene poskočila a prikyvovala ako o život. Až potom presunul svoj pohľad na mňa. Jemne som sa usmiala a radšej nerozmýšľala nad jeho úsmevom, lebo by som asi odpadla. Jemne som podstrčila Nessie, aby vyšla von a sama som zavrela. Edward už pomáhal Nessie do auta.
„Kde to ideme?“ spýtala sa ho Nessie v aute. Ja som si sadla dopredu.  Po prvé: bola som tak zvyknutá sedieť. Po druhé: chcela som byť bližšie pri Edwardovi.
„To je prekvapenie,“ povedal Edward tajomne a posadil sa na miesto vodiča. Nessie sa nadšene zasmiala. Divím sa, že vôbec spala.

Celou cestou Nessie rozprávala príhody z lesa. Ako dokáže rýchlo behať, ako vysoko skáče a aký ma Jake hrubý kožuch. Edward sa aj pri zmienke Jakea usmieval. Jake... nevie o tomto malom výlete. A mala by som mu to povedať, aj keď sa určite nepoteší.  Poviem mu to, ale až doma.

„Myslím, že sa jej tu páči,“ povedal Edward a pozoroval, ako Nessie skáče do potoka.
„Je to tu úžasné,“ povedala som a pozrela sa na Edwarda.
„Rozpráva o Jacobovi veľmi šťastne. Musí ju mať naozaj veľmi rád,“ povedal a pozrel sa na mňa. Jeho oči boli smutné a šťastné zároveň.
„Jake je úžasný otec.“
„A čo manžel?“ spýtal sa ma. Tou otázkou mi vyrazil dych. Manžel? Čo mu mám povedať?
„Edward...“
„Jasné, nechceš o tom rozprávať. Chápem,“ povedal mi a znova sa odvrátil. Nechcela som to takto nechať. Musela som mu to vysvetliť. Sadla som si k nemu bližšie, no neobrátil sa. Tak som sa ho jemne chytila za líce a snažila som sa ho prinútiť, aby mi pozrel do očí. Vedela som, že keby to nechcel, mohla by som sa takto trápiť celý týždeň a nemalo by to žiaden efekt. No on sa otočil a už znova som sa pozerala do tých jantárových studní, kde som sa cítila tak šťastne.
„Tak to nie je. Ale Jacob je... úžasný. Vždy sa máme o čom rozprávať, ešte sme sa dokonca ani nepohádali a milujem jeho rodinu. Sme manželia, ale aj priatelia. Je to môj najlepší kamarát. Už si ani neviem predstaviť, žeby som ho nemala.“
„A miluješ ho?“ spýtal sa ma. Teraz som uhla pohľadom ja.
„Ja... ja neviem. Milovať môžeš viacerými spôsobmi, ale pravú lásku nájdeš iba raz. A ja som ju našla už pred ním.“ Pozrela som sa mu do očí. „Milujem teba. A navždy budem.“
„Bella, ale ty si vydatá. Také niečo by si mala rozprávať svojmu mužovi, nie mne.“
„Máš pravdu,“ pripustila som a sklonila hlavu.
„Vie vôbec o tomto?“
„Poviem mu to. Ale až keď prídeme domov. Nessie mala takú radosť a Jake by to určite nedovolil. Po prvé si upír a po druhé si jej otec.“
„A kde vlastne je? Má nejakú prácu, kvôli ktorej musí cestovať?“ Musela som sa zasmiať. Hneď som si ho predstavila v obleku a v kravate (dokonca aj na Samovej svadbe nemal kravatu) a musela som sa zasmiať ešte viac.   
„Nie. Je vodca svorky. Musí hliadkovať a strážiť územie. Tak isto musí dohliadať na svorku. Nemá veľa času,“ povedala som mu, keď som sa konečne upokojila.
„Takže nemá čas ani na rodinu.“
„Nie. To nie! Je u nás stále. Len je to ako keby chodil do práce. Nič viac.“ Edwardovi sa to veľmi nepozdávalo, ale prikývol.  
„Si s ním šťastná?“ spýtal sa ma.
„Šťastná? Asi... áno. Áno, som.“
„Tak to je potom dobre.“
„Áno. Je.“ Nikto z nás už nezačal túto tému. Bavili sme sa celý deň stále o niečom inom. Bola som mu za to vďačná.

„Takže tu ty bývaš?“ spýtal sa ma Edward a zahľadel sa do lesa. Musela som sa zasmiať. To si vážne myslel, že bývam v lese? A čo tam máme noru?
„Nie. Tu je hranica. Tam ty nemôžeš.“ Nikdy sa tam nedostane. Keby len prekročil hranicu, vlkolaci by ho zabili.
„Ale, ako sa tam dostanete?“ spýtal sa ma.
„Pešo,“ odpovedala som mu pokojne. Edward na mňa hodil jeden z jeho „ohromených“ výrazov. „Nie. Zaparkovala som neďaleko auto. Ale Nessie by to zvládla aj pešo.“
„A ty? Bývate ďaleko odtiaľto.“
„Áno. Skoro až na druhej strane.“
„Prečo tak ďaleko?“ spýtal sa skôr sám seba.
„Aby nás nikto neotravoval. A Nessie nie je normálne dievča. Ešte by si mohol niekto všimnúť, že rastie nejako prirýchlo.“
„Môžete sa predsa odsťahovať.“
„To nie je také jednoduché... Jake je vodca svorky. Nemôže ju len tak opustiť. Tak isto ani chlapci si nemôžu dovoliť presťahovať. Je to trošku komplikovanejšie ako u vás.“ Chcela som vystúpiť, ale Edward ma zastavil.
„Uvidím ju ešte niekedy?“ spýtal sa ma. Pozrela som sa mu do očí. Mal ich také smutné ako v deň, keď sme sa lúčili. Nasucho som prehltla.
„Možno áno. Neviem,“ povedala som mu a radšej pozrela do zeme.
„Zabíja ma to.“
„Ja viem a je mi to strašne ľúto. Ale Jake je jej otec a je vlkolak. Pochybujem, že mi len tak dovolí brávať ju k tebe.“
„Ale ty si jej mama.“
„A Jake je jej otec. Má na ňu rovnaké právo,“ povedala som trošku tvrdšie.  
„Musíš s ňou prísť.  Bývame tam, kde minule.“
„Bývame...?“
„Prišla moja rodina. Esme skoro odpadla, keď som jej zavolal a povedal jej, že žijem. Určite sú už doma. Vlastne sa čudujem, že mi nevolajú...“
„Vypol si si mobil.“
„Ako to vieš?“ spýtal sa ma.
„Alice by ti nedala pokoj. Poznám ju,“ povedala som mu a konečne vystúpila z auta. Edward vystúpil hneď po mne.
„Mala by som ju zobudiť. Sama ju neunesiem.“ Pozrela som sa na môjho spacieho anjelika.
„Pomôžem ti,“ navrhol sa mi Edward.
„To by som bola naozaj rada, ale auto je za hranicou. Tam nesmieš.“ Edward sa pozrel na Nessie.
„Dobre, tak ju zobuď.“ Jemne som zatriasla s jej ramenom a Nessie nespokojne zamručala.
„Nessie...“ budila som ju no ona nič. Tak fajn. Ja to zvládnem.
„Potom mi to hoď.“ Podala som Edwardovi tašku. Poriadne som sa nadýchla a zobrala Nessie na ruky. Nessie bola chudé dieťa. Ale bola poloupír. Mala svoju váhu.

Držať na rukách som ju vždy zvládla. Ale chodiť s ňou, to už bol väčší problém. Tentoraz to však zvládnem. Pomaly som s ňou začala chodiť.
K autu ju nebol taký problém odniesť ako som si myslela. Vrátila som sa naspäť. Edward tam stál a pozeral sa na moju kabelku. Keď ma uvidel, krásne sa na mňa usmial.  Prišla som k znova k nemu. Nikdy som sa nebála, že Nessie niekto ukradne. A teraz ju strážila svorka vlkov.
„Musíš ku nám niekedy prísť,“ povedal naliehavo Edward.
„Pokúsim sa,“ povedala som potichu a pozrela som sa mu do očí. Už neboli také nešťastné, ako pred chvíľou. Neviem, ako dlho sme si pozerali do očí, keď sa zrazu Edward ku mne naklonil. Hneď som vedela, že ma chce pobozkať. Moje srdce tancovalo radosťou, ale rozum ma zastavil.
„Nie... toto nepôjde,“ zamrmlala som a doslova od neho utiekla. Mala som slzy v očiach a stále som sa potkýnala o kamene. Nenávidela som sa.

Autor: Mellinda (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nekropolis - 23. kapitola: