Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Modelka - 26. kapitola


Modelka - 26. kapitolaDnešná kapitola bude výnimočne z Edwardovho pohľadu.
Prajem vám krásne čítanie. Jessy. :)


26. kapitola

 

• Edward •

 

Bolo normálne, aby sa chlap cítil nervózne z jedného hlúpeho koncertu, na ktorom sa mal zúčastniť so ženou, ktorú celým svojím srdcom miloval? Presnejšie, bolo normálne, aby sa tak cítila vyše storočná hračka prírody, ktorá toho na svete videla a hlavne na vlastnej koži zažila už toľko, že by sa jeden nestíhal čudovať?

Skľúčene som si povzdychol, zvaľujúc sa na z jednej strany rozostlanú posteľ v miestnosti pôsobiacej chladným dojmom, ktorá oficiálne niesla názov spálňa a tvorila jednu z dvoch izieb môjho skromného bytíku. Ďalšej zbytočnosti, ktorú som od rodiny po tom, čo ma pred vyše mesiacom Bella vyšmarila z jej domu, prijal skôr z nevyhnutnosti a donútenia než z potreby. Aj oni pre mňa boli hotovým prekvapením. O dve hodiny nato, ako som opustil aj s kuframi Bellin dom, sa celá cullenovská perepúť zhmotnila pred barom v L.A. so slovami, že jogging ešte nikoho nezabil, tak sa prebehli až z Forks sem - a vraj už čistou náhodou stihli pozrieť ponuku bytov na nete.

Vedel som, že to mysleli dobre, ale v mojom vtedajšom psychickom stave som ich považoval skôr za príťaž než podporu. Nechcel som, aby na mňa míňali peniaze - za to, čo som spôsobil, som si ich pozornosť a hlavne pomoc nezaslúžil. Mali my vydediť. Ale to by som nemohol mať za matku Esme, za ktorú som bol viac rád než kedykoľvek predtým.

Pôvodne trvali na štvorizbovom byte s luxusným zariadením nachádzajúcom sa v centre Los Angeles a výhľadom na Hollywood, ktorý som však okamžite zamietol. Veď by som nemohol žiť sám so sebou, pokiaľ by som si dovolil byť až taký sebecký. Nepotreboval som byt, keď som sa plánoval denne spíjať pod obraz boží a prespávať na strechách budov. S tým som sa im, samozrejme, nepriznal, ale Alicin vševediaci pohľad dal jasne najavo, že o mojich zámeroch vie. Odfrkol som si - jej vízie. Tie klamlivé mrchy.

Sľubovali mi peknú budúcnosť po boku úžasnej ženy a čo sa z nich vyplnilo? Keby nebolo ich, nekrčil by som sa v tom čase v kúte ako taký pupuško a neužieral sa pocitom viny a rozchodom s osobou, na ktorej mi najviac zo všetkých záležalo. Na mojej Belle. Ako som mal bez nej ďalej existovať, keď už len pri takom pomyslení ma striasalo a mal som pocit, akoby ma prešiel parný valec? Chcel som jediné - umrieť.

Vlastne nielen to, prechádzal som aj typickými, adolescentnými chvíľami, keď som mal neuveriteľnú chuť niečo rozbiť, skopať, vybiť si na niekom svoju zlosť. Ale neurobil som to, pretože malá časť zdravého rozumu mi našepkávala, že ja nie som taký. Mala pravdu.

Na druhý deň som zlosť vôbec necítil. Veď na koho aj. Jediný, kto bol vinný, som bol ja, takže právom nahnevaný som mohol byť iba ak sám na seba. Zato miesto zlosti sa dostavila mizéria, čo bolo stokrát horšie. Nakoniec som bol rád, že Alice donútila rodinu prísť. Skutočne mi boli oporou.

Avšak potom, čo som sa nasťahoval do svojho nóbl bytu, navrhol som im, aby sa vrátili späť do Forks. Poďakoval som za kúpu a ich návštevu. Bol som rád, že prišli, bolo fajn ich opäť po dlhšom čase vidieť na vlastné oči, ale L.A. nebolo mesto pre nich. Príliš veľa slnečných lúčov im neposkytovalo veľa možností na trávenie času, kvôli čomu sa začínali nudiť. So mnou sranda nebola, za deň som toho veľa nepreriekol, skôr som bol pohrúžený do myšlienok. O tom, čo mohlo byť, keby som tomu novinárovi neublížil, keby som sa nenechal vyprovokovať. Keby. Premýšľal som nad Bellou a tým, čo asi robila, ako sa mala, či sa na mňa stále toľko hnevala a či by mi bola schopná vôbec niekedy odpustiť. Každou spomienkou na ňu som sa cítil mizernejšie a depresívnejšie.

Ale nedokázal som svoje myšlienky presmerovať na čokoľvek iné. Zaberala ich všetky. Každým dňom to bolo len horšie. Každý deň rástla túžba po jej blízkosti. Chcel som ju objímať, hladkať, bozkávať, šepkať jej do ucha ako ju milujem a ako bez nej nedokážem existovať. Predstavoval som si, ako sa mi hrá s vlasmi, ako si hlavu opiera o moje rameno, ako sa na mňa usmieva svojím krásnym úsmevom. Ako spolu sedíme v jej obývačke a popri sledovaní filmov sa bozkávame. Ako spolu zaspávame... Škoda, že to bola len predstava.

Predstava, ktorá sa v deň, keď som strážil malého Jeremyho, priblížila realite. V deň, kedy som ju opäť uvidel. Bolo to akoby som sa po dlhej dobe vynoril z vody, ktorá ma dovtedy sťahovala na dno a ja som tomu nedokázal zabrániť, až kým neprišla Bella a nevytiahla ma. Zvuk jej hlasu bol pre mňa pohladením duše.

Ale jej tvár nebola vysmiata, uvoľnená, s typickým laškovným úškrnom, ktorý sa na nej kedysi vynímal. Teraz bol strhaná, poblednutá, s kruhmi pod očami, ktoré nedokázali skryť ani vrstvy mejkapu. O smrti Charlieho Swana som sa čo to z bulváru dopočul. Táto smutná udalosť plnila dvojstránky takmer každého časopisu. Muselo to byť pre Bellu ťažké a na každom kroku sa k nej určite dostávali sústrastné a ľutujúce pohľady, čo ničomu nepomáhalo. Vedel som to z vlastnej skúsenosti. Preto som jej bolesť nechcel pripomínať aj ja a tak som sa celý večer, ktorý so mnou strávila u Ruth, tejto téme schválne vyhýbal. Prvýkrát som bol vďačný za existenciu tých hollywoodskych potkanov, pretože vďaka nim som mohol byť opäť v jej blízkosti. Opäť s ňou. Aj keď len v jednej miestnosti.

Vo vačku sa mi rozvibroval mobil, tak som ho neochotne vytiahol. Na displeji svietilo Alicino meno a ja som sa neubránil pretočeniu očí.

„No?“ povzdychol som si s pohľadom zapichnutým na plafóne.

„Na tvojom mieste by som sa začala chystať na koncert a nekukala zasnene do steny. Nikto na teba, drahý braček, čakať nebude a všetci vieme, ako sa dokážeš motkať. Tak zdvihni svoj zadoček z postieľky, obleč si tú čiernu košieľku, čo ťa donútila kúpiť Esme minulý rok v Seattli, nasadni do svojho tátoša a uháňaj k Belluške... Bolo to povedané dosť jasne?“ vychrlila zo seba a na konci jej hlas pripomínal roztápajúci sa med. Opäť som pretočil oči. Na moju sestru je teda spoľahnutie. 

„Hej! Nemysli si, že keď nie som s tebou v jednej miestnosti, nevidím tvoje reakcie!“ skríkla a pre zmenu  som sa neubránil úsmevu. Už ako malý som ju rád provokoval. Pomaly som sa zdvihol z postele a smeroval k menšej drevenej skrini.

„Prepáč, stále zabúdam, vieš, vek robí svoje.“ Začal som sa prehrabávať v košeliach v snahe nájsť práve tú, ktorú mi odporučila Alice. Mal som ju rád, bolo v nej pohodlne a kým som sa prehrabával v obsahu skrine, modlil som sa, aby nebola príliš pokrkvaná, pretože ja a žehlička sa veľmi nemusíme.

„Zvykla som si. Mimochodom, pozdravuje ťa Esme. Posiela milióny mamičkovských pusiniek a drží ti palce na rande. Ostatne ako všetci, nevieme sa dočkať, kedy nám prídeš oficiálne predstaviť tú tvoju herečku,“ zachichotala sa Alice a presne som si vedel predstaviť jej spiklenecký úškrn. 

„Ďakujem,“ zašomral som otrávene, „som rád, že mám tak milujúcu rodinku, ktorá na mňa stále myslí a očividne sa nudí natoľko, že sa zaoberá iba mojím životom.“ V poslednom čase to skutočne trošku preháňali, veď sledovali - vlastne Alice sledovala - temer každý môj krok. Neviem či sa báli, aby som neurobil nejakú hlúposť alebo čo, ale aj oni by si mohli uvedomiť, že už dávno (pradávno) nemám pätnásť.

„Veď aj my vieme, že nás zbožňuješ.“

„Alice?“ pípol som nesmelo, všetka sranda šla bokom. „Nevieš, ako to dnes dopadne?“

Počul som, ako si povzdychla. „Nie, je to strašne hmlisté, príliš zložité a závisí to od vás oboch.“

 

Presne o hodinu a štyri minúty som zastavil pred Belliným domom, cítiac v hrdle hrču. Naposledy som bol na tomto mieste, keď sme ešte boli spolu; keď sme sa obaja ľúbili. Vypol som rádio a nervózne sa oprel o operadlo, premýšľajúc nad prichádzajúcimi chvíľami. Ani Alice mi nepomohla, z čoho som bol ešte nervóznejší. Do koncertu chýbala ešte asi hodina a pol, ak nie viac, takže času bolo dostatok a aj ja som tu bol skôr.

Doma som si dal rýchlu sprchu a po desať sekundovom rozhodovaní, či sa oholím, som usúdil, že trojdňové strnisko predsa mávajú ženy na mužoch rady a možno sa k nim zaraďuje aj Bella. Veď vyskúšame... Nezabudol som ani na parfum Adidas, pretože Playboy patril k tak presladeným vôňam, že sa hodil skôr chalanom vo veku, kedy im na hrudi rástol prvý chlp.

Kvety som nekúpil, aj keď som nad tým dlho premýšľal. Dopekla, predsa som ich mal kúpiť, čo si o mne teraz pomyslí? Nie, nemal som, urobil som správne... Och, prepánajána, som súci na psychiatriu. Nechcel som na Bellu príliš tlačiť, nakoľko som dnešný večer nemohol pomenovať slovom rande, kvôli čomu som si nebol celkom istý, čo všetko si môžem vzhľadom k nej dovoliť. Bol som síce potešený, že si nakoniec ako svoj doprovod na koncert vybrala mňa, iba som nevedel, či som jej mal poslúžiť ako bodyguard vo výslužbe, alebo po mojej spoločnosti skutočne túžila. Tak rád by som bol, ak by to bolo to druhé...

Opäť som sa zhlboka nadýchol a pomaly vystúpil z auta. Kým som smeroval k dverám jej domu, v prstoch som žmolil kľúče od auta. Bol som nervózny ako už dávno nie. Nasledovalo krátke zaklopanie a hypnotizovanie dverí.

„Och, ty si už tu?“ zamrmlala Bella zmätene, keď sa objavila vo dverách. Rýchlo som si ju prezrel a mierne sa zamračil. Rozťahané tričko a nebezpečne krátke kraťasky ma vyviedli z miery. Nevyzerala, že by sa chystala niekam von a poznal som ju dosť dobre na to, aby som vedel, že bez maskary a mejkapu päty z domu nevytiahne. Niežeby mi to vadilo, ja som ju miloval takú, aká bola, iba som vedel, že jej samej je nepríjemné, ak ide niekam nenalíčená. Ženy nepochopím...

„No, bol som niečo vybaviť v meste a už sa mi nechcelo ísť na tú chvíľu domov, tak som si povedal, že rovno pôjdem k tebe.“ V duchu som si vynadal nad tým, že som ju klamal, ale pravdu, že som sa jej nemohol dočkať, som jej taktiež nemohol povedať hneď vo dverách, ak som pravdaže nechcel, aby ma vyhodila. Tú scénu sme už predsa mali odskúšanú a šla nám na jedničku.

„Tak poď ďalej,“ vyzvala ma s povzdychom, z čoho som posmutnel. Nechcela ma tu, zavadzal som, bol som jej príjemný ako päsť na oko či tŕň v zadku. (Emmett mi často hovorieval, že ním zvykávam byť, keď sme sa na niečom pochytili). Stal sa zo mňa právoplatný zúfalec. Dúfal som, že výraz mojej tváre neodzrkadľuje aj moje vnútorné rozpoloženie, ale Bella mi odpoveď na túto tichú otázku dať nedokázala, keďže sa v okamihu otočila a smerovala preč z chodby. Sťažka som si povzdychol a rukami zašiel do vlasov, v duchu premýšľajúc, čo som mohol - a hlavne kedy - pohnojiť. Pripomínajúc ovcu smerujúcu na porážku som sa pobral do obývačky, popri čom som si pozorne prezeral vnútro domu, pátrajúc po zmene. Žiadna však odvtedy, čo som tu bol naposledy, nenastala.

Na konferenčnom stolíku môj zrak okamžite zaujal predmet pripomínajúci veľkú roztvorenú knihu. Keď som podišiel bližšie, z fotky sa na mňa pozerala vyškerená päťročná Bella s kopčekom zmrzliny v ruke. Fotoalbum, uvedomil som si v okamihu. Zvedavosť ohľadom jej detstva vo mne narástla a preto som si album začať prezerať. Na stránke s fotkou, kde sedí svojmu otcovi na ramenách, mala prilepený malý ružový papierik, vďaka ktorému sa k tejto fotografii poľahky dokázala dostať. Keď som sa zapozeral bližšie, v ľavom dolnom kútiku bola fotka ešte stále navlhnutá, čo spôsobilo jej zvlnenie. Bella nad tou fotkou musela plakať. Možno chvíľu predtým, než som k nej dorazil. Preto bola taká smutná. Ja som strašný chuj, keď som vo dverách myslel hneď na seba.

„Pokojne si zapni telku, aby si si skrátil čas, kým...“ vybehla Bella z kuchyne a keď si všimla album stále spočínajúci v mojich rukách, v strede vety stíchla.

„Ja... prepáč, bolo to tu položené a tak som len... nakukol,“ zakoktal som sa a chystal sa album položiť späť na stôl, keď sa Bella len smutne pousmiala a pokrútila hlavou.

„To je v pohode, neprekáža mi to. Z času na čas mám chuť si osviežiť spomienky a preto si v ňom listujem. Niekedy sú fotky to jediné, čo ti nakoniec zostane,“ zašepkala, podišla bližšie ku mne a pozrela na zvlnenú fotku. „Túto mám najradšej, na ten deň si dodnes pamätám, aj keď len hmlisto, ale predsa. Boli sme vtedy v lunaparku, mala som asi šesť rokov. Takmer všetky kolotoče, čo tam mali, boli pre mňa nebezpečné, ale už ako malá som bola taká tvrdohlavá, že keď mi mama povedala, aby sme šli radšej niekam inam, utiekla som jej a zaradila sa do radu na strašidelný dom, kde ma aj tak, samozrejme, nepustili. Bolo tam ale toľko ľudí, že mama ma našla asi až po pol hodine. Človek by si myslel, že na mňa dobre nakričí, čo asi aj chcela, ale prišiel ocko a podujal sa, že so mnou pôjde tam, kam budem chcieť ísť,“ jej hlas bol čím ďalej, tým tichší, až som počul, ako posmrkala. Opatrne som na ňu pozrel a všimol si, že jej po lícach stekajú slzy.

„Prepáč mi, som trapka, ale stále je to všetko také čerstvé,“ nezmyselne sa mi ospravedlňovala a snažila sa zotrieť slzy, no stále jej z očí vytiekli nové. Mal som chuť jej ich zotrieť svojimi palcami. Album som položil na stôl a automaticky, bez uvažovania, som ju objal okolo ramien. Bol to čistý inštinkt, nenávidel som smútok na jej tvári. Ona sa mala iba usmievať, radovať. Pretože keď bola nešťastná ona, bol som aj ja.

Uvedomil som si však, aká je zraniteľná, a ako ťažko znáša celú situáciu. Svojho otca nadovšetko milovala, vyrastala s ním od malička. Keby som ja stratil Carlislea, prežíval by som to snáď ešte horšie než ona...

Svoj počin som si uvedomil až vo chvíli, keď som na dlaniach pocítil známe teplo jej tela. Ak by som nebol sebec, pustil by som ju, odtiahol sa a ospravedlnil, no nedokázal som to. Čakal som, že to urobí Bella, ale aj ona ma prekvapila, keď si tvár pritlačila k mojej hrudi a objala okolo pása. Stuhol som, pretože ani v najtajnejšom sne by som si z jej stránky nedokázal predstaviť  takúto či podobnú reakciu, ktorá síce bola spôsobená smútkom a zúfalstvom, ale v mojom vnútri spustila kolotoč najrozličnejších, avšak kladných emócií. Objal som ju tuhšie, pričom som ju pomaly hladil po vlasoch. Vdychoval som ich kokosovú vôňu a aspoň na chvíľu si predstavoval, že je medzi nami všetko také ako predtým.

Letmo som ju pobozkal na temeno hlavy, privrel viečka a upokojujúco začal hladiť po chrbte. Cítil som, ako sa zachvela. Celý život sa vo mne hromadila láska, ktorú som si šetril pre niekoho výnimočného. Niekoho, kto ma zloží na kolená už len tým, keď sa na mňa usmeje. Dnes som už vedel, že moje pátranie bolo na konci. Bella bola žena, na ktorú sa oplatilo čakať a ja som bol rozhodnutý ju zahrnúť toľkou láskou, o akej sa jej ani nezdalo.

„Asi by som sa mala ísť pripraviť, Ellie na nás nebude čakať,“ zašomrala Bella po niekoľkých minútach, ktoré sme prestáli v tichom objatí. Stisk jej rúk okolo môjho pása povolil a Bella sa odtiahla. Pozrela mi do očí a vtedy som mal neskutočnú chuť nahnúť sa k nej a ochutnať jej pery. Vedel som však, že by to bola zásadná chyba a preto som donútil svoje ruky, aby ju pustili, napriek tomu, aký obtiažny bol tento čin.

„Ak sa na to necítiš, nemusíme nikam ísť,“ navrhol som, nechtiac ju do niečoho nasilu tlačiť. No ona len pokrútila hlavou.

„Chcem ísť, teraz som v poriadku, naozaj.“ 

 

•••

 

Na koncert sme dorazili včas, dokonca som našiel celkom dobré miesto na parkovanie. Pôvodne som chcel zastať hneď pred vchodom, na mieste vyhradenom pre vozíčkarov, no Bella môj plán okamžite zatrhla. Pri vchode do budovy, kde sa kupovali lístky, odovzdala tie naše a dve ženy okolo tridsiatky nám okolo zápästia pripli papierové náramky, ktorými sme sa mali stotožniť pri vstupe dovnútra. Bol tu snáď celý národ, ľudia sa predierali jeden cez druhého, snažiac sa nájsť čo najvýhodnejšie a zároveň najbližšie miesto k pódiu. Vzduch bol už v tom čase vydýchaný, nasiaknutý potom s prímesou všelijakých parfumov.

S Bellou sme sa postavili ku kraju, odkiaľ nebol pre nižších ľudí najlepší výhľad na pódium, ale aspoň sa nás z každej strany nelepilo minimálne desať ľudských tiel. S Bellou sme prehodili pár neškodných viet, až Ellie konečne vyšla na pódium a zahájila začiatok koncertu. Dav burácal, tlieskal, chlapi pískali a tí, čo postávali blízko mňa a Belly, sústredili svoj lačný pohľad na ňu. V momente, v ktorom sa však stretli s mojím pohľadom, zaradili spiatočku. Cítil som sa strašne. Netušil som, na čom som a aký vzťah je medzi mnou a Bellou. Nerozumel som jej chovaniu, reakciám a vlastne ničomu. Nevedel som, či si vôbec môžem dovoliť si ju privlastňovať, alebo jej to bolo nepríjemné, aj keď sa tak nechovala. Odkedy sme odišli z jej domu, akoby sa ku mne ani nepriznávala.

Sťažka som si povzdychol a započúval so do refrénu Lights.  Bella sa snažila dovidieť na pódium, ale cez toľkých ľudí pred ňou sa jej to príliš nedarilo. 

„Chceš sa presunúť niekam inam?“ zakričal som, aby ma počula.

„Nie, tu je to fajn.“ A opäť svojím pohľadom prevŕtala chrbát muža stojaceho pred nami, ruky prekrižujúc na hrudi. Nastalo ticho, ktoré pretrvávalo štyri ďalšie pesničky a pri prvom pokuse o nadviazanie konverzácie som svoju snahu vzdal. Na moju otázku, či sa jej koncert páči, iba bez slova prikývla.

Aby som sa trochu „vyvetral“, rozhodol som sa zájsť do bufetu, kde som si za dolár kúpil fľašu vody, ktorú som vypil naraz. Keď som sa vracal naspäť, naša skupinka sa rozrástla o šesť približne trinásťročných, rovnako oblečených dievčat, ktoré sa po jednom fotili s Bellou. Podľa mejkapu na ich tvári by ste tipovali, že majú dvadsaťpäť, ale ich tričká s podobizňou Justina Biebera vás ihneď vyviedli z omylu. Dokonca ešte aj vlasy mali rovnako učesané a podobné kabelky prehodené cez to isté rameno. To asi keby sa jedna z nich stratila, ostatné by sa pýtali okoloidúcich, či nevideli identické dievča ako sú ony.

„Nechápem, ako ma tu mohli nájsť,“ sťažovala sa Bella so smiechom, keď sa všetky s jasotom, pripomínajúc pyšných pávov, stratili v dave.

„Pred ‚kinder mafiou‘ sa neskryješ,“ utrúsil som, načo sa Bella opäť len zasmiala a pokrútila hlavou. Práve sa začínala pieseň ďalšia pieseň a Bella sa načiahla na špičky, v snahe dovidieť na Ellie.

„Naozaj sa nechceš presunúť?“ uisťoval som sa opäť, vediac, aká je tvrdohlavá. Ale ona len pokrútila hlavou.

„Tak mi aspoň vylez na chrbát, aby si lepšie videla.“  Bella ma prebodla podozrievavým pohľadom, pričom si hryzla do pery, premýšľajúc.

„Fajn,“ pokrčila nakoniec ramenami a kým sa na mňa štverala, neuniklo mi odfrknutie nejakej osoby stojacej za nami, ktorej Bella skazila posledné zvyšky výhľadu. Ale to bolo úplne jedno, pretože moja Bella videla a na tom predsa záležalo. Keď som sa sám načiahol na špičky, ten za nami - bol to chlap - niečo nepekné zašomral a opustil svoje stanovisko. Počul som, ako sa mi Bella zachichotala do ramena.

Okolo mňa sa vznášala jej vôňa a odrazu som sa cítil výnimočne skvele. Jej horúce telo sa lepilo na moje a na zátylku som cítil jej dych. Pri pesničke I need your love Bella zliezla z môjho chrbta a začala spievať a tancovať. Nedokázal som od nej odtrhnúť pohľad, bola taká uvoľnená, vysmiata a krásna.

„Odo mňa si veľa nesľubuj, som poleno,“ vyhováral som sa, keď sa chopila mojich rúk a chcela, aby som napodobnil jej tanečné kreácie. Tanec bol niečím, čo som sa za sto rokov života príliš nenaučil, čiže moje pohyby pripomínali preprogramovaného robota či Pinocchia zo Shreka. Užíval som si však jej dotyk a pokým ma držala a na tvári mala úsmev, bol som ochotný pretrpieť aj toto.

Cesta domov prebiehala v tichosti, ale tentokrát to nebolo nepríjemné. Bella s úsmevom pozerala z okna, pričom sa jej zatvárali viečka a ja som sa tváril, že sledujem vozovku. Spomínal som na to, ako ma po tom, čo skončila I need your love, na malú chvíľu jemne objala okolo pása. Kým som však stihol zareagovať, ospravedlnila sa, že potrebuje ísť na toaletu.

Zastavil som pred jej domom a Bella sa zmätene poobzerala okolo seba.

„To sme už tu?“ zašomrala rozospato a otvorila dvere, pričom takmer vypadla. Snažil som sa nesmiať.

„Vidím, že ťa ten tanec vyčerpal... Ozaj, mohla by si mi, prosím, priniesť mobil? Asi som si ho nechal položený na stole v obývačke.“ Pre istotu som si ešte raz pobúchal po vreckách, ale boli prázdne a nakoľko som vedel, že stratiť som ho nemohol, keďže som ho nepoužíval, musel sa nachádzať u Belly.

„Pokojne si preň môžeš ísť aj sám,“ odvetila s úsmevom. Vedel som, že v tom ani jeden z nás nevidel nič viac a preto som bol rád, že mi to navrhla, nakoľko to znamenalo aspoň pár minút navyše, ktoré som s ňou mohol beztrestne stráviť. Vzal som si mobil - mal som pravdu, bol na stole - a rozišiel sa späť ku dverám, kde čakala Bella s pohľadom upretým na podlahe.

„Mám ho,“ zasmial som sa nervózne, vediac, že nastal čas rozlúčky. Bella prikývla, čím mi dala jasne najavo, aby som už konečne vypadol.

„Tak dobrú noc, pekne sa vyspi,“ poprial som jej milým hlasom a vyšiel von.

„Edward, počkaj ešte!“ vyhŕkla odrazu, načo sa moje srdce silno rozbúchalo. Zastal som a pomaly sa otočil. Nesmelo ku mne podišla, stále s rukami prekríženými na hrudi.

„Chcela som ti len povedať, že dnes to bolo fajn, skvele som sa bavila. Ďakujem, že si so mnou nakoniec šiel.“

„To je samozrejmosť, tiež som sa bavil. Možno by sme si to mohli niekedy zopakovať.“ Pozorne som sledoval jej reakciu, ktorá bola zvláštna. Hrýzla si do pery a jednou nohou nervózne podupkávala. Čo jej zas sadlo na nos?

„Ja neviem či je to najlepší nápad,“ zašepkala nakoniec, „bojím sa.“

„Čoho?“ hlesol som nechápavo, pretože dnes to nevyzeralo, žeby sa ma bála. Práve naopak. Bavila sa, smiala... so mnou!

„Mňa? Toho, kým som?“ pokračoval som stále zmätene.

„Nie,“ pípla nesmelo, ale nepozrela sa na mňa. Vdýchol som veľkú dávku vzduchu.

„Tak mi to vysvetli. Pred chvíľou si mi povedala, že dnešný večer bol fajn a vzápätí, že ho nechceš zopakovať, pretože sa bojíš. Prepáč, ale nerozumiem tomu.“

„Ja... bojím sa ďalšieho sklamania, neviem, ako sa mám zachovať,“ priznala šeptom a nervózne si začala hladiť ramená. V tom momente mi doslova vyrazila dych, zapichla nôž do chrbta. Veď ona ma predsa už poznala, musela vedieť, aký naozaj som a to, čo povedala teraz, muselo byť čisté klamstvo. V ušiach mi rezonovalo slovo sklamanie. Bála sa, že by som ju podrazil, opustil? To ja som sa cítil podrazene - celý večer so mnou strávila, bavili sme sa, tancovali, smiali sa, držali sa za ruky... a všetko to pre mňa znamenalo len falošnú nádej. Niet pochýb, že všetko si plánovala dopredu. Nikdy mi nechcela dať šancu a teraz hľadala hlúpe výhovorky na to, aby mi dala jasne najavo, že o mňa nemá záujem. Totálne ma skopla, chcela si mnou niečo vynahradiť. Podlo využila, že som ju ľúbil...

„Čo vlastne odo mňa chceš?“ precedil som pomedzi zuby. Keď už nič, aspoň vysvetlenie do očí som si zaslúžil. Konečne sa na mňa pozrela, v očiach sa jej zaleskli slzy, no opäť neodpovedala.

„Dokelu, Bella! Ja nie som ako David ani žiadni iní chlapi, s ktorými si kedysi paktovala! Ja ťa na rozdiel od nich milujem a jediná vec, na ktorej mi záleží, je, aby si bola šťastná!“ Z psychickej stránky som viac nevládal, cítil som sa byť podrazený, ponížený, využitý. „Čo to nechápeš? Nevidíš, ako ťa milujem? Trpím, keď som bez teba... je to akoby som sa dusil. Ale tebe je to očividne jedno, vždy bolo! Staráš sa len o seba a o to, čo tebe vyhovuje najviac.“ Bez ďalších slov som sa stočil na päte a razil si cestu k autu, potlačujúc slzy.


Veľmi by som sa vám chcela poďakovať za povzbudzujúce komentáre pri minulej kapitole, naozaj som nič také nečakala a radšej sa pripravovala na najhoršie, heh. :)

Snáď ste boli spokojné aj s touto kapitolou, nabudúce nás opäť čaká Bellin pohľad.

P.S.: Z tejto poviedky by už aj stačilo, nemyslíte? Takže sa pomaly, ale isto blížime ku koncu.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Modelka - 26. kapitola:

 1
22.07.2013 [20:49]

mima19974 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. Anett97
21.07.2013 [0:26]

Wooow bylo to užasné, cela povídka. Ale kéž by už byly spolu. A chudák Edward musí ho to hodně ničit ale jinak paráda :) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

20.07.2013 [13:40]

daslli141Dúfam, že ho Bella nenechá odísť... veľmi sa teším na ďalšiu kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.07.2013 [21:32]

kiki11To ne! Nechci, aby se zase hádali! Oni už konečně musí být spolu a být šťastní. Prosím, Jessy... Emoticon Snad se zase udobří a bude všechno Ok. Jinak, skvělá kapitola, moc se mi líbila. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Seb
19.07.2013 [21:23]

Moc díky za Edwardův pohled, skvělá kapitola a díky tomu konci se nebudu moc dočkat pokračování ještě víc než jindy,ještě že kapitoly přibývají docela rychle. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Niki
19.07.2013 [20:35]

KOncert = krása :)))
Potom loučení, bobek Edí :D

19.07.2013 [20:27]

alicecullenhale2 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
naozaj skvelá kapitola... Emoticon
čítanie som si faktu užila... Emoticon
no chudák Edward ale aj Belluška... Emoticon
už sa veľmi teším na pokračovanie... Emoticon Emoticon Emoticon

19.07.2013 [18:50]

kikuskaNestačilo! Veď sú ešte stále pohádaní! To sa musí vyriešiť, čo dúfam, že bude čoskoro, snáď ho Bella nenechá odísť s hentak absurdnými myšlienkami! Chudák Edward. Vážne, Jessy, ak ho nechá odísť, naštvem sa na ňu! A veľmi!
No a ešte by som brala aj nejaké pekne spoločné chvíle po udobrení a možno by nám Edward a Bella mohli bližšie vysvetliť, čo je to za čudo, čoby Edo mohol splodiť... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.07.2013 [16:33]

lololkaTen konec byl super Emoticon Emoticon Samozřejmě si přeju, aby byli už spolu, ale kdo si počká, ten se dočká Emoticon Doufám Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!