Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Modelka - 1. kapitola

Modelka - 1. kapitolaPredstavte si, že máte všetko, po čom ste vždy túžili. Peniaze, slávu, sľubnú kariéru a váš život sa točí iba okolo večierkov a chlapov, o ktorých nemáte nikdy núdzu. Presne takýto život si žije aj Isabella Swanová, dcéra vplyvného Charlieho a Renée Swanovcov. Bella je namyslená, sebavedomá a vždy dosiahne to, čo chce. Živí sa modelingom, pre ktorý by doslova aj vraždila.
Lenže keď si človek zvykne na to, že všetci mu padnú k nohám, keď chce, je preňho priam nemysliteľné, aby to niekto porušil. Lenže tým niekým bude Edward Cullen, jej bodyguard, ktorý sa k tejto profesii dostal čírou náhodou a nie je dvakrát nadšený, že musí obskakovať túto rozmaznanú slečinku, ktorá si ledva urobí sama čaj. Ako to môže s nimi nakoniec dopadnúť?

 


1. kapitola

 

„Výborne, zlato, si neskutočná! Presne tak a ešte našpúľ trošku viac tú pusinku....“ dirigoval ma jeden z najprofesionálnejších fotografov na svete, Tom Reeds. Fotil pre jeden z najpredávanejších časopisov sveta a to konkrétne pre Vogue. Urobila som, čo odo mňa žiadal a pozorne sa zapozerala do objektívu. Prižmúrila som oči a nahodila zvodný pohľad, pri ktorom som vedela, že nenechá žiadneho muža chladným. Tomovi sa na tvári zračil víťazoslávny úsmev a ihneď mi pred očami blikali blesky, keď sa naokolo ozývalo zúrivé cvakanie fotoaparátu. Postavila som sa z červeného kresla, na ktorom som sedela, mierne sa zohla, aby som ukázala výstrih a ľavou rukou si provokačne zašla do rozpustených natupírovaných vlasov. Pery som našpúlila do polohy, aby to vyzeralo, že vrčím a následne si do úst vložila prst a nasadila pohľad neviniatka. Muži to priam milovali.

Tu som sa cítila ako doma. Milovala som spoločnosť a stredobodom pozornosti som bola neustále. Každý ma zbožňoval a ja som si to užívala.

„Myslím, že na dnes by to malo stačiť,“ povedal Tom po nejakej chvíli neprestajného fotenia mojej maličkosti. Celkom som s ním aj súhlasila, dnes som strávila na fotení takmer celý deň. Ráno som prišla na ôsmu a teraz už bolo neskoré popoludnie. Ale musela som uznať, že to bol príjemne strávený čas. Vždy som bola fotogenická, odmalička som vyrastala v takomto prostredí. Odbehla som preč z plátna a utekala k Tomovi, ktorý sa zberal na odchod.

„Chcem ich vidieť,“ vyhŕkla som nedočkavo a ruku mu položila na plece. Cítila som, ako sa jemne zachvel.

„Nechceš počkať, kým ich vložím do počítača? Potom ti ich ukážem,“ zabrblal, ale vedela som, že nakoniec predsa len vyhrám. Na to mi poslúžil psí pohľad mojich čokoládových očí a mierne našpúlenie pier. K tomu som pridala ešte pohladenie po ramene a potom som mu rukou zašla do blond vlasov, v ktorých som sa začala prehrabávať. Dostala som ho. Videla som, ako mu na čele vystúpili kvapôčky potu a dych sa mierne zadrhol.

„Tak fajn,“ odkašľal si, načiahol sa už po odložený fotoaparát a začal mi ukazovať fotky, pekne jednu po druhej. Bolo ich skutočne dosť a všetky boli úžasné. Sama sebe som sa páčila. Moje pohľady boli skutočne presvedčivé, presne také, aké som chcela, aby aj boli a tým pádom plnili aj  svoj účel, ktorým bol zaujať mužské očko.

„Ty si také zlatíčko, Tommy, vážne. Myslím, že ešte nikomu sa nikdy nepodarilo ma takto skvele odfotiť,“ povedala som veselo a široko sa naňho usmiala. Načiahla som sa a pritlačila mu pery na líce. Zacítila som vôňu jeho vody po holení.

Použila som presne tú istú otrepanú frázu, ktorú som používala posledných päť rokov. Pre mužov to však otrepané nebolo, v podstate som im tým hladila ich ego, ktoré bolo u niektorých už tak dosť veľké. Ale čo, sama som zbožňovala pochvalu...

„Som rád, že si spokojná. Vieš, to sa ľahko fotí, keď má človek taký skvelý materiál,“ povedal a laškovne sa zachichotal. Zasmiala som sa.

„Počuj, máš na dnes večer nejaký plán?“ pokračoval.

„Prečo?“ Najlepšie je odpovedať na otázku otázkou. Vedela som, čo mi chcel navrhnúť, ale musela som sa predsa tváriť nevinne, nie?

„No, tak mi napadlo, či by sme neskočili spolu na drink?“ Mierne sa pousmial, okolo očí sa mu objavili malé vrásky.

„Tak fajn, platí.“ My spolu síce niekam skočíme, ale len na drink to rozhodne nebude...  

 

◘◘◘

 

Rozlepila som viečka a zažmúrila do okna, keď ma nepríjemne oslepili slnečné lúče. Odhrnula som si vlasy spadajúce do čela a poriadne sa ponaťahovala. Snažila som sa zorientovať v tom, čo sa vlastne stalo, nakoľko som v hlave stále cítila slabnúce účinky alkoholického drinku zo včerajšieho večera. Človek, ktorý prvý povedal „myslenie bolí,“ sa skutočne nemýlil. V tejto chvíli som mala pocit, že mi exploduje hlava.

Mierne som natočila hlavu doprava a srdce mi od ľaku poskočilo, keď som vedľa seba zbadala blonďavú hrivu. Ihneď som sa však upokojila. Zapla som mozog, ktorý mi poskytol všetky spomienky vrátane mojej a Tomovej noci, ktorú sme celú presexovali. Ja som vravela, že to neskončí len drinkom...

Ale v posteli bol celkom slušný, to som musela uznať. Mohla som si urobiť pomyseľnú čiarku pri jeho mene, že som mala už aj jeho. K mojim posteľovým úlovkom som sa však zo zásady nikdy nevracala. V momente, keď istý muž opustil steny môjho rozľahlého domu, za jeho menom som mala už  len odškrtnutú fajočku, znázorňujúcu -  vybavené. Pretočila som sa na bok a poriadne si obzrela jeho nahé telo – celú prikrývku som totiž mala ja. Ešte spal, takže som mohla prezerať pokojne, bez toho, aby si niečo namýšľal.  Muži boli často v tomto smere malicherní. Mysleli si, že sú bohovia, keď dostali do postele modelku, ba niektorí mali doslova hlavu v oblakoch a plánovali nám spoločnú budúcnosť. Figu borovú! Mysleli si,  že sú niečo viac ako ostatní muži, pritom to nebola pravda.

Očami som blúdila po jeho vypracovanom hrudníku, ktorý sa pod jeho pokojnými nádychmi pomaly zdvíhal. Niektoré ženy často cítia potrebu sa k mužovi vtedy pritúliť, hlavu mu položiť na hruď, ale podľa mňa to pôsobí až príliš romanticky, možno až zbytočne. Pohľadom som skĺzla na ploché brucho, ktoré hlásalo, že určite neprijíma klobásky a slaninky ani žiadne iné kalorické bomby, ktorých som sa ja nikdy za svoj život ani nedotkla. No a nakoniec som si nechala jeho pýchu. Našpúlila som pery a kritickým okom sa na „to“ pozrela. V noci som mala pohľad síce tiež, ale alkohol robí divy, to vám poviem. Rozhodne som videla už aj lepšie „kúsky.“  No nič, aj tak ho už nikdy viac v sebe nebudem mať, takže mi to môže byť jedno.

Tom však vyzeral dosť nevinne, keď si pokojne spal. Patril medzi tých krajších mužov, ktorí nemajú o ženy núdzu.

Postavila som sa z postele a prikrývku si omotala okolo tela. Bosými nohami som cupitala do kúpeľne pod horúcu sprchu, ktorá mi mala pomôcť sa trošku scivilizovať. Umyla som si vlasy, telo poriadne vymydlila mojim obľúbeným kokosovým sprchovým gélom až z Francúzska, a chvíľu len tak postávala pod kvapkami horúcej vody. Potom som sa osušila a telo si natrela najlepším telovým mliekom predávajúcim sa v U.S.A. Úžasne zvláčňoval pokožku, ktorá pôsobila na dotyk priam ako pokožka novorodeniatka. Poriadne som si osušila vlasy a rozčesala ich. Aj tie som natrela balzamom, aby neboli suché a končeky sa nerozštiepili alebo nevysušili. Medzitým som si ešte vyčistila zuby a proti nechutnej bolesti hlavy, ktorá mi spôsobovala až nepríjemné pichanie, som si dala aspirín. Aj keď som na túto bolesť bola za môj život už dosť zvyknutá. Dnes som si nemohla dovoliť vylihovať v posteli za žiadnych okolností.  

„Dobré ráno,“ zachrapčal ospalo Tom, keď som len v osuške okolo tela prešla do spálne.

„Dobré,“ odvetila som bez toho, aby som naňho pozrela. Prešla som ku skrini a dokorán ju otvorila. Vytiahla som z nej rifle, tričko a z menšej skrinky vytiahla spodnú bielizeň. Zhodila som zo seba uterák a natiahla si krajkové nohavičky s podprsenkou, ktorá bola v sade k nim.

„Prečo sa už obliekaš?“ Omotali sa okolo mňa Tomove ruky a zozadu pritlačili na jeho hruď.

„Pretože mám povinnosti.“ Vymotala som sa mu z objatia a natiahla si tričko.

„Čo keby si povinnosti nechala na neskôr a ešte sa mi trošku povenovala?“ zašepkal mi do ucha a medzi perami mi stisol ušný lalôčik. Opäť sa jeho ruky okolo mňa omotali.  Privrela som viečka, bolo to príjemné.

„Hm,“ vydýchla som spokojne, „keby som dnes večer nemala módnu prehliadku, kvôli ktorej musím zariadiť ešte nejaké veci, možno by som aj súhlasila.“ Lenže nemala som ešte vybrané ani šaty, ktoré budem mať na sebe na after party, ktorá sa bude konať po prehliadke, preto som nemala veľa času. Včera ten čas nebol tiež, ale myslím, že všetko sa dnes v pohode postíha. Dúfala som, že Ruth – moja agentka – mi už vybavila manikérku. Tú by som chcela stihnúť tak do tretej popoludní.

„A pokiaľ viem, máš priateľku, ktorá ťa už určite čaká. Som veľmi zvedavá, ako jej vysvetlíš, kde si toľko trčal,“ pokračovala som nezaujato. Vlastne som na to zvedavá nebola. Bolo mi šumafuk, ako jej to vysvetlí. Pokiaľ nespomenie mňa, mám celé jeho vysvetlenie v riti. Ale zatiaľ boli vždy muži dostatočne bystrí na to, aby ma do toho nezaťahovali. Veľa z tých, s ktorými som spala, mala aférku, mali priateľky, manželky, niektorí dokonca aj rodiny.

„Ja už na niečo prídem,“ zašomral a otočil si ma k sebe. Pery pritlačil na moje. Naše jazyky sa začali divoko preplietať. Pevne ma k sebe natisol a ja som cítila jeho pýchu. Nasmeroval ma k posteli a naľahol na mňa, pričom mi začal vyzliekať tričko. Jeho ľavá ruka mi stískala prsia, zatiaľ čo druhú vsunul pod môj chrbát a pritláčal k sebe ešte bližšie. V tej chvíli som nepremýšľala, riadila som sa len čisto živočíšnymi pudmi, ktoré mnou začali zmietať. Omotala som mu nohy okolo nahého pása a prstami ho hladila po chrbte. Jeho ruka sa šinula k lemu mojich nohavičiek a takmer sa mu aj podarilo dať mi ich dole, keď sme obaja ľakom nadskočili. Rýchlo som strelila pohľadom ku dverám, v ktorých postávala Mimi – môj maličký yorkshire – a ako šibnutá štekala.

„Ahoj, Mimuška,“ prihovorila som sa jej sladkým hlasom. Tomovi som zatlačila do hrude, aby zo mňa okamžite zliezol. Veď mi prišla moja „dcérenka,“ ktorej sa tiež bolo treba venovať. Mimin chvostík sa divoko rozvrtel a nožičky sa rozutekali smerom k posteli. Zachytila som ju a pritúlila si ju k sebe.

Tom si hlboko povzdychol. „Nevravela si, že máš psa...“

„Máš s tým nejakým problém?!“ zvýšila som hlas. Nenávidela som, keď sa niekto navážal do Mimi. Tom len zakrútil hlavou.

„Asi by si mal ísť,“ povedala som pokojným, ale zato autoritatívnym hlasom, pri ktorom zväčša všetci muži pochopili, že skutočne nastala konečná a ich jedinou povinnosťou v takejto chvíli je hľadanie treniek a následné opustenie tohto domu...

 

Aj Tom patril, našťastie, k mužom, ktorí to pochopili. Spakoval sa a mašíroval preč. Aby zas nepovedal, že som úplná mrcha, ktorá mu po spoločnej noci neponúkla ani raňajky, aspoň som mu zavolala taxík, ktorý ho čakal na rohu ulice. Jeho som vypustila zadným vchodom, pre prípad, že by sa v okolí môjho domu nachádzali nejakí paparazzi, ktorí by sa rozhodli mi narušiť súkromie. To sa stávalo dosť často, pre mňa žiadne novinky.

„Annie, dám si kávu. Vieš, takú ako vždy. Keď bude hotová, prines mi ju do obývačky,“ povedala som svojej slúžke, ktorá mi chodila trikrát do týždňa upratovať. Keď už tu bola, starala sa aj o jedlo. Predsa si to nebudem chystať sama...

V obývačke som sa rozvalila na kožený gauč – najlepší z najlepších – a chopila sa najnovšieho vydania módneho časopisu. Celý som ho prelistovala, ale môjmu oku ulahodilo len veľmi málo kúskov oblečenia. Bola som vždy prieberčivá, čo sa tohto týkalo. Už som sa nevedela dočkať, keď sa moje fotky zo včerajšieho fotenia dostanú na obálku časopisu. Aspoň bude v ten mesiac predávanejší.  

„Nech sa páči,“ usmiala sa na mňa rozklepane Annie, keď na stôl položila moju kávu, ktorú takmer rozliala.

„Opatrne!“ precedila som cez zaťaté zuby. „Vieš, čo by sa stalo, keby tá čierna káva stiekla na tento biely koberec?“ Prepichla som ju pohľadom.

„Ospravedlňujem sa, skutočne som nechcela,“ vyjachtala zo seba.

„Celý by si ho preplatila,“ pokračovala som, nehľadiac na jej ospravedlnenie. Slová sú zbytočné.

„A  môžem ti s istotou prezradiť, že ani päť rokov práce u mňa by ti nedalo dostatočne veľa peňazí na úhradu škody, ktorú by si spôsobila.“

„Ešte raz sa vám ospravedlňujem,“ zašepkala zlomeným hlasom, mysliac si, že to na mňa bude mať nejaký účinok. Mýlila sa. Matka ma vždy učila, že ľudia sú len obyčajní herci. Hrajú na vás svoje city, preto si ich nemôžete pustiť k telu tak ľahko. Ani nebudete vedieť ako a zrazu sa ocitnete s dýkou v chrbte. Nemôžete sa stále zľutovať, len za pekný pohľad do nejakých modrých očí.  Ja som sa to naučila, teraz som to už iba praktikovala.

„Radšej choď,“ mávla som rukou a podráždene si povzdychla. Annie rýchlo odcupitala preč, to bolo jej jediné šťastie.

„Ahoj, Bella,“ ozval sa odrazu vedľa mňa známy hlas. Zdvihla som pohľad od časopisu a zazubila sa, keď som sa pozrela na moju návštevu. Olivová pleť, tmavé hnedé vlasy zviazané v dokonalom zapletanom vrkoči až na temene hlavy a štíhle telo odeté do najdrahších vecí – to bola naša najdrahšia Ruth.

„Ruthie, čau, drahá,“ zasmiala som sa. Postavila som sa a priateľsky sme sa objali.

„Nemala by si na Annie tak kričať,“ poznamenala.

„Prečo nie?“ zdvihla som obočie. Vlastne sa aj mýlila. Ja som na ňu vôbec nekričala. To ešte nezažila nahnevanú Isabellu Swanovú. Toto bol len slabý odvar mojej sily ukrytej hlboko v mojom vnútri.

„Pretože je milá. Snaží sa, aby bolo všetko tip top, mala by si ju šetriť. Okrem toho sa ešte stará aj o svoju rodinu, čiže je pochopiteľné, že občas je aj ona uťahaná.“

„Ruth, ale to ma nezaujíma. Platím jej dosť veľa prachov na to, aby sa aspoň snažila a nerobila chyby. Bože, veď dokopy nič také ťažké nerobí. Mala by si svoju prácu vážiť. V dnešnom svete ju nie je ľahké dostať, je kríza,“ zakončila som celú túto tému. Ruth bola v pohode, ale našlo sa veľa vecí, v ktorých sme sa nikdy nezhodli. Tak, ako si ona dovolila vyjadriť svoj názor, som ani ja nešetrila tým svojím.

„Fajn, ako povieš,“ povzdychla si a ja som sa samoľúbo usmiala. Vždy som mala pravdu.

„Poď, ideme pre tie šaty a potom k manikérke, to ti vylepší náladu. V každom prípade, dnes večer musíš byť pekná,“ zaškerila sa.

„Ja som pekná stále,“ podotkla som a odpila si už z vychladenej kávy.

 

◘◘◘

 

Šaty sme vyzdvihli, ale nezaobišlo sa to, samozrejme, bez problémov. Mala som objednané koktejlky krémovej farby, miesto ktorých som dostala síce kokteljky, ale otrasnej vanilkovej farby, ktorá dokonca v určitom svetle pôsobila až bledožlto! Plus tá ohava, ktorá na nich bola zobrazená, ani nestála za zmienku... 

Bolo priam nemysliteľné, aby som sa v takej hrôze ukázala na party. Ešte by ma vysmiali. 

Nakoniec mi však personál vyhovel a na poslednú chvíľu mi zohnali presne tie šaty, ktoré som aj chcela. Ešteže! Pretože inak by sa všetci hlásili na úrade práce.

Moju pochmúrnu náladu mi ale v pravý čas vylepšila moja kozmetička Mary, ktorá sa starala aj o mejkap všetkých modeliek, ktoré sa dnes mali predstaviť na módnej prehliadke. Predtým som si však ešte bola dať urobiť nechty, ale pravdepodobne aj moja manikérka mala dnes zlý deň.

Na miesto činu, čiže tam, kde sa bude odohrávať prehliadka, som sa doterigala skôr, než bolo treba. Ale rada som bývala prvá, pretože to znamenalo, že som mala prednosť.  K Mary som chodila pravidelne, nie len vtedy, keď ma mala nalíčiť na večer. Napatlala mi na tváričku tie najlepšie krémiky svetových značiek, ktorých vôňa ma dostatočne upokojila. Zatvorila som viečka a na chvíľu sa pokúšala úplne vypnúť. Pretože potom to všetko vypukne...

Módna prehliadka prebehla bez komplikácií. Technika aj všetko ostatné fungovalo tak, ako sa aj predpokladalo. Zišlo sa tu dosť veľa významných hostí, väčšina hollywoodskej smotánky. Tí najlepší módni návrhári, ktorí kritizovali modely, ktoré sme mali na sebe. Témou prehliadky bol ples. Prvé šaty, v ktorých som sa ukázala, boli bledozelenej farby, ktorá na sukni postupne bledla až prešla k bielej. Na páse boli prišité bledučko zelené ruže. Šaty pôsobili celkom dobrým dojmom, aj keď to mohlo byť lepšie. Ja by som si ich aspoň na ples neobliekla. Ostatné boli v podobnom duchu ako tieto, jednoducho na jedno kopyto.

„Och, Isabell, ahoj, drahá,“ afektovane na mňa z diaľky mávala Sarah Petersonová, módna kritička. Štyridsiatnička nižšej postavy s blond vlasmi učesanými v perfektnom účese. Už takto pôsobila nehorázne snobsky. Sarah bývala voľakedy s mojou matkou najlepšia priateľka. Až kým sa to nepokazilo.

After party bola v plnom prúde. Pousmiala som sa a zamávala jej späť. Vtedy si to už šinula ku mne. Panebože...

Chytila som do ruky šampanské, ktoré niesli čašníci na táckach a promenádovali sa všade naokolo. Pohár som vypila ne ex. Na posilnenie. Do jednej nohy zatiaľ stačí, druhá príde o chvíľu.

Jemne ma objala a akože pobozkala na obe líca. „Nemôžem uveriť vlastným očiam,“ vydýchla. Už som len čakala, kedy si ruku priloží od toľkého úžasu na srdce. „Si taká krásna. Každým rokom krajšia a krajšia.“

„Aj ty vyzeráš... dobre,“ oplatila som jej úsmev. Zasmiala sa a chytila ma za plece.

„Je to tak dávno, čo sme sa nevideli. Ako sa má mama?“ Tvárila sa, akoby ju to zaujímalo. Ďalšie klamstvo. Tento raz však klamala tvárou.

„Bella!“ začula som z diaľky Ruthiin hlas. Pozrela som sa jej smerom a všimla si, ako na mňa máva, aby som šla k nej. Za normálnych okolností by musela prísť ona za mnou, pretože ona je tá, čo niečo potrebuje, ale v tejto chvíli som bola rada, pretože ma zachránila spod pazúrov tejto harpie stojacej predo mnou.

„Sarah, prepáč, musím ísť. Ešte pokecáme,“ vykrúcala som sa a rýchlo postupovala k Ruth.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa jej. Zamračila sa a smutne sa na mňa zahľadela.

„Jeremimu prišlo zle. Teraz mi volal George, ktorý musí ísť do nemocnice a nemôže s ním zostať doma. Musím ísť,“ povzdychla si.

„Nie! Nemôžeš ma tu len tak nechať!“ Jasné, Jeremy bol jej syn, ale kvôli nemu sa nemôže vykašľať na mňa! A že jej skvelý manžel nemôže zostať doma kvôli práci predsa nie je výhovorka. Veď pracuje furt, kvôli nemu nemôžu chodiť ani na dovolenky...

„Bella, prosím. Ja viem, že som tu pracovne, ale pochop aj ty mňa. Jeremy nemôže zostať doma sám, má štyri.“

„Ja viem,“ zahundrala som.

„Vieš čo, Bella? Potrebuješ bodyguarda. Ja som ti síce na tvoj dozor, ale vieš, že ja ťa ochrániť aj tak neviem. Na takéto akcie potrebuješ chlapa. Ja som len tvoja agentka. Mám na starosti ti vybavovať iné veci, nie robiť dozor. To znamená, že na takýchto akciách ani nemusím byť,“ sťažovala sa.

„Musíš mi to pripomínať? Sorry, ale ja viem, čo je náplňou tvojej práce. Ale sťažuj sa u Davida! Keby si poriadne plnil svoju prácu bodyguarda, nemusela by som ho vyhodiť!“ prskla som nahnevane. Nakoniec ja z toho vyjdem najhoršie. Len preto, že David bol imbecil.

Ruth si povzdychla. „Skutočne ťa prosím. Uvidíš, že ti tu ani nebudem chýbať... Vieš čo? Ak ma teraz pustíš, sľubujem, že ti zoženiem toho najlepšieho bodyguarda v Spojených Štátoch.“

„Nepotrebujem žiadneho ratlíka, ktorý bude okolo mňa pobehovať a tváriť sa velice vážne! Ja nechcem, aby to dopadlo tak ako naposledy.“

„Nedopadne to tak,“ zaúpela a smutne sa na mňa zapozerala pohľadom zelených očí.

„No fajn, tak si choď,“ rozhodila som nakoniec rukami.

„Ďakujem ti,“ vypískla a objala ma. Pretočila som oči.

„Neobjímaj ma tu, je tu veľa novinárov. Ešte sa zajtra objavia titulky v novinách, že som lesba,“ podotkla som. Ruth sa len zasmiala a rozlúčila sa so mnou. Povzdychla som si a šla som si pre ďalšie šampanské...

Nakoniec to nedopadlo tak zle. Celý večer som sa bavila so známymi hercami, ktorí sem prišli tiež. Celkom som sa zabávala.

Bolo niečo okolo druhej v noci, keď som sa rozhodla odísť. Obyčajne o tomto čase ešte flámujem, ale na dnes mi už stačilo. Šinula som sa k svojmu auto s osobným šoférom, ktorého som využívala len pri akciách ako bola tá dnešná.

„Och, aká krásna mačička... Pozrime sa, koho to tu máme,“ zasmial sa nejaký muž za mnou. Prudko som sa otočila a prepálila ho pohľadom. Bol to nejaký cudzinec, obyčajný chlap, žiadna hviezda populárneho seriálu, herec ani spevák. Mal vyššiu postavu, telo nebolo nijak extra vyšportované, ale určite nepatril ani k tým najslabším. K autu som to mala ešte ďaleko, pretože som šla uličkou, kde sa nenachádzali paparazzi. Tým pádom bola táto cesta poriadna okľuka. V lodičkách, ktoré som mala na nohách, sa nedalo chodiť práve najrýchlejšie, preto som nemala šancu mu ujsť. Obzrela som okolie, ale nikto iný okrem neho tu nebol. Toľké „šťastie“...

„Potrebuješ niečo?“

„Hm,“ prikývol. „Teba.“ Už bol pri mne, ľahko ma dobehol. Ucítila som dotyk jeho ruky pod pazuchou.

„Pusť ma,“ precedila som pomedzi zuby. Na šialených fanúšikov som bola zvyknutá. Máloktorí mali však toľko odvahy sa ma aj dotknúť. Vlastne by mali možno aj viacerí, keby sa ku mne dostali takto blízko. Lenže vždy ich odo mňa odsacoval David, ktorého som však už nikdy v živote vidieť nechcela.

„Ale no tak, nebuď zlá,“ zaškeril sa a pritlačil ma k sebe bližšie. Bože, fuj, ten smrad, ktorý sa z neho šíril, bol na vracanie. Alkohol zmiešaný s potom. No potešpánboh...

„Môžeš dať láskavo tie svoje slizké prsty preč z mojej pokožky?“ Hlavne pokoj, nebudem sa predsa rozčuľovať. Predstavovala som si, ako sa doma poriadne vymydlím antibakteriálnym mydlom.

„Nemôžem.“

Snažila som sa mu vytrhnúť, ale nešlo to ľahko. Stisk mal pevný. Vzhľadom nato, že som bola oproti nemu oveľa nižšia a slabšia, nemala som ani najmenšiu šancu. Začala som sa mu krútiť v náručí, čím som situáciu len zhoršila. Chytil ma ešte pevnejšie a vzadu zdrapil za vlasy. Vykríkla som, keď mi z nich vytrhol pár sponiek. Ok, toto bude na dlhšie. Ale ja sa predsa ubránim. Ešte síce netuším ako, ale ja na niečo prídem. Z mojich úvah ma vyrušil až nahnevaný hlas, ktorý sa odrazu ozval niekde spoza môjho chrbta.

„Nechajte tú dámu na pokoji!“  


Týmto vám predstavujem moju novú poviedku. Dúfam, že sa vám úvodná kapitola páčila. Predsa sa však spýtam, či by mal niekto aj záujem o pokračovanie? :)


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Modelka - 1. kapitola:

 1 2 3   Další »
26. Zuzana
09.08.2015 [13:58]

Už dlhšie som mala zaradenú túto poviedku v kolonke "prečítať" tak sa dnes konečne do nej púšťam. Prvá kapitola je fajn návnada. Teším sa na skrotenie namyslenej modelky.

25. Petronela webmaster
26.12.2012 [17:40]

PetronelaAno, úvodní kapitola se mi neskutečně líbila.
Už nějakou chvíli jsem koukala na tvoje shrnutí, v administraci sledovala, jak ti ke kapitolám přibývají komentáře a jelikož mě i perex docela navnadil, tak jsem si řekla, že by nebylo špatné dát povídce šanci a přečíst si ji.
První kapitola byla opravdu super, takže jsem teď jenoom zvědavá, jak to bude probíhat dál - o čemž se tedy přesvědčím ještě dneska Emoticon

24. Romulek
15.11.2012 [11:40]

No já mám rozhodně zájem o pokračování. Kapitola byla super, těším se na další. Emoticon Emoticon

15.11.2012 [8:27]

baroslavaSamozřejmě, že máme zájem o pokračování. Tak ho sem rychle dej, protože se nemůžu dočkat. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

14.11.2012 [21:05]

AntjeCullenNo takové překvapení.. :)) Krása, Jessy, krása :) A ten konec! Už se těšim na toho bronzovlasýho krasavce Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Super, jsem zvědavá, co z toho bude Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

21. Pegi
14.11.2012 [15:26]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

20. winna
14.11.2012 [12:27]

začíná to moc dobře.)

19. Tokacirikatakiku
14.11.2012 [10:19]

to je pěkný honem pokračování Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18. Leylla
13.11.2012 [23:13]

Pokračování? ANO, ANO, ANO!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Emoticon

17. ClaireStew
13.11.2012 [21:50]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2 3   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!