Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Mirror of the soul - 3. kapitola

10.01.2014 (07:00) • VampireAlice1235 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 895×

O pár dní neskôr

Erin:

Bola hlboká noc. Pomaly som sa blížila k jeho izbe. Neobťažovala som sa s klopaním a rovno som vošla.

„Demetri?” opýtala som sa šeptom.

„Erin? Čo tu robíš? Stalo so niečo?” opýtal sa s obavami v hlase.

„Nejdem nevhod?” Neodpovedal a tak som to brala tak, že je to v pohode.

„Vieš... Ja... Chcela by som sa porozprávať. O nás.” Poslednú vetu som len zašepkala.

„O nás?” Zjavne bol v šoku.

„Áno. Vieš, ako si mi vravel tie slová o večnosti?” Neodpovedal, len prikývol.

„Čo keby som ti povedala, že by som ju chcela prežiť s tebou?” spýtala som sa zo zatajeným dychom.

Nastalo hrobové ticho. Upierala som naňho oči v nádeji. Ale skôr ako stihol čokoľvek povedať, vošla tá malá špina Jane.

„Volal si ma, Demetri?” Keď vošla, výraz v jeho očiach sa zmenil. Už nebol plný šoku, ale zbožnej úcty. Pozeral sa na ňu ako na bohyňu.

A potom mi to došlo. Vybehla som z izby a zúrivo som vrčala. Ako som mohla byť tak hlúpa. Nemyslela som a rovno som vletela do Emminej a Alecovej izby.

„Emma, musíme sa porozprávať.” No ona ma nevnímala. Mala iné starosti.

Otočila som sa na päte a hľadala som si nejaký tichý kútik, kde sa môžem upokojiť. Ani som dlho nehľadala. Zabuchla som dvere a zviezla sa popri stene a usedavo vzlykala. Neviem, ako dlho som sedela, ale z mojich myšlienok ma vytrhol sám Veľký princ Volterry.

„Erin, drahá, čo ti poznačilo tvár smútkom?” A potľapkal voľné miesto vedľa seba.

Postavila som sa a ako v spomalenom filme som si sadla vedľa neho. Oprela som si hlavu o jeho rameno a podala mu svoju ruku. Nevládala som o tom hovoriť. Keď zistil, čo mi je, nepovedal nič. A tak, aby som neupadla do depresie, začala som robiť to, čo ma vždy upokojilo - hovoriť o sebe. Povedala som mu všetko. Od zrodenia, až po súčasnosť. Dokonca aj to čo sa stalo, keď sme sa s Emmou v Tibete odlúčili. Dovtedy o tom nevedel nik, ani len Emma.

Keď som skončila, uvedomila som si, že mu sedím na kolenách a som mu schúlená v náručí. Hladil mi vlasy a ja som sa mu dívala do karmínových očí. Pomaly sa sklonil a spojil naše pery v letmom bozku. Pomaly sme bozk prehĺbili. Ochutnávali sme toho druhého a ja som sa cítila úžasne. No to ma vystrašilo. Veď predsa ja som tá, ktorá loví. Nie som zvyknutá byť lovená. A tak som urobila to najrozumnejšie - vyskočila a utiekla som.

Emma:

Práve som sa prechádzala pevnosťou, keď mi napadlo, že som už dávno nebola na love. Presnejšie už som to začínala pociťovať. Alec mal nejaké povinnosti, no sľúbil mi, že večer príde. A Erin? Tá bola boh vie s kým a nebavila sa so mnou. Ešte som chvíľu premýšľala, no keď som vychádzala spoza rohu, takmer som vrazila do Ara. ´Nenápadne´ sa ma dotkol.

„Nad čím premýšľaš, moja drahá.”

Ako by si to nevedel, pomyslela som si.

„Nad tým, že som už dlho nebola na love,” povedala som úprimne.

„Naša Heidi nám večer privedie turistov," povedal úplne uvoľnene.

„Ale ja som vegetarián,” povedala som hrdo. To ho zjavne zaujalo.

„Máš chvíľu? Chcel by som sa o tom dozvedieť viac,” povedal a nastavil mi rameno. Položil to síce ako otázku no bolo to iba konštatovanie. To bude dlhá prechádzka, pomyslela som si a zavesila sa na Arovo rameno.

„Pila si už z človeka?” opýtal sa ma s neskrývaným záujmom.

„Áno, ale iba raz. Tesne po premene,” povedala som zahanbene.

„Čo si pila potom?”

„Zverinu. Nie je to tak odporné,” povedala som svoj názor.

„Zaujímavé... Prečo nechceš piť z ľudí?” opýtal sa ma prekvapene.

„Lebo sú to bytosti ako my. Nemajú síce také dokonalé zmysly, ani nevedia rýchlo behať či nemajú takú silu ako my. Ale my z nich pochádzame. Aj my sme boli ľudia. Svojím spôsobom sme si rovní. Aj keď niektorí to vnímajú inak. Pretože oba druhy majú svoje prednosti a preto by sme sa navzájom nemali podceňovať a pokúsiť sa s nimi vychádzať v mieri. Aj keď nie každému sa to zdá byť správne, pretože mnohí sa ľuďmi živia. Niektorí si zachovajú niečo zo svojej ľudskosti, iní nie. Tak ako mi Erin stále pripomína, zachovala som si veľa zo svojej ľudskosti a preto sa mi to nepáči.” Počas môjho monológu ma Aro stále pozoroval.

„V akom štádiu je tvoje ovládanie?” opýtal sa ma. Zjavne ho táto téma fascinovala.

„Vydržím aj keď nejaký iný upír pije z človeka, hoc aj predo mnou. Veď predsa keď s Erin cestujeme, nemám na výber.”

„Neuveriteľné. Ako si to dokázala?” Aro bol tak nadchnutý, že ani nedýchal.

„Nebolo to práve jednoduché, ale nemala som na výber. Mne sa ľudská krv hnusí, no Amun nás mal naraz. Erin pila z ľudí a Kebi išla so mnou na lov.”

„Ako vedeli, že môžeš piť aj niečo iné ako ľudí?”

„Poznajú sa s Cullenovcami a keď mi povedali o tejto možnosti, potešilo ma to. A chcela som to vyskúšať.”

Ešte chvíľu sme sa rozprávali a potom ma nechal stáť pred dverami do záhrad a odišiel.

* * * *

Čakala som na Aleca v jeho... teda našej izbe. Začínala som sa už nudiť. Keď som začula, ako sa brána otvára, započúvala som sa. V momente, keď som začula Alecov hlas som bola na nohách. Chcela som ho síce počkať tu, ale nevydržala som to a tak sa rozbehla smerom k bráne. Bola som tam o pár sekúnd, zastala som pár metrov od Aleca.

On sa práve rozprával s Jane, ktorá keď ma zbadala, len nenávistne zavrčala a povedala niečo, na čo sa Alec zamračil. Mne to bolo ukradnuté, ona ma nezaujímala. Keď odchádzala, Alec sa konečne otočil a usmial sa na mňa. Rozbehla som sa k nemu, on ma objal, zatočil sa som mnou a pobozkal ma. Felix si robil srandu, že je to vítanie akoby sme sa nevideli roky. Ja som naňho len zazrela a o chvíľu mu začali padať na hlavu kúsky kamenného stropu. Alec sa zasmial a vyrazili sme do Trónnej sály.

„Na čo sem ideme?” opýtala som sa Aleca zvedavo.

„Na večeru,” odpovedal mi s úsmevom.

„Dobre, takže počkám kým sa naješ a potom pôjdeš ty so mnou. Platí?” opýtala som sa nevzrušene.

 „Dobre, kde ma počkáš?” opýtal sa ma Alec.

„Asi na recepcii. Porozprávam sa zatiaľ s Giannou.” Ešte sme tam chvíľu stáli a bozkávali sa.

„Nechcel si ísť na večeru?” opýtala som sa po chvíli, keď mi dovolil odtiahnuť sa.

„Samozrejme,” povedal Alec trochu sklamane a išiel do sály.

Keď vošiel do sály, Erin tam už bola. Ako inak. Alec sa postavil na svoje miesto vedľa Jane a ďalej som už tomu nevenovala pozornosť. Ja som sa zastavila pri Gianne. Ona ostala trochu zaskočená a jemne sa posunula smerom k stene.

„Ty... Ty nejdeš na večeru?” vyjachtala so strachom v očiach.

„Nie, mňa to neláka,” povedala som nevzrušene. Na čo sa ona len trhane nadýchla.

„Neboj sa. Som vegetarián,” povedala som mierne.

„A nedráždi ťa tá krv?” opýtala sa prekvapene.

„Nie, už som si zvykla.” Gianna sa práve nadychovala, že mi položí ďalšiu otázku, no vtom jej zazvonil telefón.

„Dobrý deň, Volterrský pamiatkový ústav, ako vám môžem pomôcť?” opýtala sa zdvorilo. Ozval sa jej nejaký chlap a ja som pochopila, že je to na dlhšie.

A tak som si vytvorila svoju Bublinu a začala sa vznášať na mieste. Hrala som sa tak, že som vytvárala kvety. Keď som už vytvorila celú kyticu, a nie malú. Prišiel ku mne Alec a zaklopal mi na Bublinu. Bola som tak sústredená pri vytváraní kytice, že som ho ani nepočula prichádzať. Tak som sa postavila a zrušila ju. Kyticu som vzala do rúk a povedala Alecovi: „Počkaj chvíľu.“ A išla som k Jane, ktorá stála pri recepcii a čakala, kým Aro niečo vyrieši s Giannou.

„Ahoj, Jane, toto je pre teba,” povedala som s úsmevom a podala jej kvety. Ona na mňa len nechápavo pozrela, ale vzala ju. Ako inak nemala na výber, veď sme boli pri Arovi, ktorý nás mimochodom ´nenápadne´ pozoroval. Ja som sa na nich ešte usmiala a už som išla späť k Alecovi.

„Toto jej už nerob,” povedal so zadržiavaným smiechom.

„Ale prečo nie? Veď mňa to baví,” povedala som úplne nevinne.

„Nechcem, aby ti nejako ublížila,” povedal stručne, keď sme išli cez garáže von.

„Počkaj, to ideš v tomto?!” opýtala som sa zdesene. Mal na sebe totiž ešte stále ten otravný plášť.

„Nie, samozrejme, zabudol som,” odvetil s úsmevom a rozopol si ten plášť. Ja som ostala zaskočená. Kedy to stihol? Bola som úplne mimo. Zjavne to bolo na mne aj vidieť, lebo sa začal smiať. Alec totiž, keď som prišla, chodil v takých... ako to povedať. Oblečení z inej doby. Teraz mal na sebe moderné džíny, tenisky a tričko.

„Je to až tak zlé?” opýtal sa smutne.

„Nie, práveže až príliš dobré. Neviem, neviem, či ťa ešte niekam pustím...” povedala som tajomne.

Autor: VampireAlice1235 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Mirror of the soul - 3. kapitola: