Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 16. kapitola

04.03.2012 (21:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 86× • zobrazeno 12544×

Edward:

Potreboval som sa utvrdiť v tom, že po mne túži. Zaklonila hlavu a zastonala. Znova som sa k nej pritlačil a potom znova. Cítil som jej teplo aj cez látku svojich nohavíc. Prestal som vnímať svet naokolo. Nebolo nič, len jej pery, telo a jej stony, ktoré sa ale z tých vzrušených behom pár sekúnd zmenili na bolestivé. Odtiahol som sa a pozrel jej do tváre. Z očí jej pretekali slzy, no ona mi vplietla prsty do vlasov a pritiahla ma k sebe.

„Ešte. Chcem ťa,“ šepla a ja som sa jej mušej sile vzoprel a nadvihol sa. Zasa som jej ubližoval a ona chcela, aby som pokračoval len preto, že chcela splniť úlohu a zachrániť svojich rodičov. Zvieral som ju prisilno. Urobil som jej zasa pár modrín, ktoré sa zajtra pekne vyrysujú vo farbách modrej a hnedej. Tie na stehnách, od mojich bokov, budú hádam aj tmavo bordové.

„Do čerta!“ zasyčal som nahnevane. Zúril som sám na seba. Odtiahol som sa, no ona vyskočila z postele a zavesila sa mi okolo hrdla.

„Nie. To pôjde. Nič mi nie je. Som v poriadku.“ Z očí jej tiekli slzy. Pritisla sa mi na pery a potom znova, no ja som bol hnevom bez seba. Odstrčil som ju a ona padla do postele na chrbát.

„Chceš, aby som ťa zabil!“ zavrčal som, čo vyvolalo nadmernú pozornosť v dome.

Bella:

Najprv to vyzeralo celkom dobre. Jemne mi zovrel stehno a poodtiahol mi nohy od seba. Vklienil sa mi medzi ne a náruživo ma bozkával. Ovládal sa, lebo sa snažil odľahčiť, aby na mňa príliš netlačil. Stiahol mi podprsenku a zakryl studenou dlaňou môj prsník a ja som hlasno zastonala. Pritisol sa svojim rozkrokom na môj a mne sa zatočila hlava. Cítila som plnosť a tvrdosť jeho nohavíc a nedokázala som pochopiť, ako ho môže niečo tak obyčajné ako som ja vzrušovať. Pohol sa oproti môjmu telu a to trenie vo mne vyvolávalo šialené pocity. Moje telo reagovalo prirodzene žensky. Zovrel moje stehná a hruď mu zavibrovala. Jeho dotyky začali byť pevnejšie a pohyby tvrdšie a drsnejšie. Rovnako i jeho pery a jazyk. Dobíjal sa do mojich úst. Začalo to bolieť, no ja som sa rozhodla to za každú cenu vydržať. Dnes bola vhodná príležitosť. Čas sa kráti a on nepôsobil, že by to chcel ešte vyskúšať. Zasa zovrel môj prsník a ja som zastonala, teraz ale od bolesti. Rýchlo sa odtiahol a pozrel mi do očí. Ja som mu ovinula ruky okolo krku a ťahala ho späť.

„Ešte. Chcem ťa,“ šepla som. Pustil ma a bezradne si kľakol na posteľ. Skĺzol pohľadom po mojom obnaženom tele.

„Do čerta!“ zasyčal. Mala som pocit, že poriadne zúri. Vedela som, že musím niečo urobiť. Odtiahol sa, no ja som sa zodvihla a zavesila sa mu okolo hrdla. Zúfalo som chcela, aby pokračoval.

„Nie. To pôjde. Nič mi nie je. Som v poriadku.“ Pritisla som sa mu na pery a snažila sa v ňom zas prebudiť túžbu. On sa ale chvel a trhane vrčal. Stiahol moje ruky zo svojho tela a strčil do mňa. Spadla som do postele, do perín a zostala na neho šokovane civieť.

„Chceš, aby som ťa zabil!“ zavrčal. Prudko sa obzrel na dvere. „Vypadni!“ vypenil. Pozrel sa znova na mňa a ja som zadržiavala dych. Netušila som, čo sa deje. Hnevá sa na mňa? Určite som urobila niečo nesprávne. Nahnevala som ho. Prikrývku som si pritiahla k telu a dívala sa na neho. Tesne zovrel viečka a trhavé vrčanie ustávalo. Keď oči zas otvoril, boli zlatisté, ale o čosi tmavšie než inokedy. Nahol sa a chytil ma za zápästie ruky. Vytiahol ma na kolená  a zahľadel sa mi uprene do očí.

„Už to nikdy, ale nikdy nesmieš urobiť!“ Doslova to precedil pomedzi zuby. Očividne sa mi pokúšal nahnať strach, no v jeho očiach bolo niečo, čoho som sa už nevedela báť. Využíval všetky svoje upírie danosti, lebo moje telo reagovalo inštinktívne. Ozval sa pud sebazáchovy, ktorý núti ohrozeného jedinca vziať nohy na ramená. Obočie mal stiahnuté do nahnevanej grimasy. Pevne zvieral moju ruku a ja som sa odťahovala na opačnú stranu a preto keď ma pustil, zostala som zasa chrbtom na matraci. Zostala som bez pohybu ležať a silno som privrela oči. Cítila som sa trápne a úboho, ale musím to skúšať a budem.

„Prepáč,“ šepla som a oči zas doširoka otvorila. Skláňal sa nado mnou. Tá nahnevaná maska niekam zmizla a v jeho tvári zostalo čisté zúfalstvo.

„Bella, ja s tebou nedokážem mať sex bez toho, aby som ťa nerozdrvil alebo ťa nedolámal. Jednoducho nedokážem. Si príliš krehká a ja príliš...“ odmlčal sa. Jeden rýchly pohyb a bol preč a ja sama v izbe. Chvíľu som hlúpo hľadela do stropu. Myšlienky sa mi rozutekali a ja som chvíľu myslela na to, že ak by sa v dome na útese nakoniec neovládol, mohlo to byť už za nami. Vtedy bol na neudržanie a teraz sa už príliš kontroluje. Robí všetko pre to, aby so mnou nebol veľmi sám a moje schopnosti flirtovať sú na bode mrazu. Nikdy som nemala ani len vážnejšiu známosť. Nebola som typ dievčaťa, čo sa s priateľom spoznáva na zadnom sedadle auta. Nemala som skúsenosti a k tomu upíri sú úplne iní, než bežní muži. Myslím si dokonca, že Edward sa vymyká bežnosti aj čo sa týka upírov. Prečo inak by ma Aro okamžite prisúdil jemu. Vedela som odhadnúť, ako sa v niektorých situáciách zachová Emmett a aj Jasper. Vedela som odhadnúť správanie Carlislea, ale v správaní Edwarda nebola logika. Bol ako počasie v horách. Chvíľu bolo slnečno a teplo a v zapätí veterná smršť a ľadovec. Nič ma nedesilo viac, než úplné bezvetrie a to nastalo po dnešku. Zombie má v sebe viac života, ak je to dobré prirovnanie pre niekoho, čo storočie nežije.

Edward po tom vystúpení večer odišiel na tri dni na lov. Dievčatá vymysleli program, a tak sme sa ženská časť vybrali do nákupného centra. Rose a Alice lietali z obchodu do obchodu a ja som po dvoch hodinách potrebovala oddych. Sadla som si do kaviarne a objednala si kávu.

„Ahoj, Bella,“ ozval sa mužský hlas vedľa mňa a ja som sa potešene usmiala.

„Mike... Ahoj, ako sa máš?“ Mikea som dlho nevidela, teda nikoho zo školy. Po svadbe som sa tam nevrátila.

„Super a čo ty?“ Prisadol si a trocha roztrpčene sa mi pozrel na ruku so snubným prsteňom a obrúčkou.

„Skvele. Chýba mi ale škola,“ povedala som pokojne a odpila som si z kávy. Mike sa na mňa dosť dlho zadíval. Mala som pocit, že mi chce niečo povedať.

„Prečo vlastne nepokračuješ v štúdiu? To Cullenovi nezáleží ani na tom, aby si dokončila strednú školu. Je to divná rodina. Neber to zle, ale to vaše chodenie mi ani neprišlo ako chodenie a zrazu si ho vezmeš, odídeš zo školy a vlastne zmizneš. Na škole kolovali rôzne verzie. Niekto tvrdil, že ťa videl a že si tehotná, ale očividne nie si. Vieš, Bella, mám ťa rád a mám zvláštny pocit, že niečo nie je v poriadku. Teda, že s nimi a tebou... Neviem ako to povedať...“ Prekvapene som pozerala na Mikea. Cullenovci nie sú tak nenápadní, ako sa domnievali.

„Mike, netuším...“

„Bella, ja som trocha pátral,“ šepol Mike a ja som stuhla. Myslela som, že na niečo prišiel, čo sa týka upírov. „Ty si Isabella Swanová. Pred rokom tvoja rodina, tvoji rodičia, pridali tvoj profil na stránku organizácie Stratených.“ Šokovane som vyvalila oči. Rýchlo som uvažovala, čo povedať.

„Akú stránku?“ povedala som prekvapene.

„Je to stránka pre rodiny, ktoré hľadajú svojich stratených a nezvestných príbuzných.“ Zatváril sa dôležito.

„Mike, ja nie som ani jedno z toho. Ja som z domu pred rokom odišla a rodičom som zavolala a nechala list s vysvetlením.“ Chytila som Mikea za ruku a nahla sa k nemu. „Jednoducho som nechcela žiť so svojou rodinou a odišla som za Edwardom,“ šepla som.

„Písal som tvojim rodičom, Bella.“ Jeho hlas zneistel a ja som vyskočila na nohy.

„Čože? Ty si im povedal, kde som?“ vypískla som nahlas a vzbudila pozornosť všetkých v kaviarni.

„Báli sa o teba a chceli vedieť, čo je s tebou. Napísal som im, že si sa vydala a...“ Prišlo mi nevoľno a premkol ma strach. Rozochvela som sa a Mike sa postavil oproti mne. Podlomili sa mi kolená a Mike ma chytil v poslednej chvíli. Oprel ma o svoju hruď.

„Prepáč mi to. Ja som to myslel dobre. To som asi pokašľal.“ Hladil ma rytmicky po vlasoch a chrbte a mne tiekli z očí slzy. Oprela som sa čelom o jeho rameno a snažila sa vymyslieť, čo teraz.

„Okamžite ju pusť!“ ozvalo sa zavrčanie tesne za mnou a doslova som bola vytrhnutá z Mikeovej teplej náruče. Edward ma pevne zovrel za zápästie a nepríčetne na Mikea zavrčal. Ten ako v tranze ustúpil tri kroky. Nestihla som sa ani diviť, čo tu Edward robí a okamžite som ho začala chlácholiť. Oči mal hnevom čierne ako uhlie a jeho rysy sa zostrili a telo nebezpečne nahrbilo. O upírom chovaní by som mohla napísať knihu. Zavesila som sa okamžite Edwardovi okolo krku.

„Edward, moji rodičia vedia, kde som,“ šepla som do jeho pokožky na krku. Prudko sa narovnal, odtiahol ma od seba a pozrel mi do tváre, akoby sa snažil vyčítať z nej, či som im to povedala ja. Hneď ale šľahol pohľadom do Mikeovej tváre a zas zavrčal. Schmatol ma za ruku a ťahal za sebou, že som mu takmer nestíhala. Dievčatá sa držali hneď pri nás. Pre mňa nepočuteľne si niečo šomrali a môj manžel vlastne nepretržite vrčal, až pokiaľ sme nevyšli z centra. Tu mi okamžite strčil do ruky mobil.

„Volaj!“ zavelil.

„Komu?“ Nechápavo som pokrčila ramená.

„Rodičom, komu inému. Povedz, že si v poriadku a že prídeme my za nimi,“ povedal rázne. Zhlboka som sa nadýchla a vyťukala číslo domov. Chvíľu to trvalo, kým sa ozval otcov hlas.

„Ahoj, to som ja, Bella. Sľúbila som, že zavolám,“ povedala som roztržito.

„Bella, zlatko. Som tak rád, že si zavolala.“ Môj otec mal počuteľne radosť, že volám.

„Ako sa máš a čo mama?“ Nevedela som, čo povedať. To mám hneď vybaliť, že viem, že vedia kde som?

„Bella, prečo si nám odišla. Už minule som ti povedal, že sa na teba nebudeme hnevať, nech sa stalo čokoľvek. Vieme, kde si a že si sa vydala.“ Môj otec to našťastie vyriešil za mňa.

„Ja... Je to pravda. Som vydatá a bývam vo Forks. Ocko, to je na dlho, len ťa chcem požiadať, aby ste sem za mnou nechodili. Sľúb mi to,“ šepla som. Nastalo ticho.

„Bella, nevideli sme ťa rok a ty nechceš, aby sme za tebou prišli? Všetko ti odpúšťame, len ťa chceme vidieť a chceme spoznať aj tvojho manžela.“ Edward sa na mňa uprene díval.

„Teraz nie je vhodný čas. Ja prídem za vami, ale trocha neskôr. Teraz naozaj nie je...“

„Prečo nie? Bella, si v poriadku? Si zdravá?“ Podľa tónu jeho hlasu sa o mňa neskutočne bál. Do očí sa mi tisli slzy.

„Som v poriadku, ale nie som teraz veľmi doma.“ S telefónom pri uchu som sa svojej upírej rodinke otočila chrbtom. Nenapadol ma názov žiadnej choroby, ktorou by som mohla trpieť a prečo by za mnou nemohli prísť, alebo prečo by som bola napríklad v sanatóriu, a tak som povedala prvú pravdepodobnú vec, ktorá by môjho otca uspokojila. „Som tehotná a mám rizikové tehotenstvo. Väčšinu času trávim v nemocnici a v kúpeľoch. Nemusíš sa báť, je o mňa dokonalo postarané. Môj svokor je lekár a manžel sa odo mňa nepohne,“ povedala som pokojne. Kútikom oka som pozrela na Edwarda, ktorý sa jemne zachvel.

„Bella, my budeme starými rodičmi?“ opýtal sa Charlie a ja som už nedokázala potláčať slzy.

„Ak všetko dobre dopadne,“ šepla som.

„Musíš nám pravidelne volať,“ povedal môj otec rázne.

„Iste. Budem. Sľubujem.“ Potiahla som nosom.

„Povedz mi aspoň, ako sa volá tvoj manžel a čo robí?“ Pozrela som sa na Edwarda, ktorý prikývol na súhlas, aby som mu to povedala.

„Volá sa Edward. Je to skvelý muž a miluje ma. Môžeš byť pokojný. Už musím ísť. Zavolám ti v piatok. Pobozkaj za mňa mamu.“

„Opatrujte sa. Ľúbim ťa.“ Zložil a ja som podala Edwardovi mobil. Ťažko si povzdychol a ja som nutne potrebovala objať. Než som stihla pristúpiť k Edwardovi, aby som sa mu s plačom vrhla do náručia, urobil to on. Pevne ma objal a pritisol ma na svoju hruď.

„Musím zavolať Arovi. Len pre istotu, aby si to nevyložil zle. Poviem mu, že to bola náhoda. Myslím, že by to mohol pochopiť a pri najhoršom sa presťahujeme.“ Pohladil ma po chrbte.

„Neprídu sem. Požiadala som ich a otec drží slovo. Nemajú na to ani peniaze, aby leteli cez pol štátov. Nechápem, prečo sa do toho Mike zamiešal. O čo mu šlo?“ Zmučene som sa doslova zvesila do objatia upíra.

„Miluje ťa a chcel ti pomôcť. Nedomyslel to.“ Trocha ma to prekvapilo. Trocha dosť. Mike ma ani nepozná. Hovorila som s ním len párkrát a to vždy o škole.

„Miluje?“ šepla som neveriacky.

„Prečo sa tak divíš? Určite to nie je prvé srdce, ktoré si v živote zlomila.“ Edward sa zvláštne zasmial. Bol to trpký úsmev.

15. kapitola - 17. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 16. kapitola: