Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Modelka - 10. kapitola

07.01.2013 (13:00) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 3226×

10. kapitola

Pozrel sa mi do očí a kým som sa stihla spamätať a čo i len mrknúť, chytil mi tvár do dlaní a pritlačil svoje pery na moje.

V tej chvíli by sa vo mne nik ani len krvi nedorezal. Oči som mala úplne vypúlené a len som nehybne stála s rukami spustenými pozdĺž tela. Niekde v hĺbke duše som vedela, že správne by bolo odtiahnuť sa a dať mu jednu po tej nevymáchanej, drzej papuli, ale vo chvíli, keď stisol svojimi perami moju hornú, mozog sa so mnou rozlúčil a pravdepodobne sa rozhodol so slovami „pápá, slečna Swanová“ odísť na dovolenku... Niekam veľmi ďaleko. Posadil sa na gauč, nožičky si vyložil na stolík a v ručičke si držal pivečko. Nedbal na tú drásajúcu skutočnosť,  že ma nechal úplne samú napospas Edwardovi a mojim rozbúreným hormónom, ktoré sa momentálne nachádzali doslova vo vytržení z jeho tela lepiaceho sa na moje, a tým pádom sa postavili proti mne. A počítam, že aj tieto hormóny – keďže som stále bola bezmozgová – poslali pokyn mojim rukám, ktoré sa automaticky zdvihli a presunuli sa na Edwardove ramená. Skúmali jeho pevné svaly. Slastne som vydýchla a privrela viečka. Edwardove dlane ma láskali po lícach a tlačil sa na moje telo ešte intenzívnejšie.

„Už odišli,“ zahuhlal Edward, keď jeho pery opustili moje. Úplne som na chvíľu zabudla, prečo sme vlastne tu na tomto odľahlom mieste. Odkašľal si a odtiahol sa odo mňa, čo spôsobilo, že moje ruky sa pustili jeho ramien a zosunuli sa vedľa môjho tela. Zhlboka som dýchala a snažila sa stráviť predchádzajúce minúty. Mozog sa mi vrátil do hlavy a s ním spoločne aj zdravý rozum. Rozhodli sa mi opäť naplno venovať, začo som bola viac než vďačná. A v tej chvíli mi došlo, čo sa vlastne stalo.

„Ty debil,“ skríkla som a zahnala sa po Edwardovi. Prirútila som sa k nemu ako veľká voda a začala ho päsťami búchať do hrude. Čo ho to, preboha, napadlo?! On snáď nie je normálny! Nie, určite nie je normálny.

„Zbláznil si sa? Jebe ti?“ rozkrikovala by som sa ďalej, keby ma Edward jednou rukou neschmatol okolo pása, čím ma od seba odtiahol a druhou rukou mi zapchal ústa, kvôli čomu som nebola schopná vydať okrem nespokojného mraučania ani mäkké f. Snažila som sa ho uhryznúť do prsta, ale akurát teraz sa mi nedarilo. Prečo musí mať také dlhé prsty?! Jeho ruka sa tiahla od môjho pravého až k ľavému uchu.

„Buď ticho, Swanová,“ prskol a prebodol ma pohľadom. V mojom vnútri to však vrelo ako pred výbuchom sopky. Začala som sa v jeho náručí metať, čo spôsobilo, že ma stisol ešte pevnejšie. Naše telá sa takmer dotýkali, kvôli čomu na mňa šla mierne nervozita, ktorú som sa však snažila skryť. Bola som si istá, že keby som dýchala prudšie, naše hrude by sa dotkli. 

„Prestaň,“ pokračoval, „chceš, aby sa vrátili? Mám pocit, že sa nám ich celkom dobre podarilo striasť, čo povieš?“

„Ty s-tak-kt,“ zašomrala som mu do ruky a ani sama sebe som nerozumela. Edward nakrčil čelo.

„Čo si povedala?“

Zdvihla som obočie a očami som skenovala jeho ruku spočínajúcu na mojich ústach.

„Ach,“ chápavo prikývol. Potom sa však na mňa opäť nedôverčivo zahľadel. „Sľubuješ, že keď dám tú ruku dole, nebudeš vyvádzať?“  Zhlboka som sa nadýchla a prikývla. Edward opatrne stiahol svoju ruku.

„Ty si taký ko-“ spustila som ihneď, keď sa mi naskytla situácia a následne zaúpela, keď sa mi na perách opäť ocitla jeho dlaň.

„Niečo si mi sľúbila, Bella!“ sťažoval sa Edward. „Myslíš si, že si nechám nadávať?“ pokračoval rozladene. Ale veď kto mu tu chcel nadávať? Ja som mala na jazyku slovo kohút. Chcela som ho od seba odtlačiť, ale moja sila sa oproti tej jeho podobala polomŕtvej muche po ovalení hrubým magazínom. V duchu som si dodala potrebnú guráž na nasledujúci čin. Vyplazila som jazyk a oslintala mu dlaň. Pery sa mi skrútili do potešeného úsmevu, keď som mala ústa opäť voľné.

„Fuj, Swanová, ty si prasa,“ zaksichtil sa Edward a ruku si trel do svojich džínsov. Tam máš, ty inteligent. 

„To sa teda ten pravý ozval,“ opáčila som a ruky si prekrížila na hrudi. „Aby si vedel, čakám na vysvetlenie toho tvojho neodolateľného bozku!“

„Takže neodolateľného vravíš...“ potešene sa usmial a pokýval obočím. Prižmúrila som oči a nahodila vražedný výraz. Edward sa len zasmial. To je debil, je to jasné. Ihneď stíchol a tvár sa mu vyrovnala. „Fajn! Priznávam, že to nebol možno najlepší nápad, ale ako sama vidíš, bol účinný. Papíkov sme sa zbavili, tak neviem, čo tu riešiš,“ rozhodil rukami a pritom krútil hlavou. On je úplne neuveriteľný!

„Porušil si pravidlá!“ skríkla som a následne zavrčala. Cítila som, že na mňa ide hystéria, čo znamenalo, že som sa potrebovala upokojiť. Pravidlá, s ktorými som ho oboznámila, neboli pre srandu králikov.

„Aké?“

„Bodyguardské! Predsa prvé pravidlo, na ktorom sme sa dohodli, bolo, že sa ma nebudeš dotýkať!“

„No áno,“ súhlasil, „ale následne si povedala, že to neplatí v krízových situáciách. A toto bola, prosím pekne, práve taká situácia.“ Pokrčil plecami a obdaroval ma anjelským úsmevom. Stisla som pery do úzkej linky a prosila nejakú vyššiu moc, aby ma obdarila super schopnosťou, vďaka ktorej by mi z očí sršali skutočné blesky.

„A mimochodom,“ pokračoval, „nemal som pocit, že ti to bolo nepríjemné.“

„Ty!“ zavrčala som a nedokázala sa ovládnuť. Pohár mojej trpezlivosti práve pretiekol. Ani netuším ako ani kedy a moja ruka sa stretla s jeho pravým lícom. Z pomyseľného tranzu ma prebralo až plesnutie facky, ktorú som mu uštedrila.  „Neželám si, aby si sa ma ešte niekedy čo i len opovážil dotknúť, jasné?!“ Ukazovákom som mu šermovala pred tvárou, na ktorej mal momentálne viac než prekvapený výraz. Hnedé obočie sa mu stiahlo k sebe a čakala som, že niečo povie, no zotrvával v tichosti. Nakoniec si len hlasno povzdychol a prikývol. Ani ja som sa neubránila prudkému výdychu. Rukou som si vbehla do vlasov, no zastavila ma Edwardova šiltovka, ktorá sa stále rozvaľovala na mojej hlave. Zavrčala som a strhla ju dole. Šmarila som ju Edovi do ruky a chopila sa tašiek, ktoré mi ležali pri nohách. Ani som si neuvedomila, kedy som ich zhodila na zem. „Nechaj tak, ja ich vezmem,“ prehovoril konečne Edward. Jeho hlas bol tichý, ale pokojný. Ignorovala som jeho slová  a bez slova sa vydala späť na námestie.

„Bella, počkaj!“ zakričal za mnou. No určite! Zrýchlila som krok ešte viac, ale Edward ma schytil pod lakťom a otočil tvárou k sebe.

„Nechcel som ťa naštvať. Vážne. Ja ani neviem, prečo som to urobil. Jednoducho mi to prišlo ako dobrý nápad,“ hovoril naliehavo, pričom sa mi díval hlboko do očí. 

„Bol to riadne sprostý nápad,“ precedila som pomedzi zuby. Presne tohto som sa celý čas, od vtedy, čo som zistila, že bude mojim bodyguardom, obávala. Muži ani netušia, aký dokážu mať na ženy vplyv a čo im vedia spôsobiť. Namotajú si ich ako motúzik, sľúbia, že ich budú ochraňovať a nakoniec im aj tak iba podkopnú nohy.  Hrajú sa na hrdinov, princov na bielom koni, ktorí vyslobodia princezné. Pritom im nejde o nič iné, ako o radovánky. Užijú si a keď je už žena nepotrebná, povedia jej zbohom. Príde nejaká iná, ktorá ho očarí a celý cyklus sa začne od začiatku. Práve kvôli tomuto som sa vyhýbala dlhodobým vzťahom a radšej si hľadala iba  známosti na jednu noc.

Nestála som o zlomené srdce. Už nie opäť. Raz to stačilo. Ale Edward ma svojim neuváženým konaním úplne vyradil z konceptu a nechtiac otvoril staré rany na mojej duši. Uvedomila som si, aké by bolo jednoduché sa zamilovať do muža ako je on a v duchu sa musela uchechtnúť nad iróniou v mojom živote. Nechcela som opäť skončiť ako troska, ktorou som bola pred rokom a pol. Po Davidovej zrade... Po zrade môjho prvého bodyguarda, keď som sa zaprisahala, že žiadny ďalší už nepríde. Že nedovolím, aby prišiel. A teraz som bola opäť na najlepšej ceste k záhube. Mala som chuť sa nafackovať aj za svoje správanie včera na fotení, keď sa Edward rozprával s Jarkou.

Nemala som sa do toho nikdy starať, prečo som to nenechala tak, ako to bolo? Načo som chcela vedieť podrobnosti, keď mi to aj tak musí byť jedno? Pretože vo svete celebrít sa musíte obrniť silným pancierom, nemôžete si do života pustiť hockoho. Nikdy neviete, kto je pre vás skutočným priateľom a kto sa chce s vami len zviesť na vašom úspechu a sláve. Tak ako to urobil David, ku ktorému ma momentálne viazala iba nekonečná nenávisť, pričom pred dvoma rokmi by som to nazvala nekonečnou láskou. Pf! Aká naivná som bola! Je lepšie sa neviazať. Užívať si môžete, ale city do toho nezaťahujte...

◘◘◘

Aj keď som si to príliš nechcela priznať, Edwardov bozk ma znervózňoval celý deň a nedokázala som sa sústrediť takmer na nič iné. Myslela som, že ma len tak niečo nerozhádže, že som už dosť skúsená, ale nebola som. Iba mi pripomenul spomienky spojené s Davidom a jeho čin, ktorý som mu nedokázala odpustiť ani po takom dlhom čase.

Ale na druhej strane som mohla byť vďačná za to, že nás papíci skutočne nespoznali. To bol vlastne aj zázrak, pretože pred supmi ako sú oni, je ťažko ujsť. Pokrútila som hlavou, snažiac sa prečistiť si myšlienky a venovať pozornosť niečomu inému. Ľahla som si do postele a pustila si telku. Poväčšine som však naladila iba francúzske programy, ktorým som absolútne nerozumela.

„Bella?“ Nakukol Edward nesmelo do mojich dverí. Od poobedia sa ma skutočne už ani len nedotkol a dokonca sa ku mne už ani nepribližoval. Po tom, čo sme zavolali Louisovi, aby po nás prišiel a odviezol nás do hotela, sme spolu prakticky ani neprehovorili.

Spýtavo som sa naňho pozrela. „Hneváš sa ešte?“ pípol. Hnevala som sa vlastne? Ani sama som nevedela. Ale keď tak nad tým všetkým premýšľam, vlastne ani nie, za celý deň som už mala možnosť vychladnúť. Pokrútila som hlavou, načo sa Edwardovi razom rozjasnila tvár. Vošiel dnu a zatvoril za sebou dvere.

„To som vážne rád, pretože som si chystal ospravedlnenie... Ale nečakal som, že ťa to až tak vezme.“ Pomaly prešiel k posteli a posadil sa na ňu. Pousmiala som sa.

„Som nevyspytateľná,“ pokrčila som plecami.

„To máš teda pravdu,“ súhlasil a pohľad uprel na obrazovku. Potom sa však zahľadel na mňa a ja som sa z nepochopiteľného dôvodu zapýrila, keď ma nachytal, ako naňho hľadím. „Nebude ti vadiť, ak tu s tebou chvíľu pobudnem? Vieš, vo svojej izbe sa sám nudím a angličtinu tu takmer nikto neovláda, čiže sa nemám s kým baviť,“ povzdychol si.

„Ach tak, čiže pánovi bodyguardovi začalo byť clivo, preto ma poctil svojou návštevou,“ podotkla som a zasmiala sa. Edward sa zaškeril, ale ďalej nič nekomentoval. Rozvalil sa na posteli a ruky si prekrížil za hlavou.

„Máš súrodencov?“ spýtal sa po chvíli. Nerozumela som jeho otázke, alebo skôr smeru, ktorým sa mal tento rozhovor uberať, ale nakoniec ma napadlo, že sa možno iba snaží udržať konverzáciu. „Nie, som jedináčik.“ Bola som za to vlastne aj rada. Aj keď som musela uznať, že ako dieťa som si často priala mať  nejakého pokrvného spojenca, ktorý by stál na mojej strane pri hádke s rodičmi.

„A čo ty?“ povzdychla som si a pozrela naňho. Edwardovi sa na tvári mihol úsmev. „Ja mám... Dokonca štyroch.“

„A oni sú teraz kde?“

„Doma, vo Forks.“

„To ani neviem, kde je,“ zahundrala som a v hlave si premietala mapu Ameriky. Nemala som ani šajnu, ktorým smerom sa moje vyhliadky mali uberať.

„Je to v štáte Washington, v blízkosti Seattlu,“ vysvetľoval a pozrel na mňa s neskrývaným pobavením. „Niečo ako geografia ti veľa nehovorí, čo?“

Pokrčila som ramenami a zahľadela sa opäť na televízor. Ja som si zarábala vďaka peknej tvári, nie vďaka vedomostiam. Hlavne, že som vedela, kde sa nachádza Paríž, Londýn a Los Angeles. Viac som ku šťastiu nepotrebovala... Jáj, a ešte Hongkong, na to nesmiem zabudnúť. 

Zdvihla som sa z postele a zbehla som na wc, pretože hrozilo, že mi vybuchne močový mechúr. Premýšľala som, či som urobila dobre, keď som to Edwardovi tak rýchlo odpustila. Nechcela som sa opäť popáliť, aj keď toto bola iná situácia. Obávala som sa, že sa to môže zopakovať... Keď som sa vracala naspäť do izby, Edward mal tvár skrútenú v podivnej maske. Mračil sa a pozorne sledoval televíziu. Tiež som sa neubránila zamračeniu a pohľad som rýchlo stočila k obrazovke. Prvá vec, ktorá ma zaujala, bol anglický jazyk. Následne som si všimla v rohu obrazovky CNN. Takže Ed nám našiel správy z domoviny!

„V los angelskej časti Los Feliz sa dnes v noci medzi druhou a treťou hodinou stala obrovská tragédia. Zatiaľ neznámy zločinec alebo zločinci – polícia nemá žiadne správy o možnom vinníkovi – podpálili jeden z panelákov na sídlisku. Odhaduje sa však, že vinníkov je viac, pretože bytovka bola podpálená z viacerých strán. Príčiny sú zatiaľ neznáme.“ Na obrazovke sa objavila vyhorená bytovka a Edward prudko vydýchol. Ale nie len to, on doslova zamrzol a s otvorenými ústami hľadel na obrazovku.

„Edward? Čo sa stalo?“

„Tam bývam,“ šepol mierne roztraseným hlasom. Vyvalila som oči.

„Čo?!“

„Polícii sa zatiaľ podarilo zistiť, že počet obetí, ktoré, bohužiaľ, neprežili, je pätnásť, dvadsiati boli prevezení do najbližšej nemocnice s ťažkými zraneniami. O ďalších novinkách ohľadom tejto tragédie vás budeme informovať priebežne.“

„Ježišikriste,“ hlesla som a zhlboka sa nadýchla. Strelila som pohľadom po Edwardovi, ktorý sa ešte stále nespamätal. Nevedela som síce, aký to musí byť pocit, ale príjemný rozhodne nie. S podobnými situáciami sa človek stretáva dennodenne. Takmer každý deň sa v správach objaví podobná reportáž. Ale ja osobne som okrem Edwarda ešte nikoho takého nepoznala.

„Ja... nechápem, kto by to mohol urobiť...“ hlesol a pokrútil hlavou.

„Nemali ste tam nejakých mafiánov, drogových dílerov alebo pedofilov?“ overovala som si.

„O nikom neviem... Panebože, to je katastrofa... A počula si? Pätnásti zomreli!“ Hlavu si uchopil do dlaní a hryzol si do pery. Mala som pocit, že si chce vytrhať vlasy.

„Edward, upokoj sa,“ povedala som. „Alebo si tam mal niekoho blízkeho?“ Nakrčila som obočie. Vtedy by som jeho počínanie chápala.

„Nie,“ zavrtel hlavou, „moja rodina býva, ako som ti spomínal, vo Forks. Do L.A. som sa presťahoval sám.“

„No vidíš, hlavné je, že si ty v poriadku,“ zašomrala som a vtedy mi niečo došlo. Bože, veď keby nebol so mnou v Paríži, pravdepodobne by sa v čase tej nehody nachádzal v tom paneláku a...

„Ale veď ja som ti vlastne zachránila život!“ vypískla som a poskočila na mieste. 

Srdiečka! Máme tu prvé guľatiny! Páni, desať kapitol za nami a v poviedke sa ešte dokopy nič nedeje... Asi je čas to zmeniť, nemyslíte? 

V každom prípade vám ale preveľmi ďakujem za to, že tu so mnou zostávate. Ja viem, že niekedy sú tie kapitoly nudné, ale môžem vám sľúbiť, že sa už pomaly konečne posunieme v deji tam, ako som to mala premyslené od začiatku. Mám pre vás ešte čo to prichystané.

LuLuu – ako vidím, tebe tie Edwardove šiltovky nedajú pokoj.  Netreba však v ich nosení hľadať nič extra. Proste som chcela Edwardovi „vylepšiť“ imidž. 

Ďalšia vec. Ako ste si mohli všimnúť, Bella nie je taká bezcitná, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Pomaličky ju už budeme spoznávať bližšie. 

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Modelka - 10. kapitola: