Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » (Ne)opätovaná láska - 19. kapitola

25.08.2013 (07:00) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1389×

Zobrala som svoj tanier aj pohár a položila som ho do umývadla. Otočila som sa a od šoku som vypískla. Chytila som sa okraja linky. Pre istotu, aby som neskončila na zemi.

„Kriste, to mi už nerob, lebo mi privedieš infarkt,“ povedala som Edwardovi, ktorý stál hneď predo mnou. Srdce mi bilo ako o život. Dokáže sa tak ticho premiestniť...

„Prepáč. Si v poriadku?“ opýtal sa ma starostlivo. Prikývla som. Položil svoj riad, ktorý držal v rukách do umývadla. Srdce sa už dostalo do normálu.

„Ale dlžíš mi niečo za to,“ usmiala som sa naňho. Nadvihol obočie.

„Čo?“ Neodpovedala som a rovno som to urobila. Prisala som sa na jeho mäkké pery. Ruky som si skrížila za jeho krkom. Plne sa vžil do toho bozku. Jeho ruky skĺzli po mojich vlasoch a chrbte.

Vtom nás vyrušilo zacinkanie kľúčov.

„Edward?“ ozval sa následne ženský hlas. Neznámy hlas. Kto to môže byť? Žeby mal Edward priateľku? Čo ti šibe, Bella? Edward predsa taký nie je. Ale kto to potom je?

S Edwardom sme sa ako na povel od seba odlepili, ale ja som ostala tesne pri ňom. Čakala som, kto sa spoza rohu kuchyne zjaví. Edward to očividne vedel, no asi ma chcel nechať v napätí. Rovno môže vykríknuť: Prekvapenie, Bella! To je...

„Ahoj, mami,“ pozdravil Edward pomerne mladú ženu, ktorá vyšla spoza rohu. To je jeho mama. Bola krásna. Kučeravé bronzové vlasy mala pekne upravené. Medzi nimi svietili dva smaragdy – oči. Podobala sa na Edwarda. Vlastne, Edward sa podobal na ňu.

„Ahoj, Edward... Kto je to?“ opýtala sa Edwarda so stiahnutým obočím a milo sa na mňa usmiala – na neznámeho narušiteľa ich luxusnej vily.

„Dobrý deň, pani Masenová. Ja som Bella. Bella Swanová,“ predstavila som sa. Jeho mama akoby zrazu vedela, kto som.

„Ach, Bella. Edward mi o tebe často hovoril.“ Podišla ku mne a natiahla ku mne ruku. Prijala som ju. „Ja som Elizabeth. Edwardova matka.“ Usmiala som sa na ňu.

„Rada vás spoznávam,“ odvetila som. Ešte raz sa na nás dvoch usmiala a potom prešla okolo nás.

„Idem sa s ňou na chvíľu porozprávať,“ povedal Edward a vybral sa za ňou. Keď mi zmizol z dohľadu, vybehla som hore po schodoch a vstúpila do jeho izby. Napadlo mi, že by bolo dobré, keby som odišla. Jeho matka nasadila falošný úsmev, aj keď tak nevyzeral, ale v skutočnosti som jej tu prekážala. Určite chce mať prázdny dom. No vyzerá milo a prívetivo a na Edwarda sa dívala tým mamičkovským starostlivým a láskyplným pohľadom.

Obula som si tie topánky. Sakra! Už som aj zabudla, aké sú vysoké. Hádam sa v nich nezabijem. Vyšla som z izby a pomalým a opatrným krokom schádzala po schodoch. Celým domom sa ozývalo klopkanie tých topánok. Pokúšala som sa nájsť vchodové dvere. Pred schodmi som objavila sklenené posuvné dvere. Celý tento dom bol presklený. Vyšla som cez tie dvere pred dom. Dosiaľ som si všímala len interiér. Až teraz som si obzerala, ako to vyzerá vonku. Hneď pred domom sa nachádzal obrovský vstavaný bazén. Naľavo od neho stálo na pásoch Edwardovo čierne Volvo a čierny Mercedes. Asi sú zaťažení na čierne autá. Ako sa vlastne dostanem domov?

Prešla som okolo bazéna po drevenej terase. Konečne som si všimla ich dom zvonka. Vlastne je to vila. Nie, to je palác. No, palác asi nie, ale tá vila... Od úžasu mi padla sánka. Bola nádherná, luxusná, moderná a elegantná. Bývať tu... To je môj sen. Nie, mojím snom je byť s Edwardom naveky. Dívala som sa na tu kombináciu bielej a hnedej.

„Bella?“ ozvalo sa odniekiaľ. Prudko som sa otočila. Nohy sa mi zamotali a ja som stratila rovnováhu. Náhle som ucítila náraz na chrbte, nato ma pohltilo niečo studené. Voda. Pokúsila som sa vykríknuť, bol to zvyk. Ale to som robiť nemala. Došiel mi kyslík a do pľúc som vdýchla vodu. Au.

Nič okolo seba som nevnímala. Až kým ma niečie ruky vytiahli z vody. Konečne vzduch.

„Bella? Bella, si v poriadku?“ počula som hlas, ale hneď som nevedela určiť, komu patrí.

Ťažko som rozlepila viečka a pred sebou objavila tú najkrajšiu tvár. Ach, Edward. Zdá sa mi, alebo je ešte krajší? Jeho prenikavo zelené oči sa na mňa dívali.

„Bella. Princezná. Vystrašila si ma na smrť. Chceš sa mi tu ešte zabiť?“ A už ma zvieral v náručí. Pomaly som si začala uvedomovať, čo sa stalo. Ja... Ja som spadla do bazénu. Kriste, to je trapas.

Všimla som si ako sa klepem. Je mi zima? Zrazu som tú zimu cítila. Tá voda bola ľadová. Prilepila som sa k Edwardovi, z ktorého doslova vyžarovalo teplo. Len nech je to sen, priala som si. Otvorila som oči, ale nič sa nezmenilo. Sakra! Opäť som zavrela oči a už som len cítila, ako ma prenáša v náručí. Až keď ma položil do niečoho mäkkého, znova som ich otvorila. Sedela som na posteli. Na sebe som mala košeľu, ktorá patrila určite jemu. Vyhľadala som ho pohľadom a... Nemohla som sa prestať vynadívať. Síce bol ku mne otočený chrbtom, ale mal obnažený chrbát a to sa len tak nevidí. Keď sa ku mne otočil čelom, to bolo ešte lepšie. Jeho bledá hruď sa ku mne približovala. Nedalo sa nevšimnúť tie tehličky.

Môj výhľad zatienilo tričko, ktoré si práve dotyčný obliekol.

„Bez toho trička si bol krajší,“ zamraučala som. Neuvedomovala som si, že som to vyslovila nahlas. Zodvihla som hlavu.

„Mám si ho vyzliecť?“ opýtal sa pobavene. Horlivo som prikývla. On sa iba zasmial, ale moje želanie nesplnil. Takto sa mi to nepáči.

„Ja som to myslela vážne,“ povedala som bez štipky hanby. Toto by som nedokázala len tak povedať bez toho, aby som sa zapýrila. Žeby som sa ešte nezotavila z toho, čo sa stalo? Možno. Edward sa na mňa pozrel zo zdvihnutým obočím. Predstava, že si to tričko vyzlečie... Hmmm, asi mi začnú tiecť sliny. „Ja čakám.“ Začala som poklepkávať prstami. On to asi nebral vážne.

„Mala by si sa osušiť. Čo ťa to vôbec napadlo skákať do bazéna?“ uchechtol sa.

„Myslíš, že som tam skočila dobrovoľne?“ opýtala som sa. Pokrútil hlavou a zasmial sa.

„Ja viem, pošmykla si sa. Ale... kam si mala namierené?“

„Domov?“ odpovedala som otázkou.

„Ako?“

„Autom?“ Táto konverzácia nemá konca. „Proste som tu nechcela tvojej mame zavadzať.“ Ten šok zo mňa pravdepodobne vyprchal, pretože som cítila, ako sa mi krv nahrnula do tváre.

„Nezavadziaš. Ona je rada, že tu má návštevu. Vieš, otec je mimo mesta a ona je často sama. Občas si pozve domov nejaké svoje známe. Vtedy je pre mňa dobrý čas vypadnúť,“ zasmial sa. Potešilo ma, že tu neprekážam. „A k tomu ťa veľmi rada spoznala. Vážne. Nevedela sa dočkať stretnutia s tebou. Veď si moje prvé dievča.“ Je krásne byť prvým dievčaťom takého nádherného a sexy chalana. Usmiala som sa naňho a on mi venoval jeden bozk.

Keď som sa trocha osušila, rozlúčila som sa s Edwardovou mamou. Edward ma odviezol svojím Volvom ku mne domov.

„Ďakujem ti za všetko.“ Dlho a náruživo som ho pobozkala. Nechcela som sa odtrhnúť od jeho mäkkých pier. No musela som. Určite ho už otravujem. Vystúpila som z auta a v mokrých šatách sa ponáhľala k domu. Dokelu, nemám kľúče!

