Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj verný vlk - 8. kapitola

Môj verný vlk - 8. kapitolaVeľmi sa ospravedlňujem, vaše dlhé čakanie, je len a len moja vina... Mimi je skvelá spisovateľka a vždy píše na čas a ja jej to kazím, prepáč mi to Mimi... ale nakoniec som sa dokopala a napísala ho, tak sa vám hádam bude ľúbiť. Takže ďakujem za krásne komentáre, ktoré nás veľmi tešia, lebo vidíme, že naša spoločná práca sa vám páči, ste fakt zlatíčka:) takže príjemné čítanie prajú Mimi a Rosie!:)

8. kapitola - Donútiť ma odísť...

Gary Jules - The devil keeps grinning

Ale, to nemôže byť možné! Urobiť tú istú chybu ako moja matka? Som sa snáď zbláznila... Naštvane som zakrútila hlavou a ľahla si pohodlne do postele. Embry, Jack? Jack, Embry? Tak z tohto asi čoskoro zošaliem. Prevalila som sa už minimálne 15násty krát, toto snáď ani nie je možné! Otočila som sa a ďalej sa dívala na môj stôl. Začala som, ani neviem prečo, spomínať.

Spomínala som na to, ako som sa hnevala, keď tu vždy bol pri mne Jack, ako som ho vyhadzovala, nadávala mu, ako som bola na neho naštvaná a tohto skoro človeka, by som mala ľúbiť? To je poriadna hlúposť! Zavŕtala som sa čo najhlbšie pod perinu, ako keby mi to mohlo pomôcť. Ale mne to nepomôže, bude to stále len horšie a horšie a horšie. Budem na neho myslieť, predstavovať si ho, budem stále zamestnaná len hľadením na jeho dokonalú tvár... STOP! Toto už fakt nie je normálne!

Vyhrabala som sa prudko z perín a bola odhodlaná, ísť si dať poriadne studenú sprchu, ktorá by mi asi aj tak nepomohla. Už, už som šla ku dverám, keď zrazu niečo buchlo v mojej izbe. Ihneď som sa stočila.

„Embry!“

Zavýskala som šťastne a už aj sa hnala za ním. Pevne som mu ruky obmotala okolo krku a načahovala sa po bozk, ale on sa jemne vykrútil z môjho objatia a postavil sa predo mňa, popri čom mi držal pevne ruky.

„Ness, prosím...“

Zaúpel a ja som nechápala, ale jedna otázka ma pálila na jazyku.

„Embry, si v poriadku? Nezranil ťa?“

Embry našťastie záporne pokrútil hlavou, no ja som stále na neho hľadela podozrievavo a tak sa mi pootáčal dookola. A tak mi neostávalo nič iné, len prikývnuť.

„Ness... ja, potrebujem ti niečo povedať.“

Jeho hlas prešiel v šepot. Vzal ma za ruku a spoločne sme sa posadili na moju posteľ. Vážne mi týmito rečami a správaním naháňal strach... dúfam, že sa niečo zlé nestalo.

„Nessie, ty vieš že ťa mám moc rád a to naozaj mám, ale trochu iným spôsobom.“

Šepkal a ja som sa už teraz, na začiatku, v tom čo hovoril strácala. A tak som len prikývla.

„Takže, mám ťa rád iba ako kamarátku, prepáč, ja ti to všetko vysvetlím... Hovoril ti už niekedy Jack o otisku?“

Spytoval sa ma... A ja som nevedela, či mám niečo povedať, na tú prvú vec, alebo mu na toto odpovedať. No nakoniec, som len zavrtela hlavou.

„Vieš, naše vlčstvo obnáša ešte trochu viacej... tak povediac divných vecí. Otisk, to je ako u ľudí láska, ale je to milión krát väčšie a hlbšie. Proste, stane sa to v hocijakom veku, mieste a s hocikým. Tento otisk vlastne prežíva iba vlk a jeho partner. Tam neexistujú žiadne rozchody, minimálne hádky, je to proste strašne silné. No a Jack, tak ten sa otiskol do teba.“

Iba som hlúpo otvorila ústa a vypálila prvé, čo som chcela vedieť.

„A niečo ako odotisk neexistuje?“

Embry sa pobavene zaškľabil a pokračoval ďalej.

„Nie Ness, neexistuje... Vieš, toto všetko, teda myslím to, že som bol s tebou, som robil pre Jacka. Prosím nehnevaj sa Nessie, i keď viem, že sa budeš, ale Jack ťa naozaj miluje. Vymyslel si, že keď ja budem s tebou, možno ti to dôjde, že ho miluješ. Ness, aj to s Nikki malo byť preto, aby si žiarlila, ale ty si jej ešte pomáhala, nechápe to... Proste, sme sa všetci snažili, aby si sa s Jackom dala do kopy a vy ste žili šťastný život.

Lenže ty, ty si proste prípad. Mohli sme robiť čokoľvek, ale ty si stále ešte väčšmi Jacka nenávidela. Jack už bol z toho zúfalý... nevedel, čo má urobiť a tak vymyslel túto kravinu. Proste ťa bude ignorovať, tým začal, potom aj Nikki a nakoniec aj ja. Ale ty nie, ty si stále stála za svojim. Nechápeme tomu, nik tomu nechápe. Proste všetci vieme, že ešte nikdy sa nestalo, že by bol otisk iba jednostranný, ale teraz už naozaj nechápeme, čo sa deje, keďže ty si sa do neho nezamilovala... Je mi to ľúto Ness.“

 

30 seconds to mars - 100 suns

A už sa ani do neho nezamilujem....

„Tak tebe je to ľúto!“

Vybehla som na neho zostra.

„Kto všetko o tom vedel, tak kto?!“

Kričala som na celú izbu a tak nebolo divné, že zrazu pri mne stála celá moja rodina, ale v tejto chvíli, som aj o tom pochybovala.

„Aj vy ste to vedeli? Otec, mama?!“

Spýtavo a vyčítavo som na nich hľadela a mama so sklopenou hlavou prikývla, ale otec sa mi aspoň díval do očí  a tiež prikývol.

„No to je super! A kto ešte? Alice?!“

Aj Alice prikývla a ďalej som sa už nemusela pýtať, pretože všetci prikyvovali, zradcovia...

„Tak to je super, ja si žijem v rodine, kde sa už pár rokov rieši moja osoba a môj život a ja sa to dozvedám až teraz, pche... a vy si chcete hrať na ľudí? Pochybujem, že oni riadia svojim deťom život... Ja, myslela som si, že sa to dozviem aspoň od niekoho z vás, ale od Neho? Od vlka, s ktorým sa bližšie  nepoznám ani mesiac! Neznášam vás! Vás všetkých!“

Zakričala som do miestnosti, zvrtla sa a vyskočila z okna. Pád nebol príliš mäkký, ale po chvíli som to rozutekala.

„Nessie!“

Započula som ešte vzlyk mojej matky, ak sa tomu tak dalo hovoriť...

„Potrebuje čas...“

Dodal ešte otec a ja som zrýchlila. Bála som sa, že keď budem počuť matkine vzlyky, tak sa vrátim, ale toto nemali, toto naozaj nemali robiť! Oni ma po celú tú dobu klamali! Čo ak ma klamali aj v iných veciach... Čo ak ani nie som ich dieťa... čo ak som len nejaký zmutovaný upír, ktorého premena sa nevydarila a im bolo mňa ľúto a tak si ma vzali ku sebe...

Proste len hlúpa hračka, nič iné... Nechcem sa tam už vrátiť, už nikdy... Dokážem byť aj samostatná... Ako mi to mohli urobiť?!?!?! Zastavila som a zosunula sa na zem... On ma chránil, on bol pri mne, on sa o mňa staral, bál sa o mňa, bol mojím kamarátom, to on ma rozosmieval a robil mi naprotiveň. To on bol môj verný vlk...

 

Shrnutie:

Mimi79

RoseDublest



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Môj verný vlk - 8. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!