Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Najlepší nepriatelia - 3. kapitola

08.11.2011 (20:45) • TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 36× • zobrazeno 4643×

Kapitola venovaná Shindeen a Kim. Je dosť možné, že si ani neuvedomujete, ako veľmi ma vaše komentáre štartujú k písaniu, no mali by ste vedieť, že táto poviedka je tu hlavne vďaka vám dvom.

3. kapitola – Hlavne, že sme zdraví!

„Ešte hodina!“ zakričal za mnou Edward z obývačky, čím zapríčinil mierne zavrčanie, ktoré sa mi mimovoľne vydralo z hrdla von cez zaťaté zuby.

Ešte raz som skontrolovala svoj výzor v zrkadle, rukou si prehrabala vlasy, ktoré mi v prameňoch splývali do pása, a cez pery si ešte raz prešla leskom. Pri odchode z kúpeľne som ešte venovala jeden letmý pohľad švábovi, ktorý ležal na jednej z kachličiek v smrteľnej polohe. Chudáčik.

Vo chvíli, keď som vyšla z kúpeľne, Edward bleskovo zatvoril notebook a s vytiahnutým obočím si ma pozorne premeral od hora až nadol.

„To sa chceš s Rogerom Audleym stretnúť takto?“ opýtal sa ma prekvapeným hlasom a rukou poukázal na moje oblečenie. Zhrozila som sa.

„Čo sa ti nepáči na mojom tričku a sukni?“ Pohotovo som sa postavila pred obrovské a staré zrkadlo v rohu izby, ktorého presklená plocha ma presne skopírovala. Podľa môjho názoru som vyzerala celkom dobre. Minimálne normálne. Nedokázala som pochopiť, o čo mu práve šlo.

„Vieš, nemyslím si, že ak toho z neho chceš dostať veľa, zapôsobíš naňho v tomto. Nie je to len obyčajné interview, Swanová. Je to šanca sa presadiť,“ zašepkal ticho sladkým hlasom priamo pri mojom boku a posadil sa na gauč.

„Neoblečiem sa ako štetka len preto, aby som získala nejaký poondiaty rozhovor,“ nesúhlasne som krútila hlavou.

„Vieš, možno by stačilo, ak by sa obliekla a nalíčila trošku... Trošku odvážnejšie,“ poznamenal zaujatým hlasom a vyskočil na nohy. Nemieril si to rovno k poličke s mojimi vecami, kde sa bez opýtania začal prehrabovať, až po chvíli s víťazoslávnym úsmevom na perách vytiahol z kôpky oblečenia krátke čierne šaty. Zamával s nimi vo vzduchu a s úškrnom mi ich hodil priamo do náručia.

Vytreštila som naňho oči a mierne zalapala po dychu. „Toto si na seba nikdy, nikdy, nikdy v živote nadám, rozumieš?“ Znechutene som ten kus handry odhodila na gauč a dala sa na okamžitý odchod. Do večere v reštaurácii som mala ešte pomerne dosť času, no radšej sedieť pár hodín na zadku, než byť v jednej miestnosti s ním!

A navyše som vôbec netušila, čo tá vec robila v mojom kufri. Áno, dostala som ju od Cullenovej sestry na Vianoce, ale nespomínam si na to, žeby som si tie šaty položila do kufra.

„Nikam nejdeš. Ten rozhovor je dôležitý pre nás oboch, nemôžem ti dovoliť to pokaziť.“ Zachytil moju ruku, čím mi zabránil v ďalšom pohybe. S nahnevaným výrazom v tvári som sa naňho otočila a na chvíľu sa nechala omámiť jeho zlatistým pohľadom. So zatrepaním hlavy som si ruku vyslobodila z jeho pevného zovretia a nahlas vydýchla. „Tak čo navrhuješ?“

Kým ma Edward neposadil na malú drevenú stoličku pred zrkadlo, nemala som ani len najmenšie tušenie, čo sa so mnou chystá spraviť. A popravde som to ani vedieť nechcela. Avšak keď sa vo dverách objavil s kompletnou líčiacou sadou z môjho kufra, ústa sa mi mimovoľne pootvorili.

„Ty si gay!“ zašepkala som neveriacim tónom hlasu a starostlivo na Edwarda premerala. Ten môj pohľad oplatil zaklipkaním očí.

„Čože?“

„No správaš sa čudne... A pracuješ v ženskom časopise!“ Ak som si myslela, že predtým sa Edwardov výraz podobal zhúlenej veveričke, tentokrát to bolo ešte tisíckrát horšie. „Pozri, Edward, mne to naozaj nevadí, ja... Ja to predsa pochopím.“ A vtedy vybuchol do hlasného smiechu. Teraz som sa naňho udivene pozerala pre zmenu ja.

„Ja nie som gay, Swanová.“ Priblížil sa ku mne a natočil ma priamo k zrkadlu. „Ale máš pravdu. Pracujem v ženskom časopise. A práve preto viem, ako má správna žena vyzerať, ak ide s mužom na večeru do drahej reštaurácie.“ Ešte pred tým, než to stihol dopovedať, vytlačil si na ruku dávku make-upu a začal mi ho končekmi prstov rozotierať po tvári. Slastne som privrela viečka a vychutnávala si hebký dotyk jeho pokožky na mojom líci.

Keď celý proces líčenia a česania úspešne skončil, do rúk mi napchal šaty a popohnal ma do kúpeľne, aby som prezliekla. Už oblečená som prekročila prah dverí a kútikom oka som sa preskenovala v zrkadle. Musela som uznať, že som vyzerala naozaj pekne.

„No, už je to lepšie,“ poznamenal Edward a rukou ma otočil okolo vlastnej osi. „Ostáva mi len dúfať, že bozkávaním to nepokazíš.“

„Preboha, o akom bozkávaní to hovoríš?“

„Predsa s Rogerom Audleym. S ním ideš predsa na večeru, no nie?“ opýtal sa ma s pokriveným úsmevom.

„To áno, ale neznamená to, že sa s ním budem bozkávať. A ak by aj áno, tak to určite nepokazím. Minimálne sa viem bozkávať miliónkrát lepšie než ty,“ vyplazila som na Edwarda jazyk a z rúk mu vytrhla malú kabelku, ktorá sa dokonale hodila k mojím šatám.

„Tak to teda nie. Nevieš sa bozkávať lepšie ako ja. Okamžite to odvolaj!“ Pohotovo sa predo mňa postavil a hruďou mi zabránil v ďalšom kroku vpred. Dlaňami som sa ho snažila odstrčiť nabok, no nemala som ani len najmenšiu šancu uspieť.

„A viem,“ namietla som a znova do Edwarda štuchla. Tentokrát ešte silnejšie než predtým, no on sa ani len nepohol. Stále tam stál ako obrovská socha vytesaná z mramoru.

„Nevieš!“

„Ale viem. A teraz už uhni!“ Plesla som ho kabelkou po bruchu.

„Kým to neodvoláš, nepohneš sa odtiaľto, rozumieš mi?“ Ruky mi pritlačil pevne k telu a posmešne sa uškrnul.

„Ale keď ja nemôžem za to, že som v bozkávaní taká výborná,“ vydýchla som a spustila ramená.

„Nie si!“

„A som!“

„Nie si!“

„A som!“

„Vravím ti, že nie si!“

„Ja ti zase vravím, že som.“

„Tak mi to potom dokáž,“ prekrížil si ruky na hrudi a bojovne vystrčil hlavu.

„Dobre,“ súhlasila som a telom si prebojovala cestu k jeho perám. Keď som bola od jeho tváre vzdialená len niekoľko milimetrov, zaváhala som. No jeho namyslený úsmev ma prinútil pokračovať.

Prisala som sa na jeho pery a do toho bozku dala naozaj všetko, len aby som mu dokázala pravý opak jeho slov. Chvíľu ma nechal, aby som tento bozk viedla ja, no potom si zaboril ruky do mojich vlasov a prebral plnú kontrolu. Lačne mi ochutnával pery, pekne kúsok po kúsku, až sa mi začali podlamovať kolená, ako by som bola len nejaká štrnásťročná tínedžerka.

Pomaličky sa odo mňa odtiahol a s úsmevom na tvári ma pohladil po lícnej kosti. Zamrnčala som.

„No vidíš, že sa viem bozkávať lepšie než ty.“

***

„Mohli by sme ísť ku mne.“ Audley si stoličku prisunul bližšie ku mne. Opäť som sa odsunula o niečo ďalej.

„Nemyslím si, že je to dobrý nápad,“ zaprela som sa nohami do jeho stoličky, aby viac nemal šancu prekonať tú malú vzdialenosť medzi nami. „Viete, pane, ešte sme neurobili ten rozhovor,“ pripomenula som mu a zodvihla obočie.

„To počká. A možno sa aj u mňa nájde pár minút na to, aby som vám prezradil niečo viac o mojej knihe.“ Pery zodvihol do slizkého úsmevu. Chcelo sa mi zvracať.

„Nie, nie, o knihe mi poviete tu a teraz.“ Snažila som sa, aby môj hlas vyznel najnekompromisnejšie, ako je to vôbec možné.

„Ale Bella, nebuďte taká,“ pritisol sa ku mne, „určite sa vám u mňa bude páčiť.“

„Pre vás nie som Bella, ale slečna Swanová,“ nahnevane som od neho otočila hlavu a namierila pohľad cez okno na okoloidúcich ľudí. Radšej budem pozorovať holubov cupitajúcich po lavičke, než jeho.

Tak nie, holubov na lavičke nie... Pretože to by na tej lavičke najprv nesmel sedieť Edward a skrývať sa za dnešné noviny. Ach, aké nenápadné. Pomaličky ich sklopil a s úškrnom mi letmo zakýval rukou. Potom si noviny znova strčil popod nos a opäť sa začítal. Zaúpela som.

„No tak, nebráňte sa tomu, ja dobre viem, že sa vám páčim,“ zašepkal Audley a prešiel mi rukou po celej dĺžke stehna. Z plných síl som mu po nej tresla.

„Bella, je s pánom nejaký problém?“ ozval si pri našom stole nečakane Edward s čiernymi plamienkami v očiach. Noviny tuho zvieral v pravej ruke.

„Nie, nie je, prečo?“ zaklamala som. Ten rozhovor sme vážne potrebovali. Obaja! Tak prečo mi to robí?

Edward zakrútil hlavou a znateľne sa uvoľnil. „Bella, mala by si ísť domov,“ otočil sa na mňa. „Nechala si doma deti samé, ja to tam naozaj nezvládam. Treba im dať mlieko. Chápeš, materské.“ Zmätene som na Edwarda vyvalila oči a ústa, ktoré sa mi mimovoľne otvorili dokorán, som poslušne zavrela. „No táák, ženská, nástup!"

Keď som sa otočila na Audleyho, bola som si istá, že prekvapenejšieho človeka na tejto zemi niet.

„Vy máte deti?“ opýtal sa ma tichým hlasom.

„Čo ja viem? Asi áno,“ odsunula som si stoličku, na ktorej som doteraz sedela a nechala som Edwarda, aby ma chytil za ruku. „Spolieham sa na to, že platíte vy,“ zamrmlala som ešte za Audleym skôr, než Edward stihol otvoriť dvere a vyviesť ma nimi na ulicu.

„Čo to malo, do čerta, znamenať?“ zvrieskla som na Edwarda a vytrhla mu svoju ruku z dlane. „Zbláznil si sa?“

„Nemohol som ťa tam viac nechať. Nevieš si ani len predstaviť, čo všetko s tebou chcel robiť,“ zavrčal nahnevane a opäť ma chytil za ruku. Cítila som, ako sa mi po tvári začali valiť horúce potôčiky lesklých sĺz. Nemala som ani silu ich zotrieť.

Otočila som sa na päte a v úmysle doplaziť sa späť do reštaurácie, som urobila prvý krok.

„Kam ideš?“ zvolal za mnou Edward pohotovo.

„Idem za ním,“ odsekla som nahnevane a otvorila si dvere do reštaurácie.

„To sa s ním vážne vyspíš len preto, aby ti dal jeden prekliaty rozhovor? To si vážne až taká blbá?“ Pribehol ku mne a potiahol ma späť.

„Ak to bude potrebné, tak áno.“ Jednu nohu som vložila za prah dverí, no pohľad som zapichla do Edwardových očí. Ešte nikdy som sa necítila taká slabá. Slzy sa mi z tváre začali valiť nezastaviteľným prúdom.

„Ach, Bells, spoločne niečo vymyslíme,“ zašepkal a stiahol si ma pevne do náručia. Začal ma jemne hladiť po vlasoch. Kvapky sĺz pomaličky vsakovali do tenkej látky jeho košele, ktorú som prstami žmolila v ruke. „Pozri, ak to náhodou inak nepôjde, vyspím sa s ním ja, dobre?“ zasmial sa a začal ma v náručí zvierať ešte tuhšie.

Prikývla som a mierne zodvihla hlavu, čím som svojim očiam umožnila pohľad do dvoch karamelových studničiek. „To by si vážne urobil?“ usmiala som sa naňho cez slzy.

„Buď si istá, že áno. Ale len v prípade, že mi požičiaš svoje pančušky.“ Obaja sme vybuchli do hurónskeho smiechu.

Tak čo, páčilo sa? Ja dúfam, že áno, no... Priznám sa, že ja takéhoto Edwarda milujem, takže písanie kapitoly som si naplno užila.

A ešte nesmiem zabudnúť na poďakovanie. Veľmi vám všetkým ďakujem za komentáre, za to, že túto pohromu čítate a tým ma nakopávate do otvorenia Wordu. Veľmi, veľmi, ďakujem. A menovite by som sa rada poďakovala SiReeN a Neyimiss, ktoré mi pomohli vymyslieť meno pre pána spisovateľa a taktiež pre časopis. Vďaka.

Autor: TeenStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Najlepší nepriatelia - 3. kapitola: