Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj verný vlk - 12. kapitola

Môj verný vlk - 12. kapitolaJa viem, že som hrozná, že mi to zase raz trvalo, že keby nie je Mimi tak skvelá, tak by sa už na mňa dávno vykašlala, že vás to už nebaví tak dlho čakať a že naozaj už asi nemáte nervy na moje výhovorky. Ale naozaj som nemala dosť času. O 3 týždne maturujem, o 2 týždne z praxe maturujem, minulý týždeň bola rozlúčka na intráku a to všetko dokopy, je niečo strašné... Tak sa prosím nehnevajte. Túto kapitolu, chcem venovať mojej Mimi, keďže má so mnou tak neskutočne veľa strpenia a vždy ma pekne popoháňa.:) Takže ti ďakujem! A pravdaže je aj venovaná vám, čo ešte stále čítate poviedku. Ďakujeme za vaše krásne komentáre a prajeme ničím nerušené čítanie. Vaša Mimi a Rosie.:)

12. kapitola - Keď premárniš šancu...

Lovex

Bola som už pár kilometrov za Vancouverom a Jacka som nemohla nájsť. Mala som pocit, ako keby sa niekam skryl a ja stále okolo jeho skrýše chodím, ale nedokážem ho nájsť. Nervozitu striedalo stúpajúce zúfalstvo a ja som už naozaj nevedela, kde hľadať. Jeho pach som vôbec nedokázala zachytiť, ale, zaslúžila som si to...

Nemuselo to takto vôbec dopadnúť a bola to len a len moja chyba. Pomaly som strácala nie len sily ale aj nádej. Kde mám ešte hľadať? Po tom, čo mi rodičia volali už asi tisíci krát a mne sa telefón nechcelo vypínať, ešte ku tomu som bola pomerne naštvaná a vyčerpaná, takže chudák mobil ostal niekde na polke mojej cesty, rozmlátený o strom. Takže, aj keby teraz chcem zavolať domov, keďže som pomerne netušila, kde som, nemôžem... Prvý upír v histórii, ktorý sa stratí som ja, fakt super.

Modlila som sa, aby som našla Jacka. Pretože, by som už nebola stratená a mala by som tu jeho. Toho, po kom túžim každým kúskom môjho tela a duše. Bože, kde je? Pozrela som sa na oblohu, na ktorej sa začali už pomaly objavovať hviezdy. Zastavila som sa na rozsiahlej lúke, Jack takéto lúky miluje. Zavrela som oči a predstavovala si Jacka. Mnoho krát sa vo svojej vlčej podobe na takýchto, podobných lúkach premával. A ja som ako malá, radostne výskala a pišťala, keď prišiel ku mne a začal ma ovievať svojím mohutným chvostom, keď som mohla tvár zaboriť do jeho husto – chlpatého tela.

Akoby som si teraz uvedomovala, že už asi vtedy som ho milovala. Že som ho milovala, keď bol pri mne a jemne ma utišoval, keď som sa práve nepohodla s Niki, keď som mala osobné problémy, ktoré som mu hoci nepovedala, no on sa nevypytoval a bol tu pri mne, pre mňa... A ja som mu nedokázala za to ani poďakovať! Nebola som takto vždy pri ňom, nestarala som sa tak o neho, brala som ho ako samozrejmosť. Zo mňa samej mi bolo v tej chvíli zle. Ako som mohla? Ako som mohla byť tak bezcitná a nebrať do úvahy jeho city?

V tom som ucítila mne neznámy pach, na chvíľu, som sa chcela potešiť, že je to možno Jack, ale ten pach by som poznala. A taktiež, bolo isté, že ten pach patrí nie vlkovi, ale upírovi. Vyšvihla som sa do sedu a aj rýchlo vstala. Rozhliadala som sa okolo seba, chcela som nájsť majiteľa tohto pachu. No bezvýsledne. Sadla som si a znovu pomerne rýchlo vstala, keď som ho zahliadla na začiatku lesa, ktorý lemoval lúku.

Videla som, ako sa díva na mňa a potom spravil 3 rýchle kroky v pred. Bol bližšie a ja som sa väčšmi bála. Ale čoho? Možno, možno je to vegetarián, a aj keby nie, všetci upíry nie sú... zlí. Znovu sa pohol o pár, určite viac, krokov. Nehybne som stála a očakávala, čo sa bude diať. Nemohla som si klamať a hovoriť si, že mu možno utečiem a možno ani nebude treba utekať. Keď bol odo mňa už len asi na tri metre, zrazu sa niečo zmenilo.

Tá vôňa, jeho vôňa, bola intenzívna a tak prenikavá. Jemne ma šteklila v nose, ale bolo to veľmi príjemné. On sám, bol veľmi krásny. Statná postava, vysoký, krátke čierne vlasy, veľké hnedé oči. Hnedé? Prizrela som sa lepšie... Takže, vegetarián? Boli bledo hnedé, takže bol na love, ale bolo to už dávnejšie. A ten úsmev, ktorý mi venoval. Bola som ako, začarovaná. Spravila som, ani neviem prečo, váhavý krok v pred. Neznámi upír sa ešte väčšmi usmial a aj on zopakoval môj krok. Stáli  sme asi tak meter od seba.

„Smiem vedieť, čo robí také krásne a krehké stvorenie, teraz tu, v lese, samo?“

Spýtal sa a ja som skoro až zavzdychala pri tóne jeho hlasu. Božský, bola urážka. Chvíľu som sa ešte rozjímala nad jeho hlasom a až potom mi došlo, že by som mu mala asi odpovedať.

„Ehm, ahoj, no... tak nejako som sa stratila.“

Odpovedala som váhavo a jemne sa usmiala. Tak krásny.

„To mi je ľúto, musel byť blbec ten, čo ťa tu nechal samú.“

„No, to bola skôr moja chyba, niekoho som išla hľadať.“

Bolo to čudné, vedela som, že som tu niekoho hľadala, ale nevedela som si spomenúť koho...

„Aha, a našla si ho?“

Spýtal sa znovu. Našla?!

„Vieš čo, ja ti ani neviem?“

Odpovedala som mu a jemne sa zasmiala, na čo sa jeho úsmev ešte viac rozšíril.

„Ahoj, ja som Tom.“

Napriahol ku mne ruku a ja som ju mierne stisla. Pri tom dotyku som šla skoro do kolien, bolo to niečo neskutočné.

„Nessie.“

Radšej som nehovorila celé svoje meno, už aj tak som sa asi strápnila celkom dosť.

„Teší ma, krásne meno.“

Šepol a zrazu si moju ruku priložil ku svojim neodolateľným perám a jemne ju pobozkal, popri čom sa na mňa pozrel tak neodolateľným pohľadom, že som to naozaj skoro neustála. Bol tak ladný, galantný, krásny, úžasný.

„A - aj mňa.“

Vykoktala som na poslednú chvíľu. Ten si bude naozaj myslieť, že som retardovaný upír...

„Tak, krásna Nessie, kamže by si chcela ísť, alebo potrebuješ ísť? Pomerne dobre sa tu vyznám, som celkom dosť cestovateľ, takže by som ti mohol pomôcť.“

Moju ruku si hoci dal preč od úst, ale stále ešte jemne visela v tej jeho, jemne ju pridržiaval.

„Forks.“

Šepla som a stále sa na neho udivene dívala. Bol neuveriteľne krásny. Až potom mi došlo, že by som mu mala odpovedať. Jemne som sa ošila, no on si to vyložil zle a moju ruku pustil... Škoda...

„Ja, bola by som rada, keby si mi pomohol, lebo som sa skutočne stratila.“

Znovu sa tak krásne usmial a len mi pokynul, že môžeme ísť. Po ceste sme občas zastavovali a išli ľudskou chôdzou, aby sme sa mohli rozprávať. Tom bol pomerne zvedavý, ale mne to vôbec nevadilo, bola som nesmierne šťastná. Spytoval sa ma na moju rodinu, na to, akým spôsobom žijem a podobné veci. A ja som mu to s radosťou rozprávala, dokonca som ho nechala nazrieť do môjho života, ukazovala som mu rodinu. Občas som sa aj ja jeho na niečo spýtala a on mi tiež nadšene odpovedal.

Asi po hodine behu sa pred nami rozprestrela krásna lúka, na ktorej boli samé biele kvety, ktoré som bohužiaľ nepoznala. Vyzerali, podobne ako ruže, ale boli menšie, a lupene nemali v puku, no trčali im okolo hlávky. Tíško som vzdychla a vtedy ma Tom jemne chytil za ruku. Rýchlo som sa na neho pozrela a znovu ten úsmev... Bože!

„Myslím si, že si môžeme dať krátku prestávku.“

Usmial sa, ako človek sa rozbehol a mňa potiahol zo sebou. Jemne som sa za ním tackala, až sme sa dostali do stredu lúky. Tom si jemne ľahol do kvetov a mňa so smiechom stiahol ku sebe. Taktiež som sa nedokázala nesmiať, bolo to dokonalé. Dokonalý on, dokonalá lúka a dokonalá chvíľa. Hlavu som mala opretú o jeho hruď a jemne mu hladila ruku. Prechádzala som po tej mužnej ruke až ku dlani a späť. Jemne mi prechádzala triaška pri tom pohybe a mne to bolo veľmi príjemné.

Na ramenách som sa nadvihla a ani sama som najprv tomu neverila, čo som urobila. Zo začiatku, ma najprv niečo od toho odhováralo, ale taktiež som to neuveriteľne chcela. Priblížila som sa ku jeho tvári a spojila naše pery v jemnom bozku. Bolo to neskutočné, mala som pocit, že sa už nikdy od neho neodtrhnem. Rýchlo sa s nami posadil, obmotal okolo mňa svoje mužné ruky a prehĺbil náš bozk do takých rozmerov, že som sa bála, aby som nevybuchla od šťastia. Po neskutočne dlhej, no pre mňa krátkej chvíli, ma jemne dobozkával a znovu sa na mňa usmial.

„Toto som túžil urobiť od chvíle, kedy som ťa stretol, moja krásna Nessie.“

Zašepkal a prstom mi jemne prešiel po tvári. Musela som sa znovu usmiať a jemne ho ešte pobozkala. Nevedela som o tom, že sa dá tak neskutočne rýchlo zamilovať. Ležali sme tam ešte asi hodinu a potom sme sa rozhodli pokračovať. Neviem prečo, ale Tom sa zrazu zamračil. Myslela som si, že pôjdeme na západ, keďže vyzeral, že tam mal aj namierené, lenže zrazu sme šli na východ.

„Deje sa niečo?“

Spytovala som sa ho a jemne ho pohladila po tvári.

„Nie, nie, prepáč, len som si na niečo spomenul.“

Jemne ma pobozkal, so smiechom vzal do náruče a znovu sme utekali, teda, on utekal a ja som sa nechala niesť, i keď som zo začiatku protestovala. Po ceste mi dával jemné pusy, sem tam ma hladil a ja som sa cítila tak šťastná, ako nikdy. Dokonca, sa mi ani nechcelo ísť domov, hlavné teraz bolo, aby on zostal so mnou, aby som cítila jeho lásku, jeho dotyky, bozky, ktorými ma zasypával...

Alice:

Boli to už 4 dni, čo Nessie ušla. Teda, ako povedal Emm, šla hľadať Jacka. Najprv, sme sa aj báli, ale keď vo večer, kedy ušla, som prestala vidieť jej budúcnosť, sme si všetci oddýchli. Edward sa už len pripravoval, ako zvrieska Jacka, keďže Nessie ešte nedoviedol domov, ale niekde si tam hrkútajú, o čom nik nepochyboval. Taktiež sme sa pýtali Sama na Jacka, ale ten nám potvrdil, že je v ľudskej podobe, takže sme boli už presvedčení o tom, že sú niekde spolu.

Edward pomerne penil, pretože si predstavoval, čo asi tak môžu robiť 3 dni spolu a sami. No ja s Bell sme ho upokojovali. Dobre vedel, že má rozumnú dcéru a aj keď otisk, je láska tak moc silná, práve nad tým, že by sa hneď spolu vyspali, sme nikdy ani len neuvažovali. Jack tiež nebol hlúpy a vedel, že s Nessie majú dosť času.

Bol večer a ja som s mojím krásnym Jasperom sedela dole v kresle a spolu s Emmom sme sa dívali na nejaký zápas. Jazz mi sem tam venoval pusu, či už na moje odhalené ramená, alebo na tvár a potom znovu s Emmom šťastne povzbudzovali Kanadu. Všetci mali čo robiť a Rose sa mala najlepšie. Upravovala si svoje Porsche.

No, zrazu som zacítila pach. Pach, ktorý patrí len jediným bytostiam, a to vlkom. Rýchlo som vyskočila na nohy a za mnou sa už aj hnal Ed s Bellou. Vyšli sme pred dom a pred nami sa objavil Jack. Jemne sa na nás usmial.

„Ja... mohol by som si prehovoriť s Nessie?“

Spytoval sa a všetci do jedného stíchli. Jemne som sa zakuckala. To nie je možné?! Kde teda Nessie je?! Veď, veď v mojej vízii.

„Ty, ty nie si s Nessie, ona ťa šla hľadať, nenatrafili ste na seba?“

Spytovala sa pomerne omráčene Bella a Edward sa zdesene díval na všetkých. Tie myšlienky museli byť hrozné.

„Nie, ona šla za mnou?!“

Spytoval sa znovu zarazene Jack a videla som, že je neskutočne lačný po ďalších informáciách.

„Alice, ale veď, ty si hovorila!“

Prehovoril Edward po dlhej chvíli a všetci na mňa strhli svoj zrak, bolo to viac než nepríjemné.

„A ono to tak aj bolo! A aj je! Naposledy som sa dívala dnes ráno a znovu som nič nevidela!“

Hovorila som na svoju obranu a Jasper ma jemne zozadu objal. Nik nevedel, čo povedať a tak som to ešte raz skúsila a pozrela sa do Nessienej budúcnosti. Moju víziu, ktorá sa konečne dostavila, prerušil Edwardov výkrik.

„To nie!“

Všetci sa na nás dívali a ja som sa skoro zrútila na zem, keby ma Jasper nedrží.

„Čo, čo je?“

Spytovala sa vydesená Bella svojho muža a po pri tom s ním nekontrolovateľne triasla.

„Je vo Voltere...“

Shrnutie:

Mimi79

RoseDublest



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Môj verný vlk - 12. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!