Prvýkrát v živote som zazvonila na dome, v ktorom bývam. No vlastne to nie je prvýkrát. Po chvíli sa dvere otvorili a stála v nich Luci.

„Kriste, Bella!“ Objala ma. „Ani nevieš ako som sa o teba bála. Síce si zmizla s Edwardom, ale... Nevedela som o tebe nič. Myslela som, že ťa odvezie domov. No keď som prišla, nikto tu nebol.“ Hlas sa jej lámal. Takú som ju nepoznala. Asi fakt mala o mňa veľké starosti.

„Neboj, som v poriadku,“ snažila som sa ju upokojiť.

„A nevieš, kde je Mishell?“ opýtala sa. Tá otázka ma vyviedla z miery. Mishell nie je u mňa? A nie je ani s Luci? Čo ak sa jej niečo stalo? Čo ak ju niekto zabil? To nie. Ale v tejto dobe je všetko možné. Luci sa odo mňa odtiahla. „Počkať, ani ty o nej nič nevieš?“ Iba som pokrútila hlavou. Ruka jej vyletela k ústam. Pravdepodobne ju napadlo to, čo aj mňa.

„Určite je v poriadku. Ona sa o seba vie postarať.“ Tými slovami som sa skôr pokúšala upokojiť seba ako Luci. „A volala si jej?“ napadlo ma.

„Nemám na ňu číslo. Len na teba. A ty si nechala mobil doma, takže... Moment, ty si ho nechala doma. Ja som ale krava. Mohla som ju dávno zavolať a ubezpečiť sa, či je v pohode.“ Rýchlo som prešla okolo Luci dnu, vybehla po schodoch do mojej izby a vzala mobil do rúk. Vytočila som Mishelline číslo a čakala som... Zvonilo to a zvonilo. Chcela som to už zložiť, keď som začula jej hlas.

„Haló?“ ozvala sa.

„Mishell... Si v poriadku?“ vyhŕkla som.

„Samozrejme. Ja len... Poviem ti to, keď sa vrátim. Už som na ceste.“ A zložila. Potešila som sa. Je živá a zdravá, nič sa jej nestalo. Ale niečo sa udialo. Niečo mi chce povedať. Cítila som, že nie som v izbe sama. Otočila som sa. Pri dverách stála Luci a čakala, čo poviem.

„Je v pohode,“ povedala som s úsmevom. Luci akoby padol kameň zo srdca. Tiež sa usmiala a sadla si na moju posteľ.

„Tak... A teraz mi povedz, kde si bola ty.“ Potľapkala rukou vedľa seba, čím naznačila, aby som si k nej sadla. Poslúchla som a sadla si k nej.

„No, bola som u Edwarda,“ začala som.

„Povedz mi všetko. S detailmi. Čo sa dialo po tej párty.“ Prikývla som. Zhlboka som sa nadýchla a pripravovala sa na dlhé rozprávanie.

„Ako asi vieš, na tej párty som sa tak trošku opila. Edward ma chcela vziať ku mne domov. Ale ja som hovorila nejaké výhovorky, že... Už si ani nepamätám. Tak ma vzal k sebe domov. A mala by si vidieť ten dom, v ktorom býva. Je to nádherná a luxusná vila...“ rozplývala som sa nad domom. Povedala som jej úplne všetko. Keď som jej hovorila o tom, že mi Edward zložil pesničku na klavíri, usmievala sa ako idiot a štebotala, aké je to zlaté. Mala pravdu. No keď som jej povedala o tom páde do bazéna, smiala sa na celý dom. A povedala mi, že som šikovná. Myslela to ironicky, to ja dobre viem. Nezazlievala som jej to.

„Edward bez košele? Hmm...“ zamyslela sa.

„Hej! To je môj priateľ!“ Štuchla som ju do paže.

„Robím si srandu,“ zasmiala sa.

Náhle sme obe začuli zvonček. Vystrelila som z miesta ako prvá. Rýchlo som utekala k dverám a prudko ich otvorila.

„Mishell...“ Objala som ju. Odtiahla som sa a usmiala sa na ňu. Úsmev mi opätovala. Došla aj Luci. Nesmierne ma zaujímalo, čo mi chcela Mishell povedať. Všetky sme sa rozvalili na gauči v obývačke. „Tak... Čo si mi chcela povedať?“ opýtala som sa zvedavo. Mishell najprv váhala a dívala sa do zeme. Po chvíli sa na mňa pozrela.

„Ja som sa akosi vyspala so Simbom,“ prezradila a nevinne sa usmiala.

Dúfam, že sa vám kapitola páčila. Budem rada, ak zanecháte komentár. :)

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek (Ne)opätovaná láska - 19. kapitola: